Psychologická a emočná poradňa

Psychologická a emočná poradňa
96 otázok

Na vaše otázky odpovedá Hrčková & Kundrát - Centrum emočného zdravia a edukácie.

Viac informácií o odborníkoch sa dozviete tu.

Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.

  • Pomoc

    , Autor: Sima98

    Dobry deň mám 23 rokov a mám pomerne dlhy dvojročný vzťah s mojim priateľom, ktorý je o 9 mesiacov starší odomňa. S priateľom sme mali krásny vzťah do doby keď neprišiel zlom. Stalo sa to zo dňa na deň. Mala som pocit akoby som ho prestala ľúbiť. No vždy keď som s ním volala bolo lepšie. Keď sme boli pred nedávnom od seba lebo sme boli obaja V karanténe, bolo to strašne. Mala som takú depresiu, ktorá má nútila sa s ním rozísť. Snažila som sa vyhýbať tej depresii. A keď som išla k nemu na viac dni, všetko bolo v pohode. Myslela som že tá úzkosť sa už neukáže. No potom to prišlo znovu. Tento krát ešte snáď horšie. Cítila som prázdno. Neviem sa tešiť. Z ničoho. Stále mám tu depresiu. Necítim k nemu nič. A pritom bolo všetko v pohode. A to že by toto by mal byť koniec sa mi nezdá lebo toto nejde zo dňa na deň. Možno že je to iba veľmi zlá kríza. A toto všetko mal aj môj priateľ. Dostal sa z toho. A je so mnou doteraz. Prosím vás poraďte mi. Lebo keď som nemala depresiu tak bolo všetko v poriadku. Nenútila má k takým rozhodnutiam ako je rozchod. Teraz to prišlo z ničoho nič. Ďakujem za rady

  • Strach

    , Autor: Bambulka2020

    Dobrý večer mam 32 rokov mam dve deti a manžela chcela by som poradiť ma veľký strach z uzavretých priestorou dusím sa nemôžem byť tam kde sú veľa ľudí hneď namna príde potenie dusím sa môžte mi poradiť

  • Vzdor - ako reagovať

    , Autor: Dianka_83

    Dobrý deň. Prosím poraďte mi čo robiť lebo to už prestávam zvládať. Mám 2,5 ročného syna. Očividne prechádzame obdobím vzdoru. Je veľmi bystrý, šikovný, rozpráva už úplne všetko. Veľký problém je u nás nočník. Urobí na ňom veľkú aj malú potrebu ale sám sa nevypýta a keď mu vravím aby šiel alebo sa ho pýtam či potrebuje tak odmieta. Väčšinou je to boj ho presvedčiť aby šiel. Veľakrát to urobí do slipov. Plienku na doma už odmieta. Takto bez plienky fungujeme už 4 mesiace. Viem, že to je proces a musím byť trpezlivá ale prosím poraďte ako reagovať ak sa popišá. On to totiž urobí “naschvál” a ešte sa v tom aj začne niekedy čľapkať keď si to všimnem. Ďalšia vec je obedný spánok. V posteli začne skákať, biť ma, proste vystrája a pritom vidím, že je unavený. Kým hovorím rozprávku tak leží a aj oči už niekedy priviera a potom vyskočí a už vystrája. Veľakrát mi prasknú nervy, kričím, aj dám pozadku niekedy. Viem, že toto nie je správne a veľmi sa snažím kontrolovať ale vlastne ani neviem ako reagovať. Nemôžem ho predsa nechať aby si robil čo chce.
    Veľmi vás prosím o rady lebo je to pre mňa veľmi ťažké a neviem čo robiť. Nechcem kričať a násilím si presadzovať svoje.
    Ďakujem

  • Pišťanie

    , Autor: Tess

    Dobrý vecer. Prosím, chcem sa spýtať a poprosiť o radu. Môj syn, v máji bude mat 4 roky, neustále piští. Pre všetko, čo sa mu nepaci, s čím nesúhlasí. Viem, že bojuje s emóciami, vravím mu, že hnev je v riadku, aj my dospelý sa hnevame. Ale toto sú skôr rozmary. Snažím sa vysvetliť mu, že ak si niečo prosí, niečo sa mu nepaci, nech povie, skúsime spoločne niečo vymyslieť. Veľakrát sa snažím porozumieť jeho mysleniu. Piští lebo chce iné ponožky, piští lebo chce inú misku na polievku, iný pohár, inú slamku, zle som mu pokrájala mäso a x ďalších veci. Ako reagovať na takéto správanie? Neustále sa to stupňuje. Dakujem za odpoved.

  • Strach

    , Autor: Lusi22

    Dobry den neviem ako zacat asi tak ze som tehotna zacnem tym ze mam 5 deti nedavno sa mi narodila dcerka Emily tiez neplanovane ale aj som sa tesila ma 15 mesiacov liecim sa astmou tehotenstvo nebolo najlepsie mala som aj zachvaty nic prijemne odporucila ma plucna doktorka sekciou nakolko som stale kaslala bolo to hrozne mysleli ze porodim skor tak som sa rozhodla ze popri sekcii mi spravia sterilizaciu lenze im nevysla pretoze som znova tehotna nezvladam to psichycky placem kazdy den nikto mi nepovedal ze to neni 100 %/ vedela som ze uz viac deti nechcem mam 41 rokov preto ze mam zdravotne problemy tak som sa rozhodla pre sterilizaciu som sklamana z lekarov pytala som sa obv. gynekologicky ci sa treba chranit ze nie netreba vsetku vinu davam im placem kazdy den pijem kazdy den ako nikdy predtym neviem si pomoct pretoze sa neviem s tym zmierit nechcem si to pripustit

  • ŠIKANA, INDIVIDUÁLNY PLÁN A MATURA.

    , Autor: ZUZANA111111111

    Dobrý deň strašne trpím depresiami už 4 roky kôli škole. Prvé ak som nastúpila do prvého ročníka na strednú školu tak ma začali v škole sikanovat a som nezapadla. Preto od druhého ročníka som sa rozhodla ísť študovať na individuálny plan. Mala som z toho depresie lebo je to strašne ťažké takto študovať. Učila som sa sama poznámky učivo som si sama zháňala. Noa tak som študovala 2 3 a aj 4 ročník tak študujem. Vždy pred skúškou som mala strach či to zvládnem ale vždy som to nejako dala aj keď síce skúšky som mala iba 2 ročníku na polroka lebo potom prišla korona tak sa študovalo online tak aj ja som bola tak skusana. Noa skúšky som mala iba v 2 ročníku na polroka noa druhý polrok v 2 ročníku sme boli doma a 3 ročník tak od októbra až do konca školského roka sa tak študovalo. Ale stále som mala depresie aj počas toho obdobia ci sa školy neotvoria nebudem mat skúšky ak áno ako to dam a taky strach. A teraz v 4 ročníku som prvý polrok mala skúšky a dala som ich. Ale ešte ma čakajú druhy polrok a matura. Mam z toho strašne obavy ci zmaturujem a ako to bude. Veľmi mam v sebe veľký strach a už neviem čo mám robiť lebo už to trvá dlho a ja už som strašne natom zle. Nemôžem sa ani učiť lebo mam v sebe strach a stále nato myslím ako to cele dám. Bolo leto prázdniny aj vtedy som mala strach ako to bude. Poradte mi prosím čo mám robiť. Som zúfalá.

  • Psychické problémy

    , Autor: Andrea2763

    Dobrý deň, posledné týždne mám taký problém , že som neustále zmätený, ledva sa hýbem, neustále sa ako keby ľakám hocičoho a bojim sa ľudí , najhoršie je že sa už bojím aj svojich rodinných príslušníkov. Keď som sám tak počujem negatívne hlasy v hlave. Prepadajú ma náhle extrémne výbuchy zlosti a zúrivosti ktoré sa krížia s prehnanou hanblivosťou. Cítim sa ako keby som mal vyskočiť z kože. Cítim na sebe že som mimo keď som s ľuďmi. Prepadáva ma panika a pocit, že musím niekde utiecť. Rád by som sa niečím zamestnal, ale už len pri čítaní sa mi pletú písmenká, neviem sa ako keby sústrediť... Chcel by som sa spýtať ako mám ďalej postupovať a čo by mi mohlo pomôcť , lebo už z toho začínam byť zúfalý.

  • senzitivita

    , Autor: Verinka

    Dobrý večer,

    chcela sa opýtať ako je možné pracovať s mojou citlivosťou. V živote ma zvyčajne každá ťažká situácia ktorá súvisí s utrpením seba aj iných položí na kolená. Mám problém tie situácie spracovať. Všetko sa mi javí veľmi kruté .Cítim sa v mnohom veľmi zraniteľná a bezmocná. Kvôli tejto mojej stránke osobnosti som sa začala neznášať a ako keby som samú seba neprijala. Existuje niečo čo by mi mohlo v mojom prípade pomôcť ? Dá sa to nejak ovplyvniť ?
    Ďakujem veľmi pekne za Vašu odpoveď

  • Bojovanie

    , Autor: ba2705

    Dobrý deň.mám 5r.syna a učiteľka v škôlke navrhla,aby sme navštívili detskú psych.koli tomu,že nedotiahne dokonca úlohy v pracovnom zošitie a môže máte s tým pripadne problém v škole,že sa nesústredí.tak sme navštívili odborníka.odborník nám odporučil Darwinovu metódu spoločnej hravej polhodinky s komentovaním dieťaťa,aby bola jeho pozornosť udržiavaná tu a teraz.pre hru sme zabezpečili hrove symboly(hračky)zo zoznamu.okrem bežných hračiek je tam aj zbraň. Ktorú syn použil asi 2x a viac nie.potom sa hral a stále sa hra uz iba na rutinne veci s domčekom a rodinkou.podstata mojej otázky :špeciálista má v ordinacii veľa hračiek a aj bojové.vie,že ich neschvaľujeme,ale tvrdí,že dieťa sa potrebuje vybiť,spotít a dať zo seba von emócie,preto by mal mat doma boxovacie vrece a bežne bojové hračky.keď bol v ordinacii,tak boxovacie vrece ho zaujalo,lebo nieje naučený bit sa a udierať do veci,tak sa bavil tým,že mu dáva pestou a vždy sa boxovaci panák postaví .nemal však v sebe žiadnu agresiu,zlosť čisto sa len bavil ako dieťa na niecom,čo ešte neskúsilo.no neviem čo si mám myslieť o tom,že vzhľadom na to,že od narodenia vedieme dieťa k tomu,že boj,násilie,zbrane ubližujú,by sme mu mali na doma kupovať takéto veci,čo presne odporujú našim morálnym zásadám ,aby sa týmto zabával a ešte ho podporovali aby to robil.aký je vás názo

  • Problemy s ejakulaciou pocas ovulacie

    , Autor: Kacerik23

    S partnerom sa snazime o dietatko uz 4ty mesiac. V tomto roku sme prisli v 11tom tyzdni o nase prve babo, a hoci to bolo po psychickej stranke narocne, pokusame sa znovu. Problemom je, ze moj partner sa prave pocas tych dni, kedy treba fungovat, nedokaze dokoncit. V ine dni so sexom problem nemame, prave naopak. On sam mi povedal, ze ho mam upozornit, ked mam mat ovulaciu, lebo nemame casty sex. Prirodzene podla chuti mavame sex len raz do tyzdna pocas vikendu, ale pocas plodnych dni sa snazime si na sex najst cas aspon kazdy treti den. Snazim sa ho psychicky podporovat ked nedokaze mat ejakulaciu, ale pravdou je, ze to vnutorne nezvladam. Netusim, ako ho inak podporit v tom, aby sa viac uvolnil. Je to frustrujuce aj pre mna, a k tomu este ten neprijemny pocit, ze co ak ho nepritahujem, ked sa nedokaze dokoncit. Uz si zacinam mysliet, ze nam pomoze len umele oplodnenie. Prosim o radu. Partner k lekarovi nebude chciet ist.

  • Pripútanie k matke

    , Autor: Deny Deni

    Dobrý deň,

    chcem sa opýtať na jedno 9 ročné dievčatko - rodičia sa rozišli, momentálne spolu dokážu komunikovať aj spolu vychádzať, má ešte jednu mladšiu sestru s ktorou vychádza skôr neutrálne niekedy žiarlivostne a s ocom vychádza bez nejakých ťažkostí. Problém je v tom, že nemá skoro žiadnych kamarátov a stále je nalepená na mamu, bojí sa o ňu, spávajú s ňou obdive sestry, všetko robia spolu, zaujíma sa o to s kým sa rozpráva a prečo.

  • Čo sa so mnou deje?

    , Autor: Lipsim

    Dobrý deň. Stručne poviem niečo o sebe aby ste si spravili o mne lepší obraz a možno to pomôže tiež k vyjadreniu.
    Od malička som v každej škôlke a škole bola šikanovaná. Na strednej to bolo najhoršie a tam okrem detí bola na mne zasadnutá triedna a robila mi z už dosť veľkého pekla v škole ešte väčšie. Chodila som opakovane za ňou zúfala, že šikanovanie nabralo veľmi vážny rozmer hodný už aj polície. Tá sa mi len vysmiala. Neskôr keď mi iné profesorky pomohli a boli sme aj za riaditeľkou tak popierala, že by som jej o tom hovorila. Príbeh je na dlho tak iba takto v skratke.
    Neskôr som šťastná, že som ukončila školu nastúpila do zamestnania ako laborantka do výskumu. Tam ako naschvál som mala otrasného šéfa a jeho študentov, ktorých naučil, že som nič. Stále som počúvala presne tieto slová: laboranti sú ľudia, ktorí v živote nechceli nič dosiahnuť tak sú len laboranti, laboranti narozdiel od nás vedcov nemusia pri práci rozmýšľať, laboranti môžu iba umývať šálky od kávy a dopĺňať špičky pipiet. Šéf spravil aj prednášku s názvom laborant vs. vedec kde ma úplne ponížil. Odišla som po 2mesiacoch. Moji rodičia ma tiež vždy ponižovali a pri každej drobnej chybe som počúvala, že zo mňa nič nebude, som nikto, lepšie by bolo keby som umrela. Bola som aj dosť bitá v detstve do hlavy. Otec ma aj vydieral a dostal zo mňa dosť peňazí. Prvý priateľ ma dohnal k bulímii. Nerozumiem prečo sa mi toto v živote deje. Som skôr introvert, nie som drzý arogantný typ a nie som ani nejaká ohava čo sa fyzického výzoru týka. Vždy sa snažím pomôcť každému ako viem. Na strednej som sa psichicky zrútila a skončila v rukách psychiatra kde som chodila asi 3roky a brala rôzne lieky. Neskôr som však sama prestala chodiť, pretože po každej návšteve pani doktorky som bola psychicky vysilená. Viem snáď všetko o jej synoch a osobnom živote. Na bulímiu mi povedala , že sa nemám prežierať a na úzkostno-depresívnu poruchu, ktorú mi stanovila, že nie že sa odkráglujem ako jedna jej pacientka.Sama som si teda bezpečne pomaly znižovala dávky liekov až som ich prestala brať úplne.
    Viem, znie to všetko neuveriteľne a preto som veľmi zvažovala, či sa o to podeliť. Aktuálne mám skvelého manžela a vytúžené dieťa. Napriek tomu, čo sa mi v živote dialo, vždy som bola veľmi citlivá, plná lásky a dobra. Všetko zlé som obracala na dobre, pretože nikdy som nechcela robiť ľudí smutnými a kaziť im deň tým, že ja mám na nič deň/život. Tí čo ma mali radi mi hovorievali aký som pozitívny človek.
    No v poslednej dobe asi rok som plná hnevu a agresie, ktoré v sebe potláčam. Začala som veľa nadávať a takmer nič dobré neviem cítiť. Lásku cítim veľmi tlmene. Muža a dieťa milujem, dala by som za nich život, ale neviem ako to popísať. Tá láska nie je ten istý pocit ako kedysi keď som cítila radosť a hriala ma pri srdci. Je to ako keď rozprávate cez rúško a je vás horšie počuť. Všetko sa snažím v sebe potláčať a tváriť veselo. Nechcem aby moje dieťa čokoľvek vycítilo. S mužom sa nehádame našťastie, no môj hnev už dlhšiu dobu cíti a začína to byť medzi nami horšie. Neviem definovať prečo a z čoho sa tak cítim, viem iba to, že on za to nemôže. Začalo to ešte pred tehotenstvom, tieto moje veľmi zlé pocity. Cítim, že znova potrebujem odbornú pomoc, no k tej pani doktorke sa vrátiť nemienim a so psychiatrami je problém, sú vyťažení. Sedenia s psychológom si dovoliť nemôžem kým som na rodičovskej dovolenke. Som už zúfala, keby som nemala moje vytúžené dieťa už by som tu nebola

  • Vzdor

    , Autor: Keitrin

    Dobry den prajem. Nasa dcera ma 2,5 roka. Od malicka cez noc chyti nervy a nikto sa jej ani dotknut nemoze obcas ja a az ked na nu nakricim prestane. Nikdy nechcela nikomu ist na ruky ani ked bola v perinke teraz ide iba ked ideme von, lebo z nicoho nic zacala mat strach z vytahov a obchodov. Pozera na zem a pripada mi to ako keby mala strach s tych svetiel. Ked neni nieco podla nej hadze sa o zem a je jej jedno kde sme. Ked sa s nou chcem hrat ona sa iba sama chce. Ked jej nieco hovorim alebo jej idem ukazovat knizku so zvieratkami tak sa zahladi a pozera na to iste miesto stale. Na serbel nechce stale ist ked ho dam prednu tak chyti nervu a zdrhne. Nepocuva vobec a ide si svoje. Ale ked ju niekto strazi tak je ako anjel ani nevedia ze tam je. Mna pocuva iba ked zvysim ton. Od 1 roka prestala spavat cez den snazila som sa no neslo ani neda sa ju uspat. Neobsedi iba chvilu ked sa hra s legom. Nema problem odtiahnut fotelku a len vymysla. Obkusala ohradku aj nabytok a ked jej dam knizku do ruky za chvilu je po nej dokusana a roztrhana. Farbicky ma tiez automaticky v ustach. Vopred dakujem za odpoved

  • Plac a hnev pocas spanku

    , Autor: Saimon

    Dobry den , mam 3 rocneho syna ktory mi v noci place dokonca sa niekedy pridruzi aj hnev nechce sa mnohokrát utisit je to dost tazke ho upokojit. Nieje to kazdu noc ale obcas su to aj 3 noci po sebe. Neviem co mam spravit a ako postupovat. Dakujem za kazdu radu

  • Hysterické dieťa

    , Autor: kika-129

    Dobrý deň, mám 2 ročnú dcéru. Dcéra je veľmi vnímavé a inteligentné dieťa. Rozpráva po slovensky občas niečo aj po anglicky (z rozprávok, pesničiek) vie celú abecedu ako v slovenskom jazyku aj v Anglickom, tak isto aj počíta do 10. Je veľmi spoločenská. Nemá problém s nikým.
    Avšak, mám obavy pre jej správanie. Je veľmi agresívna, neposlúcha nás vôbec, všetko si vynucuje plačom, snažíme sa jej aj vysvetľovať, ale akoby nás ani nevnímala. Občas keď už je toho veľa dostane po zadku, alebo sa jej spýtame aby si rozmyslela, či bude ešte napr. Hádzať veci o zem, alebo kopať do psa, že dostane. Ale aj tak to robí a keď dostane ešte sa nám smeje do tváre. Občas plače a v zapetî sa smeje. Príde mi to naozaj zvláštne, správa sa ako, keby bola opitá alebo neviem ako to prirovnať, vôbec sa mi to nepáči. Ževraj ak nie je s nami ale s tetou, alebo babkou, že je oveľa lepšia, poslúcha, sama zaspí ak je u babky, inak musíme my byť pri nej doma vôbec nechce spať, stále sú s ňou problémy. Najhoršie je že ja som na rizikovom tehotenstve a nemôžem sa jej dostatočne venovať a vôbec nie ju nosiť ale ak sa dá mojkam ju aj sa s ňou hrám. Už naozaj niekedy neviem ako na ňu. Úplne tu s nami cvičí. Niekedy je až úplne hysterická.
    Bývame vo vlastnom dome, má veľa hračiek, snažíme sa jej venovať, občas sa samozrejme pohadame ale kto nie. Je za 3 chalanov, veľmi živá, chodíme na 2 krúžky aby sa vyšantila a mala kontakt s deťmi. Už nvm čo s ňou. Myslíte, že by sme mali navštíviť detského psychológa?
    Ďakujem.

Otázok: 96