Psychologická a emočná poradňa

Psychologická a emočná poradňa
54 otázok

Na vaše otázky odpovedá Hrčková & Kundrát - Centrum emočného zdravia a edukácie.

Viac informácií o odborníkoch sa dozviete tu.

Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.

  • Pripútanie k matke

    , Autor: Deny Deni

    Dobrý deň,

    chcem sa opýtať na jedno 9 ročné dievčatko - rodičia sa rozišli, momentálne spolu dokážu komunikovať aj spolu vychádzať, má ešte jednu mladšiu sestru s ktorou vychádza skôr neutrálne niekedy žiarlivostne a s ocom vychádza bez nejakých ťažkostí. Problém je v tom, že nemá skoro žiadnych kamarátov a stále je nalepená na mamu, bojí sa o ňu, spávajú s ňou obdive sestry, všetko robia spolu, zaujíma sa o to s kým sa rozpráva a prečo.

  • Čo sa so mnou deje?

    , Autor: Lipsim

    Dobrý deň. Stručne poviem niečo o sebe aby ste si spravili o mne lepší obraz a možno to pomôže tiež k vyjadreniu.
    Od malička som v každej škôlke a škole bola šikanovaná. Na strednej to bolo najhoršie a tam okrem detí bola na mne zasadnutá triedna a robila mi z už dosť veľkého pekla v škole ešte väčšie. Chodila som opakovane za ňou zúfala, že šikanovanie nabralo veľmi vážny rozmer hodný už aj polície. Tá sa mi len vysmiala. Neskôr keď mi iné profesorky pomohli a boli sme aj za riaditeľkou tak popierala, že by som jej o tom hovorila. Príbeh je na dlho tak iba takto v skratke.
    Neskôr som šťastná, že som ukončila školu nastúpila do zamestnania ako laborantka do výskumu. Tam ako naschvál som mala otrasného šéfa a jeho študentov, ktorých naučil, že som nič. Stále som počúvala presne tieto slová: laboranti sú ľudia, ktorí v živote nechceli nič dosiahnuť tak sú len laboranti, laboranti narozdiel od nás vedcov nemusia pri práci rozmýšľať, laboranti môžu iba umývať šálky od kávy a dopĺňať špičky pipiet. Šéf spravil aj prednášku s názvom laborant vs. vedec kde ma úplne ponížil. Odišla som po 2mesiacoch. Moji rodičia ma tiež vždy ponižovali a pri každej drobnej chybe som počúvala, že zo mňa nič nebude, som nikto, lepšie by bolo keby som umrela. Bola som aj dosť bitá v detstve do hlavy. Otec ma aj vydieral a dostal zo mňa dosť peňazí. Prvý priateľ ma dohnal k bulímii. Nerozumiem prečo sa mi toto v živote deje. Som skôr introvert, nie som drzý arogantný typ a nie som ani nejaká ohava čo sa fyzického výzoru týka. Vždy sa snažím pomôcť každému ako viem. Na strednej som sa psichicky zrútila a skončila v rukách psychiatra kde som chodila asi 3roky a brala rôzne lieky. Neskôr som však sama prestala chodiť, pretože po každej návšteve pani doktorky som bola psychicky vysilená. Viem snáď všetko o jej synoch a osobnom živote. Na bulímiu mi povedala , že sa nemám prežierať a na úzkostno-depresívnu poruchu, ktorú mi stanovila, že nie že sa odkráglujem ako jedna jej pacientka.Sama som si teda bezpečne pomaly znižovala dávky liekov až som ich prestala brať úplne.
    Viem, znie to všetko neuveriteľne a preto som veľmi zvažovala, či sa o to podeliť. Aktuálne mám skvelého manžela a vytúžené dieťa. Napriek tomu, čo sa mi v živote dialo, vždy som bola veľmi citlivá, plná lásky a dobra. Všetko zlé som obracala na dobre, pretože nikdy som nechcela robiť ľudí smutnými a kaziť im deň tým, že ja mám na nič deň/život. Tí čo ma mali radi mi hovorievali aký som pozitívny človek.
    No v poslednej dobe asi rok som plná hnevu a agresie, ktoré v sebe potláčam. Začala som veľa nadávať a takmer nič dobré neviem cítiť. Lásku cítim veľmi tlmene. Muža a dieťa milujem, dala by som za nich život, ale neviem ako to popísať. Tá láska nie je ten istý pocit ako kedysi keď som cítila radosť a hriala ma pri srdci. Je to ako keď rozprávate cez rúško a je vás horšie počuť. Všetko sa snažím v sebe potláčať a tváriť veselo. Nechcem aby moje dieťa čokoľvek vycítilo. S mužom sa nehádame našťastie, no môj hnev už dlhšiu dobu cíti a začína to byť medzi nami horšie. Neviem definovať prečo a z čoho sa tak cítim, viem iba to, že on za to nemôže. Začalo to ešte pred tehotenstvom, tieto moje veľmi zlé pocity. Cítim, že znova potrebujem odbornú pomoc, no k tej pani doktorke sa vrátiť nemienim a so psychiatrami je problém, sú vyťažení. Sedenia s psychológom si dovoliť nemôžem kým som na rodičovskej dovolenke. Som už zúfala, keby som nemala moje vytúžené dieťa už by som tu nebola

  • Vzdor

    , Autor: Keitrin

    Dobry den prajem. Nasa dcera ma 2,5 roka. Od malicka cez noc chyti nervy a nikto sa jej ani dotknut nemoze obcas ja a az ked na nu nakricim prestane. Nikdy nechcela nikomu ist na ruky ani ked bola v perinke teraz ide iba ked ideme von, lebo z nicoho nic zacala mat strach z vytahov a obchodov. Pozera na zem a pripada mi to ako keby mala strach s tych svetiel. Ked neni nieco podla nej hadze sa o zem a je jej jedno kde sme. Ked sa s nou chcem hrat ona sa iba sama chce. Ked jej nieco hovorim alebo jej idem ukazovat knizku so zvieratkami tak sa zahladi a pozera na to iste miesto stale. Na serbel nechce stale ist ked ho dam prednu tak chyti nervu a zdrhne. Nepocuva vobec a ide si svoje. Ale ked ju niekto strazi tak je ako anjel ani nevedia ze tam je. Mna pocuva iba ked zvysim ton. Od 1 roka prestala spavat cez den snazila som sa no neslo ani neda sa ju uspat. Neobsedi iba chvilu ked sa hra s legom. Nema problem odtiahnut fotelku a len vymysla. Obkusala ohradku aj nabytok a ked jej dam knizku do ruky za chvilu je po nej dokusana a roztrhana. Farbicky ma tiez automaticky v ustach. Vopred dakujem za odpoved

  • Plac a hnev pocas spanku

    , Autor: Saimon

    Dobry den , mam 3 rocneho syna ktory mi v noci place dokonca sa niekedy pridruzi aj hnev nechce sa mnohokrát utisit je to dost tazke ho upokojit. Nieje to kazdu noc ale obcas su to aj 3 noci po sebe. Neviem co mam spravit a ako postupovat. Dakujem za kazdu radu

  • Hysterické dieťa

    , Autor: kika-129

    Dobrý deň, mám 2 ročnú dcéru. Dcéra je veľmi vnímavé a inteligentné dieťa. Rozpráva po slovensky občas niečo aj po anglicky (z rozprávok, pesničiek) vie celú abecedu ako v slovenskom jazyku aj v Anglickom, tak isto aj počíta do 10. Je veľmi spoločenská. Nemá problém s nikým.
    Avšak, mám obavy pre jej správanie. Je veľmi agresívna, neposlúcha nás vôbec, všetko si vynucuje plačom, snažíme sa jej aj vysvetľovať, ale akoby nás ani nevnímala. Občas keď už je toho veľa dostane po zadku, alebo sa jej spýtame aby si rozmyslela, či bude ešte napr. Hádzať veci o zem, alebo kopať do psa, že dostane. Ale aj tak to robí a keď dostane ešte sa nám smeje do tváre. Občas plače a v zapetî sa smeje. Príde mi to naozaj zvláštne, správa sa ako, keby bola opitá alebo neviem ako to prirovnať, vôbec sa mi to nepáči. Ževraj ak nie je s nami ale s tetou, alebo babkou, že je oveľa lepšia, poslúcha, sama zaspí ak je u babky, inak musíme my byť pri nej doma vôbec nechce spať, stále sú s ňou problémy. Najhoršie je že ja som na rizikovom tehotenstve a nemôžem sa jej dostatočne venovať a vôbec nie ju nosiť ale ak sa dá mojkam ju aj sa s ňou hrám. Už naozaj niekedy neviem ako na ňu. Úplne tu s nami cvičí. Niekedy je až úplne hysterická.
    Bývame vo vlastnom dome, má veľa hračiek, snažíme sa jej venovať, občas sa samozrejme pohadame ale kto nie. Je za 3 chalanov, veľmi živá, chodíme na 2 krúžky aby sa vyšantila a mala kontakt s deťmi. Už nvm čo s ňou. Myslíte, že by sme mali navštíviť detského psychológa?
    Ďakujem.

  • Zmena správania

    , Autor: Adka.

    Dobrý deň prajem. Chcela by som sa od vás poradiť, lebo už som zúfalá vo všetkých smeroch.
    S manželom sme spolu 7 rokov a čakáme bábätko, momentálne som v 8 mesiaci tehotenstva. Odkedy som ostala tehotná, všetko ako keby sa zmenilo medzi nami. Partner sa zmenil aj co sa tyka intímnych záležitosti odmieta sex a na to má odpoveď že sa bojí ze ublíži mne alebo bábätku, akokoľvek som sa mu snazila vysvetliť ze tým neublíži aj tak nechce žiť intímnym životom, že bude kľudnejší ked uz budem po pôrode. Ja si už myslím že jednoducho mu padol záujem o mňa, nakoľko som aj pribrala.
    Nerozpráva sa somnou veľmi príjemne, neustále je podráždený cítim sa ze som na všetko sama.
    Co sa tyka nákupu vybavicky tiež ma odbavi tým ze ja som žena a ja sa mám popozerať a nakúpiť čo potrebuje novorodenec, že on na to nemá čas.
    Neviem naozaj, cítim sa dosť zle, mam ťažké obdobie, zmeny celého tela, veľakrát ma pobolieva aj brucho, kríže a tak ďalej a vo chvíli keď by som potrebovala aby najviac bol pri mne tak sa tak nechova. Prosím poraďte mi. Ďakujem

  • Strach

    , Autor: Zuzaname

    Dobrý deň,
    rada by som sa spýtala, ako riešiť extrémny strach o dieťa. Viem, že strach o vlastné dieťa je prirodzený a pociťuje ho každá matka, no mám pociť, že v mojom prípade ide naozaj extrém - sú dni, kedy nedokážem myslieť na nič iné, vymýšľam si scenáre, čo sa stane, premýšľam, ako budeme žiť keď bude moje dieťa choré, alebo sa mu nečo stane a podobne. Neviem si s tým rady a niekedy to ovlyvňuje nielen moje rozhodnutia, ale celé dni.
    Ďakujem.

  • Hnev dietata

    , Autor: danka-4

    Dobry den,
    velmi Vas prosim o radu, nakolko som uz zufala. Mame 2,5 r.syna, ktory sa uz vyse pol roka hneva... nie pre zakazy, snazim sa mu nezakazovat v kuse nieco, ma pevne stanovene hranice, no ide o to,ze je schopny urobit za den vela vystupov (ale riadnych) napr. pre hracky, lebo sa mu na 1x nepodari nieco, lebo nechtiac kopne do auticka atd. Nemoze sa ani zahrat normalne, pretoze je nonstop nervozny a ja to uz nezvladam ;( snazim sa velmi v pokoji to riesit, no uz mi uchadzaju nervy. Vzdy ked je uz kludny, mu pekne vysvetlujeme, no o 5 min. je to tu zas a zas.
    Vcera sme prisli k babke, nakolko mam zdravotne problemy a nezvladam to cele. Chodili sme sem casto, no posledny polrok som to trosku obmedzila, nakolko sa tu sprava este horsie. Uz sa na nu velmi pytal a ja ho nechcem oberat o chvile s nou. Babku zboznuje, ta sa mu samozrejme nonstop venuje, ale to aj ja doma. No boli sme tu hodinu a on 5 strasnych vystupov presne pre to, co pisem vyssie.. babka trosku kopla do auta, polozila kocku dalej, ako chcel.. chcela som si len trosku oddychnut, ale je to este horsie. Zacne vrieskat, kopat, bit.. Dnes som na neho uz riadne nakricala. Co mu moze byt? Ako na to reagovat? Naozaj sa snazim v klude, ano chapem, kocka spadla, nevadi, pod pomozem ti, postavime to este raz.. ale po 20x.. to uz nedavam. Je to stale horsie a horsie. Uz uvazujem aj nad psychologom. Pre seba.
    Prosim o radu a dakujem za Vas cas.

  • Muz sa nevie otrhnut od jeho rodiny

    , Autor: deedee130

    Ahojte chcem sa spytat na vas nazor. S manzelom mame uz nejaky cas zly vztah. Ide o to, ze sa nedokaze otrhnut od jeho rodiny a tam zacali vsetky nase problem uz vlastne v nas svadobny den- kde boli urcite problemi a on nestal na mojej strane ale na strane rodicov. Bol to najhorsi den v mojom zivote- no hlavne to ,ze muz ktoreho si berem a mam mu dat lasku na cely zivot a zaostarnut pri nom nedrzi so svojou nastavajucou ale s jeho rodinou. Po dlhych mesiacoch sme nasli spolocnu rec, nakoniec sa nam narodil syn 3.6 roka. Nejako som to vsetko akceptovala. Pritom bolo million malych prilezitosti pri ktorych mi stale daval najavo, ze prvorada je stale len jeho rodina nie ja. Teraz sa nam narodil druhy syr ma 6 mesiacov a znova si uvedomujem tu podstatu jedneho celku -rodiny , ktoru mi nemame. Kazdy den chodi k rodicom aj niekolko krat, nikdy s nami nevydrzi cely den. Ak nepride k rodicom tak mu aspon zavolaju. Naposledy ked som mu povedala podme sa kupat len ako my rodina ( pretoze sme boli 2 x na kupalisku ale aj to musela prist aj jeho rodina s nami) tak mi nato povedal ze ked pojdeme len my tak bude nuda. Pred jeho otcom ma neskutocny respekt, nikdy vzivote by moje slovo nebolo respektu slova jeho otca. Ked mu nieco poviem o jeho rodine alebo kamaratoch stale mi oponuje, stale ich brani. Pracovne sme dost vytazeny a ked mame jeden den volna, stale sme chodili iba k jeho rodicom. Je to hrozne… a najhorsie je ze nas starsi syn si to zacina uvedomovat/ pocas dna je aj niekolko krat na strane manzela a potom zas na mojej strane, vidi ze tam nie je celok. Mam toho vazne dost, absolutne nikdy neprisiel za mnou sa mi ospravedlnit, aj teraz sa spolu nebavime asi 3 tyzdne a on zije akoby sa nic nestalo, proste mu na mne nezalezi, ostat v takomto mrtvom vztahu koli detom, alebo mam radsej odist kym su deti male a rychlejsie si zvyknu?
    Ďakujem za odpoveď

  • Potrat

    , Autor: Majduska

    Dobry vecer prosim vas viem ze by som sa nemala ani pytat na take veci strasne ma to trápi a boli .. Robila som si tehotensky test ktory mi ukazal dve ciarky mam 22 rokov ale dieta si nemozem este dovolit viem ze sme si mali dávať pozor ale stalo sa . chcem sa spýtať ci existuje aj na SK potratova tabletka :(

  • vzdor a vyzliekanie 3 rocnej dcerky

    , Autor: CICI

    Dobry den

    kontaktujem Vas ohladne mojej dcerky ktora bude mat v oktobri 3 roky. Striedaju sa u nej obdobia vzdoru s kludnejsimi obdobiami no teraz mame problem s vyzliekanim sa uz asi 1,5 tyzdna. Cely den funguje oblecena najcastejsie v elastakoch...volne nohavice nemala nikdy rada iba ked tak rifle aj to opnute. No ked ide spat na obed a vecer tak neznesie na sebe nic ani volne pyzamko ani kratasy ani len gatky. Chce spat od pasa dole naha. A je to dost problem kedze byva v noci chladno aj ked je leto....Prikryta taktiez nebude. Vrchnu cast-tricko atd... akceptuje no dole nic. Skusali sme vsetko odmeny ked ostane oblecena ale aj strasenie ze pride sused atd....aj ked ju nezvykneme strasit s nicim a to co moze mat po voli tak sa jej dovoluje no ale toto uz hranici so zdravim a sme zufali....Nic nezabera aj ked sme uz velmi prisny a nasilu jej chceme nechat spodnu cast tak chyti strasny hisak(pomaly prestava dychat) no ked jej to stiahneme hned je klud... niekedy uz mame pocit ze chce pocuvat ale akoby jej to vyslovene neda a musi si to nakoniec tesne pred spanim vyzliect...Ked zaspi tak sa nam ju niekedy podari obliect ale to musime cakat a stale vystihnut ten spravny moment kedy spi uplne tvrdo...nad ranom ked sa vypiska do nocnika a opat ide spat tak uz to zvacsa nie je mozne ju obliect na spani stale sa vyzlieka ....Prosim poradte co s tym.Dakujem

  • Meggy455

    , Autor: Meggy455

    Dobrý večer chcela som sa spýtať či je normálne keď som s bývalým priateľom ako kamaráti z výhodami aj keď mi to nevyhovuje a stále sa ma pýta či by som sa k nemu vrátila ale ja neviem pokým sa nezmení, niak ma to k nemu neťahá späť stačí mi len sex nič iné od neho a on sa nevie vyjadriť či ma chce späť alebo nie obi dvaja sme sa ako keby zasekli v tomto a on chce mať dieťa somnou ale ja nie bola som tehotná a potratila som a to bolo jeho dieťa a robil iba to najhoršie. Neviem keď sa dozvedel že som tehotná tak začal hovoriť že on potrebuje dôkaz že som tehotná aj keď to lekár potvrdil robil mi napriek, a keď us som potratila rozišiel sa somnou, bola to asi moja vina že som snim bola. A nepovedal že býva s ním mama hneď od začiatku vzťahu klamal. Viete mi poradiť prosím čo mám spraviť ?

  • Meggy455

    , Autor: Meggy455

    Dobrý deň. Chcem sa spýtať je možné keď so potratila 1 krát, neviem prečo ale ako keby som sa zablokovala a dieťa us nechcem mať neviem či sa bojím že ho potratím znovu stále si to ako vyčítam že kde som spravila chybu. Ale jednoducho neviem to prekonať aj keď partner chce us dieťa a chce to skúsiť zas tak bojím sa.

  • Vzdor

    , Autor: Lenik

    Dobrý deň, moja 1,5 ročná dcéra má zrejme obdobie vzdoru. Sledujem to taký mesiac a je to v niektorých situáciách dosť náročné. Hlavné ide o prebaľovanie, obliekanie a sadanie v aute do autosedačky. Nie je to vždy, ale často. A ja to už niekedy naozaj nezvladam a chcela by som vašu radu ako reagovať v týchto situáciách. Dcéra sa nedá prebaliť ani obliecť, nejde to dohovaranim, prosenim, vysvetľovaním, ani tým keď sa nahnevam, pustím telku, dávam jej do ruky veci ktoré ešte nemala či ju nezáujmu, ukazujem jej kadečo , ale mám pocit že ona sa proste zatne. Nechcem to robiť nasilu ale niekedy to aj tak robím, lebo kým sa mi ju podarí obliecť a prebaliť trvá niekedy aj 2 hodiny a ja na toto nemám trpezlivosť. Keď je muž doma skúša to on a tiež bezúspešne. Reagujem často tým že jej dám po zadku, lebo už nevládzem, ale to situáciu nezmení. Dokonca aj v noci keď jej treba vymeniť plienku proste bojujeme aj 2 hodiny aby sme ju prebalili. Keďže som skúšala po dobrom a nič začala som nasilu, ale ona sa pri silnom pľaci proste "zájde"ako sa hovorí a nevie sa nadýchnuť na pár sekúnd až si sama brucha po hrudníku keď vidí že je zle. Sme z toho s manželom zúfalí a nevieme ako reagovať. Minule sme išli na výlet, ale 45 minút sme sedeli v aute, keďže mala nechcela do autosedačky, nepomáhalo dobré slovo ani po zadku, proste nič, či sa úrazom alebo kričím, čo som dobrá a ju stislam a mojkam proste nepomáha. Keď sme ju išli dať do sedačky sa proste napla do vodorovnej polohy že sme ju ani sadnúť nemohli dať a začala neskutočne revať že sa zas nevedela nadýchnuť.Co robiť.

  • strach zo zabitia=povesť o Bátoričke

    , Autor: Zuzka41

    Dobrý deň
    Prosím Vás o radu. Synovi (4roky) v škôlke už dva krát čítali a pozerali video o Bátoričke. Syn sa začal báť, že ho Bátorička zabije, keď ide sám do izby. Začal nám rozprávať ako ho ona dopichá a on stečie z krvi. Samozrejme, že mu to vysvetľujeme a snažíme sa aby to ako tak pochopil. Ale stále má nové a nové informácie zo škôlky od učiteľky (železná panna, kúpanie sa v krvi a pod.) Názorne nám ukazuje ako ona do nich bila. Doma k takýmto informáciám nemá vôbec prístup. Snažila som sa to vysvetliť učiteľke, že to nie je vhodné, že sa bojí. Ale podľa nich na tom nič nevhodné nie je. Obrátila som sa i na riaditeľku a ona sa ich i zastala, že sú profesionálky. Prosím Vás poraďte mi ako im to mám ešte vysvetliť, že takéto krvavé povesti nie sú vhodné pre 3-4 ročné deti? A ako mám pracovať so synom aby sa nebál? Obávam sa, že sa to bude stupňovať a bude ešte aj zo sna plakať. Ďakujem za radu. S pozdravom Z.B.

Otázok: 54