Psychologická a emočná poradňa - ARCHÍV

Dobry den, mozno riesim blbosti, ale chcem sa opytat, moj 9 rocny syn velmi inklinuje k dievcenskym veciam, je taky jemny a citlivy a bavia ho vyslovene zenske veci, zenske temy, kruzky atd, medzi detmi ma viac menej kamosky nie kamosov. Ma rad sperky, vsetko co sa blisti, rad maluje a tvori, vysiva, obdivuje dievcenske oblecenie, hracky, sport ho nezaujima, pacia sa mu zenske celenky, naramky, suknicky, dava si na hlavu deku a hraje sa ze ma dlhe vlasy, takto sa sprava odjakziva, vsetci ma ukludnuju ze ho to prejde, ale zatial ho to drzi, ja uz aj vybuchnem niekedy ze nech to nerobi a nesprava sa tak, vasi mi to a potom mi to je luto samozrejme. Proste sa bojim ci je v poriadku , snazim sa ho motivovat ku chlapcenskym veciam, ale marne, inak je to mudry, rozumny a dobry chalan, ma rad aj chalanske veci, hry na pc, chalanske rozpravky atd. Prosim vas mam sa bat ze bude transexual alebo gay? Dakujem

Dobrý deň , onedlho 6 ročný syn sa v poslednej dobe začal sám biť, škrabať, hrýzť. Robí to vždy keď je za niečo pokarhany,alebo je na neho nakričané, ale nemusí to byť ani vyhrotená situácia, napríklad neurobí niečo čo mal, poviem mu pekne a kľudne, nech to teda urobí teraz a on sa začne udierať do stehien.... Keď už vidí že som nahnevaná tak sa škriabe, alebo si hryzie do ruky , udiera do hlavy,nie je to extrémne silno no robí to ... Vždy mi k tomu povie že to preto, že je zlý. Často hovorí, že je zlý, neposlušný, že nevie čo s ním je a prečo to robí. Pritom je to dobrý šikovný skromný a tichý chlapec, nikdy nebol problémový a ja milujem s ním tráviť čas, radi sa tulime a sam vraví že už navždy bude vedieť že ho ľúbim,lebo mu to hovorím veľmi často...s jeho otcom žijeme v spokojnom manželstve, máme ešte mladšiu dcéru, tá je zložitejšia povaha a trápi nás neposlúchanim viac ako syn... Neviem či to mám už radšej riešiť aj nejak inak ako dohováranim vysvetľovaním, nechcem aby to zašlo priďaleko... Prosím o radu ako správne reagovať a podporiť ho aby si to nerobil.
Vopred veľmi ďakujem .

Dobrý deň prosím vás potrebujem poradiť pretože som už veľmi zúfalá kvôli môjmu 3 ročnému synovi, od narodenia bol veľmi uplakany a čím starší tým náročnejší, stále len place a výstraja. Nedá sa s ním nič v kľude urobiť výstraja pri každej činnosti či už ho obliekam, vyzliekam umývanie zubov, uspávanie jedenie no proste všetko. Ma veľmi veľa energie. Stále keď niekde ideme tak potom nechce ísť domov uteká nechce sa obliekať hádže sa o zem až to končí všetko riadnym krikom a niekedy aj capnutim po zadku, dali sme ho do škôlky a dúfali ze sa tam unaví, vyhra a doma bude spokojnejší no nič sa nezmenilo je to stále horšie dokonca výstraja a plače aj keď idem poňho zo škôlky, začína sa zasa kolobeh nechce sa obliekať, nechce ísť domov, nechce kráčať atď. Učiteľka vraví ze v škôlke je dobrý pekne sa hrá počúva papa spinká. Mame doma aj 4 mesačne babatko ktorému taktiež doma robí zle. Snažíme sa mu to stále všetko vysvetľovať v kľude, no to ako keby ignoroval a nakoniec to zasa konči krikom. Začal byť dokonca veľmi drzý ak niečo nieje tak ako chce on tak začne dupat nohami kričať a takto je to denno denne od rána do večera ten istý kolobeh. Všetko musi byt tak, ako chce on. Plače aj pre maličkosti napríklad ze mu rozopnem bundu a začne vyvádzať ze on si chcel bundu rozopnut a tak mu musím tu bundu zasa zapnúť aby si ju rozopol sam a potom je spokojný. Najhoršie to býva večer keď sme všetci doma až pokým nejde spat tak len skáče výstraja robí zle. Ako sa mame k nemu správať? Stále sme sa mu venovali koľko sme mohli ale už je to veľmi stresujúce aj pre mňa aj pre manžela. Som naozaj veľmi zúfalá keďže už od narodenia s nim stale "bojujeme". Uz som x krát preplakala a reálne rozmýšľam o návšteve psychológa aby som zistila co robím zle. Som z toho veľmi smutná keď vidím mamičky ako ich deti ľúbia ake sú kľudne spokojne a nevystrajaju pri všetkom.
Ďakujem

Dobry vecer, mam 23 rokov a mam 11 mesačne dievcatko, ktore je na mna príliš naviazane. Ja ju miluje najviac na svete ale je normalne ze sa niekedy citim emocne aj fyzicky vycerpana ? ze niekedy citim az uzkost ?
Snazim sa tie pocity ignorovat ale niekedy to neide a smeruje to az k bezdôvodnemu plaču. Neviem čo so sebou robit prosim vas o radu ????

Dobrý deň je to dosť blbá otázka ale mám dosť strach…som užívateľkou hormonálnej antikoncepcie tabletkovej formy ktorú užívam už cez 5 rokov..avšak posledne mám stále strach a strašne sa sledujem že antikoncepcia nebude mat účinok ak keď si dávame pozor priateľ do posvy neejakuluje ale ja mám stále v hlave čo ak by sa to predsa stalo..sme dospely, zabezpečení…avšak dieťa by sme prijali o nejaké dva roky..ja mám z toho strašný strach stále sa testujem…viem aké ma účinky antikoncepcia a ako zabraňuje otehotneniu keďže mi to vysvetlil aj môj gynekológ a je toho na internete hrúza..ale neviem ovplyvniť ten strach mám priateľa ktorý ma v tom uisťuje že som chránená a že si dávame pozor že sa nemám coho báť…_ale neviem premôcť ten strach neviem prestať na to myslieť…

Dobrý deň ,

Som matkou už dva roky. A mám hrozne stavy. Neviem či s tým robiť. Nemám chuť na nič... Ani neviem ako to opísať. S malým sa hrám, ideme von, máme rutinu... Ale fungujem automaticky. Nič mi nerobí radosť. S malým sa smejem, vymýšľam aktivity, teším sa, keď sa aj on teší.. ale necítim šťastie, radosť ako kedysi. Nemôžem mať radosť zo žiadnej činnosti. Začala som si nakupovať každý týždeň nejaký darček. Ale ani to mi nerobí radosť. Ráno vstávam unavená a s nechuťou.. pretvarujem sa, že som v pohode. Som permanentne vyčerpaná, až fyzicky slabá. Na druhej strane, vybuchujem. Hnevám sa a vtedy kričím a niekedy už aj nadávam. Nikdy som taká nebola. Som skôr pohodovy flegmaticky typ. Manžela niekedy nenávidím a želám si aby zmizol. Snívam o Tom, že uteciem a nevrátim sa a niekedy mám hrozne predstavy... Keď sa hnevám, snažím sa ovládať, ale veľakrát mám takú predstavu že začnem revat, kričať z plného hrdla len tak do prázdna. Mám chuť kričať dosť často. Bez slov. Ale samozrejme, to neurobím. Mám pocit, že kým pôjde malý do škôlky, že sa zbláznim.

Kedysi som mávala depresie. V puberte, aj na výške. A párkrát aj na mále... Volala som aj linku dôvery. Raz. Potom sa to zlepšilo. Mala som super prácu, veľa voľného času a bola som spokojná.. počas tehu to bolo super. Po pôrode to začalo byť ako na hojdačke. Čo mám robiť aby som bola normálna, veselá, plná energie?

Manžel chodí do práce, maka na záhrade, vari a je nonstop veselý. Málokedy je nervózny.

Ďakujem ❤️

Dobrý deň,
mám ročného synčeka a keď ho sledujem mám pocit už dlhú dobu že mi nerozumie, nepozerá na mňa keď mu niečo rozprávam, spievam...Nerobí ťapušky, neukazuje, nenapodobňuje. Všetko iba kúše, nehrá sa s hračkou napríklad s autíčkom. Ale bľaboce a hovorí mama. Býva skôr vážny, usmeje sa keď ho niečo zaujme, ako psík a podobne. Máme problém aj s jedením a pitím. Narodený mal len 2,3 kg a 46 cm v termíne. Pôrod bol plánovaný cisársky kvôli podvýžive. Cvičili sme Vojtovku. Teraz už pekne chodí popri nábytku a štvornožkuje. Neobsedí stále je v pohybe aj pri kŕmení. Iné ťazkosti sme nemali. Boli sme v neurologickej ambulancii, všetko bolo v poriadku. Moja otázka je či zatiaľ neriešiť nič alebo by ste nám odporúčali nejaké vyšetrenie? Stále na to myslím, no neviem si pomôcť. Ostatní v rodine si myslia že to chce len čas. Ďakujem pekne.

Dobrý deň, moje 15 mesačne dievčatko má začalo pár dní dozadu odmietať. Som s ňou 24/7, od narodenia, otec je prítomný, ale nie viac ako ja. Je skôr na zábavky, ale samozrejme niekedy aj okupe, málokedy už uspi alebo nakŕmi. Uspavat sa nechávala len odomna, ako matky, hlavne večer. Cez deň to ešte dovolila aj jemu aj mojej mame, dokonca mojej mamine aj večer. Je s ňou tiež pomerne často, a majú úžasný vzťah od narodenia. Teraz v lete na dovolenke mala zas obdobie, že odmietala aj ocka, a bola len na mne, keď sa priblížil, tak plač. Aktuálne to má ku mne, začala sa zvláštne na mna pozerat, a keď ju chcem vziať tak absolútne, a plac…je mi z toho veľmi ťažko, aj keď viem, že sú to asi tie obdobia..no chcem sa opýtať, či to môže pramenia aj z niečoho iného? Momentálne chce najviac svoju starku - moju mamu. Ja sa nemozem ani ukazat. A vždy to bolo presne naopak..ďakujem Vám za odpoved.

Dobrý deň,každý deň chytám záchvaty plaču,začnem sa triasť a mám potrebu si ubližovať,mám myšlienky,ktoré vedú k tomu že nemám zmysel žiť,nemám chuť do života a neviem sa sústrediť,raz som sa pokúsila zobrať si život a neviem čo ďalej,aj keď nemám takéto stavy tak si musím ublížiť lebo mám potom výčitky,som unavená,niekedy ma niekto dokáže tak vytočiť že sa začnem triasť a neviem ani dýchať poriadne a fakt neviem čo ďalej a tak sa chcem opýtať ze či je to normálne a prejde to alebo čo,vopred ďakujem

Mám smrtelný strach z tehotenstva a často mám depresívne stavy keď dostanem menštruáciu alebo keď si predstavím čo by sa stalo keby môj priateľ vyvrcholil do mňa, čo sa ale zatiaľ nikdy nestalo. Aj napriek tomu že som začala brať hormonálnu antikoncepciu, mám pocity strachu a neistoty že to nebude fungovať a keď si predstavím, že by som otehotnela je mi z toho niekedy až fyzicky zle od žalúdka. Mávam nočné mory o tom, že som v nemocnici, lekári mi odmietajú urobiť potrat a potom spácham samovraždu. Viem, že je to celkom nereálne a prehnané, ale takéto pocity mám stále a myslím si že z toho pramení aj depresia. Cítim sa zneužitá, pretože som sa narodila v ženskom tele ale deti nikdy mať nechcem ale napriek tomu musím znášať túto hrozbu a zároveň bolesti každý mesiac. Viem, že systém nepodporuje toto moje rozhodnutie a neumožní mi operáciu na zbavenie sa maternice bezdôvodne, pretože očividne nemám právo rozhodovať o tom. Ako mám začať riešiť tento problém aby som nepociťovala strach, úzkosť a nenávisť voči sebe?

Dobrý deň,

Potrebovala by som od Vás poradiť pretože sme s manželom už ozaj zúfalý kvôli našej dcérke. Má 3 roky a 3 mesiace, chodí do škôlky skoro 4. týždeň. Odmieta tam jesť, sem tam sa pocikáva a celé dni veľakrát preplače. Problém je aj ten že sa narodila predčasne a v tomto veku má 11 a pol kila. Bojíme sa aby nám nechudla. Viem že tá adaptácia u každého trvá individuálne ale chcem sa opýtať či by nebolo na mieste s ňou navštíviť detského psychológa. S manželom sa s ňou stále rozprávame, jej vysvetľujeme ale nikoho nepočúva. Ďakujem za radu

Dobrý deň dá sa žiť s clovekom ktorý je submisívny a nevie vyjadrit svoj názor?

Dobrý deň, aké sú prejavy ku detom ked je matka narcistika? Aké sú príčiny že to robi….?
Mame 18. Mama môjho priateľa sa chová ku mne strašne milo, extrémne empaticka, všetko ju “dojme”, všetkým pomáha, vždy aj mojej rodine posiela napecene koláče, stále niečo kupuje. Ako náhle sa otocim a idem prec, začne priatelovi nadávať, nexh sa menej stretávame, nech je viacej doma, nech tam nechodim proste totalna falos.… cize sa jej na to nedá nič povedať ani. Psychicky ho depta s tým že so mnou nemá tráviť čas, aby bol pri ne (je rozvedená), viackrat sa vyhrazala už aj samovraždou….. ????, manipuluje ním, kričí po nom stále vytvára problém, jej argument je “LEBO som povedala” žiadne logicky vysvetlenie…, vymýšľa si veci co na pritela povedali druhi ľudia (aj keď mame potvrdene že nepovedali ???? hneď nám bolo jasne o co ide) atd atd… je toho veľa. Priateľ sa doma necíti absolútne voľný, neslobodný boji sa čokoľvek spýtať či by mohol niekam ísť lebo by to skoncilo vylevami. Čo robiť v takejto situácii? Rozumný rozhovor už skúšal ale hovori vždy aké to mala ona tazke aké mala tazke detstvo atd… už sme zúfalí. On nevie akocka reagovať aby bol doma pokoj a zároveň sa stretával so mnou. Je si takáto osoba vedomá čo robí? Alebo to robí vážne nevedome?…… je z toho zúfalý priateľ nechce už byt doma ani minútu ale mama ho stále psychicky a emociaone vydiera nejde s ňou rozumná rec….. je to hrozne

Dobrý deň , pri druhom tehotenstve som začala mať problémy s libidom a po pôrode pretrvávajú,už je to 10 mesiacov a moje libido je na bode mrazu . Samozrejme sú s tým spojené už aj problémy vo vzťahu keďže muža neustále odmietam . Viete mi poradiť ako to riešiť ? Existujú nejaké doplnky na zvýšenie ? Manžela milujem ,a veľmi by som chcela aby sa tieto veci vrátili do starých koľají . Samozrejme sme sa o Tom rozprávali a netlačí na mňa ,ale tiež ho nebaví že stále odmietam akykolvek intímny kontakt . Skúšala som čaj z byliniek ktorý by mal posilňovať libido ,pila som ho 3 mesiace ale účinok som si nevšimla žiadny . Na trhu je veľmi veľa doplnkov ale chcela by som niečo účinné ...ďakujem pekne

Dobrý deň,
chcela by som Vás veľmi pekne poprosiť o radu. Žijem s partnerom, ktorý má 12-ročného syna z predošlého vzťahu a ja som aktuálne v 30.tt tehotenstva. Partnerov syn chodí k nám každý víkend a na sviatky. Kým som tehotná nebola tak sme vedeli ako tak fungovať v rámci možností a pubertálneho veku. Občas bol ku mne drzejší, ale neprežívala som to. Akonáhle som otehotnela všetko som si začala veľmi pripúšťať, každú jednu vetu, ktorú povie, či už mne alebo partnerovi a vadí mi, keď je veľmi drzý. Partner vždy len kyvne rukou, že je v takom veku. Vadí mi aj to, že odkedy som tehotná tak mám neustále nevoľnosti a potrebujem veľa oddychu a kľudu. Aj napriek tomu,že som už v 7. Mesiaci, tak stále zvraciam a už aj z toho som dosť nervózna. On ako každé dieťa v tomto veku je neustále na počítači, ale ide o to, že pri tom dosť kričí, niekedy to je aj niekoľko hodín za deň a ja som na to teraz dosť citlivá. Partner to samozrejme zase nerieši. Som už bezradná, dosť často sa s partnerom na tom hádame, pretože máme asi trochu iný pohľad na vec. Keď som nebola tehotná tak som sa nad takými vecami ani nepozastavila, no teraz mám pocit, že už vadim aj ja sama sebe. Môžu toto všetko spôsobovať tehotenské hormóny a vyčerpanosť z neustálych nevoľností alebo čo môže byť so mnou zle? Snažím sa stále nejako ukludnovat a zamestnať,keď je u nás, ale koniec koncov to aj tak vždy skončí tak,že utekám sa niekam vyvetrať, lebo to už nevládzem celý deň počúvať. Vedeli by ste mi poradiť, ako si to všetko tak nepripúšťať? Ospravedlňujem sa za dlhú správu a ďakujem Vám za Vašu odpoveď.