Psychologická a emočná poradňa

Psychologická a emočná poradňa
74 otázok

Na vaše otázky odpovedá Hrčková & Kundrát - Centrum emočného zdravia a edukácie.

Viac informácií o odborníkoch sa dozviete tu.

Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.

  • Odmietanie stareho rodiča

    , Autor: Adaada

    Dobrý den, rada by som Vas poziadala o radu, nakolko si sama rady neviem. Dcerka ma 2 a pol roka. Priblizne po prvom roku zacala odmietat moju mamu. Myslela som si,ze to suvisi s tym,ze sme v tom case travili spolu vela casu a ze je len "prejedena". Ale odvtedy to striedavo oblacno trva dalej. Ledva sa pozdravi, babka sa nu ani pozriet nemoze lebo hned pride, ze len maminka moze toto a hento. Cudziemu cloveku sa tak zdravi az nevyskoci z koze. Ostatni stari rodicia s nou ani zdaleka netravia tolko casu ako moja mama ale s nimi nema najmensi problem, tesi sa im ked pridu, nema problem s nimi hocikde ist. Snazila som sa o tom s nou rozpravat ale na otazku preco sa tak chova, dostanem odpoved "lebo" a v zapati,ze ona lubi babku. Neviem ako reagovat ako to zmenit a hlavne ma to mrzi za mamu,lebo sa jej toľko venuje a mala ju takto zranuje.dakujem za precitanie

  • Budenie zo spánku

    , Autor: Norika145

    Dobrý deň, mám 4-ročného synčeka už. Budí sa mi často krát večer zo spánku, plače a trasie sa, keď sa ho spýtam čo sa deje alebo že či ho niečo nebolí tak mi nato odpovie že nevie. Trvá to približne 5-7 min kým zase zaspí a ho u kľudným. Trápi mi ma to a mám aj strach. Mala by som ho zobrať k lekárovi?

  • Nespracovany prvy porod

    , Autor: Jika

    Prosim o radu, porodila som nedavno druhýkrát, vybrala som si sekciu. Dovod bolo závažné poranenie hrádze pri prvom pôrode pred 13rokmi. Pripisujem to zle vedenemu porodu, pouzivanie zakazanych praktik, ako tlačenie na brucho. Dieta malo nad 4kg. Rekonvalescencia trvala dlhých sedem mesiacov. Doteraz mam problémy ovladat svaly konečníka, hoci viem pomerne dobre fungovať a žiť bežný život. Prvy pôrod viedla neskusena mladá lekarka a jej pripisujem vinu. Odvtedy myslím na ňu kazdy den a prajem len to najhoršie. Zároveň sa hnevam na seba, ze som si porodnika nedohodla a sla na blint. Tiez ze som dovolila, aby ma vmanipulovali do zlej polohy (na chrbte) a aby mi tlacili na brucho. Všetky tieto pocity doteraz vnimam akoby to bolo včera. Dlho to driemalo, ale vplyvom druheho tehotenstva akoby ozilo. Chcela som druhy porod v rezii ocistenia od toho prvého, ale nedokázala som to a išla na istotu sekciou, aj vplyvom moznosti recidivivy poranenia a tym fatálneho dopadu na funkciu zvieraca a v konečnom dôsledku aj na kvalite bezneho života. Nemyslim, ze tieto pocity su ok, co s tym?

  • Problémy so spánkom

    , Autor: ivik-2

    Dobrý deň, prosím Vás o radu.
    Mám 3,5 ročnú dcérku, ktorá poslednú dobu veľmi zle spáva. Je to veľmi citlivé dieťa, dlhšie jej trvalo aj zvyknúť si na škôlku. Inak je veľmi šikovná, v škôlke ju učiteľky chvália, aj na obed tam pekne spí. Počas dňa je naozaj dobré dieťa. Problém nastáva večer keď si ľahne do postele. Mrnčí, plače, že nechce spať v noci, vždy si nájde nejaký dôvod prečo nemôže spať (raz sa bojí že jej niekto vezme hračku, potom že ju bolí palec, alebo že od nej pôjdem preč keď zaspí). V noci sa nad ránom zobudí s tým že už je vyspinkaná, a že ona už spať nechce a nebude, a vyžaduje aby sme boli hore aj my s manželom. Samozrejme keď sa jej snažím vysvetliť že je ešte noc, a treba spať, tak spustí plač a krik, nakoniec zaplakaná opäť zaspí. Párkrát sa stalo, že bola hore aj hodinu a fňukala že spať nebude. Ráno po zobudení rovnaký scenár. Budí za nervózna, hneď mrnčí aby sme vstávali, že ona už nebude spať, pokiaľ jej človej do sekundy nevyhovie tak spustí opäť krik. Trvá to pár minút a potom je celý deň opäť zlatíčko. Ja už neviem ako mán reagovať. Spala sama v izbe, aj s nami v spálni, spoločný spánok to veľmi neovplyvňuje. Od narodenia nebola nejaký extra dobrý spáč, ale toto ma neskutočne vyčerpáva. Trvá to asi 3 týždne, začala zle spávať po tom, ako im v škôlke spojili 3 triedy, mala tam nové deti, nové učiteľky, bola v inej triede. Môže to mať podľa vás súvis? Za každú radu Vám vopred ďakujem.

  • Problémy vo vzťahu

    , Autor: daska-2

    Dobrý, ja som chcela spýtať chodili sme rok spolu s priateľom potom sme sa rozišli nakoľko išiel pracovať do Zahraničia a je tam doteraz už sú to 3 roky stretávame sa zatial ako kamaráti s výhodami keď príde na SR a piseme si stále je odo mňa o 10 rokov starší vek neriešim pretože všetko klape aj predtým klapalo takmer sme sa nikdy nehádali o pár mesiacov chce prísť natrvalo na SR a chceme byť opäť spolu ale bavili sme sa otvorene k dieťaťi keď som sa ho spýtala pred 4 mi rokmi povedal že samozrejme chce ale teraz keď som sa ho to spýtala povedal neviem sám neviem čo mám chápať od tejto odpovedí? Ľúbim ho chcem byť s ním ale ja mám deti veľmi rada určite by som jedno chcela on možno nechce asi kvoli veku ale predtým chcel vždy ja si neviem predstaviť že by som nemala dieťa po tom čo mi povedal veľmi ma to zasiahlo je šanca že by som ho mohla časom prehovoriť alebo mám to nechať tak? Ďakujem za radu.

  • Stuhnutie a pučenie

    , Autor: Bea 8787


    Dobrý deň,
    Mám 11 mesačnú dcérku a posledne 2 mesiace sa nám púči. Najskôr to začalo len občas ale posledne dni je to častejšie a častejšie. Robí to aj na zemi,aj v sedačke a občas v kočíku. Sedí na ritke ručičky spojí ako na modlenie a začne sa chýbať z ľavá do práva- iba spodnou časťou- popri tom ručičky tlači dlaňami k sebe a celá stuhne. Nedá sa ani zabaviť ani odreagovať. Pomôže iba keď ju zoberiem na ruky. Skúšala som ju nechať naholo bez plienky chvíľku to nerobila ale potom aj tak začala. Ďakujem za pomoc

  • Ina mama

    , Autor: adel1

    Dobry den,

    V prvom rade dakujem za moznost klast otazku a za pripadnu odpoved.
    Tyka sa to mojej dcery,ma 5r, ked jej nieco nedovolim alebo urobim co sa jej nepaci,povie mi Chcem inu mamu.
    Velmi ma to rani aj ked viem , ze je to len dieta ale myslim, ze ona uz vie,co hovori.
    Mam to ignorovat alebo vysvetlovat?
    Vopred dakujem..

  • Nepochopenie partnera

    , Autor: Nikvit

    Dobrý deň s mojim priateľom sme vo vzťahu už asi 3 roky ale medzi tým sme mali menšie prestávky... stále sme sa hádali a jemu sa nič nepáčilo... on stále pil.. aj ked povedal že piť prestane... ked sme sa dali teraz posledný krat do kopy tak mi strasne sluboval ze sa kvoli mne zmeni ze nebude pit a ze nebude vyvolavat hadky...lenze presli dva mesiace plneho pretvarovania sa, bol ako tak na mna mily a nic neriesil lenze poharik sa prelial a my sme sa zase zacali hadat zacal vytahovat veci z minulosti aj ked mi sluboval ze sa ku tomu uz nebudeme vraciat ze na vsetko zabudneme...a kedze ja som citlivejsia osoba tak mu najskor nadam a potom sa rozrevem...neviem poradte mi co mam robit ci snim mam vobec ostavat alebo sa uz na neho vykaslat lebo sme si planovali pracu v zahranici a uplnu buducnost ale tieto jeho stavy ma od toho odradzaju...pred mesiacom ma poziadal o ruku..a neviem ci som spravila dobre ze som povedala ano
    za kazdu radu budem vdacna
    dakujem uz vo pred :)

  • Pomoc

    , Autor: Sima98

    Dobry deň mám 23 rokov a mám pomerne dlhy dvojročný vzťah s mojim priateľom, ktorý je o 9 mesiacov starší odomňa. S priateľom sme mali krásny vzťah do doby keď neprišiel zlom. Stalo sa to zo dňa na deň. Mala som pocit akoby som ho prestala ľúbiť. No vždy keď som s ním volala bolo lepšie. Keď sme boli pred nedávnom od seba lebo sme boli obaja V karanténe, bolo to strašne. Mala som takú depresiu, ktorá má nútila sa s ním rozísť. Snažila som sa vyhýbať tej depresii. A keď som išla k nemu na viac dni, všetko bolo v pohode. Myslela som že tá úzkosť sa už neukáže. No potom to prišlo znovu. Tento krát ešte snáď horšie. Cítila som prázdno. Neviem sa tešiť. Z ničoho. Stále mám tu depresiu. Necítim k nemu nič. A pritom bolo všetko v pohode. A to že by toto by mal byť koniec sa mi nezdá lebo toto nejde zo dňa na deň. Možno že je to iba veľmi zlá kríza. A toto všetko mal aj môj priateľ. Dostal sa z toho. A je so mnou doteraz. Prosím vás poraďte mi. Lebo keď som nemala depresiu tak bolo všetko v poriadku. Nenútila má k takým rozhodnutiam ako je rozchod. Teraz to prišlo z ničoho nič. Ďakujem za rady

  • Strach

    , Autor: Bambulka2020

    Dobrý večer mam 32 rokov mam dve deti a manžela chcela by som poradiť ma veľký strach z uzavretých priestorou dusím sa nemôžem byť tam kde sú veľa ľudí hneď namna príde potenie dusím sa môžte mi poradiť

  • Vzdor - ako reagovať

    , Autor: Dianka_83

    Dobrý deň. Prosím poraďte mi čo robiť lebo to už prestávam zvládať. Mám 2,5 ročného syna. Očividne prechádzame obdobím vzdoru. Je veľmi bystrý, šikovný, rozpráva už úplne všetko. Veľký problém je u nás nočník. Urobí na ňom veľkú aj malú potrebu ale sám sa nevypýta a keď mu vravím aby šiel alebo sa ho pýtam či potrebuje tak odmieta. Väčšinou je to boj ho presvedčiť aby šiel. Veľakrát to urobí do slipov. Plienku na doma už odmieta. Takto bez plienky fungujeme už 4 mesiace. Viem, že to je proces a musím byť trpezlivá ale prosím poraďte ako reagovať ak sa popišá. On to totiž urobí “naschvál” a ešte sa v tom aj začne niekedy čľapkať keď si to všimnem. Ďalšia vec je obedný spánok. V posteli začne skákať, biť ma, proste vystrája a pritom vidím, že je unavený. Kým hovorím rozprávku tak leží a aj oči už niekedy priviera a potom vyskočí a už vystrája. Veľakrát mi prasknú nervy, kričím, aj dám pozadku niekedy. Viem, že toto nie je správne a veľmi sa snažím kontrolovať ale vlastne ani neviem ako reagovať. Nemôžem ho predsa nechať aby si robil čo chce.
    Veľmi vás prosím o rady lebo je to pre mňa veľmi ťažké a neviem čo robiť. Nechcem kričať a násilím si presadzovať svoje.
    Ďakujem

  • Strach

    , Autor: Lusi22

    Dobry den neviem ako zacat asi tak ze som tehotna zacnem tym ze mam 5 deti nedavno sa mi narodila dcerka Emily tiez neplanovane ale aj som sa tesila ma 15 mesiacov liecim sa astmou tehotenstvo nebolo najlepsie mala som aj zachvaty nic prijemne odporucila ma plucna doktorka sekciou nakolko som stale kaslala bolo to hrozne mysleli ze porodim skor tak som sa rozhodla ze popri sekcii mi spravia sterilizaciu lenze im nevysla pretoze som znova tehotna nezvladam to psichycky placem kazdy den nikto mi nepovedal ze to neni 100 %/ vedela som ze uz viac deti nechcem mam 41 rokov preto ze mam zdravotne problemy tak som sa rozhodla pre sterilizaciu som sklamana z lekarov pytala som sa obv. gynekologicky ci sa treba chranit ze nie netreba vsetku vinu davam im placem kazdy den pijem kazdy den ako nikdy predtym neviem si pomoct pretoze sa neviem s tym zmierit nechcem si to pripustit

  • ŠIKANA, INDIVIDUÁLNY PLÁN A MATURA.

    , Autor: ZUZANA111111111

    Dobrý deň strašne trpím depresiami už 4 roky kôli škole. Prvé ak som nastúpila do prvého ročníka na strednú školu tak ma začali v škole sikanovat a som nezapadla. Preto od druhého ročníka som sa rozhodla ísť študovať na individuálny plan. Mala som z toho depresie lebo je to strašne ťažké takto študovať. Učila som sa sama poznámky učivo som si sama zháňala. Noa tak som študovala 2 3 a aj 4 ročník tak študujem. Vždy pred skúškou som mala strach či to zvládnem ale vždy som to nejako dala aj keď síce skúšky som mala iba 2 ročníku na polroka lebo potom prišla korona tak sa študovalo online tak aj ja som bola tak skusana. Noa skúšky som mala iba v 2 ročníku na polroka noa druhý polrok v 2 ročníku sme boli doma a 3 ročník tak od októbra až do konca školského roka sa tak študovalo. Ale stále som mala depresie aj počas toho obdobia ci sa školy neotvoria nebudem mat skúšky ak áno ako to dam a taky strach. A teraz v 4 ročníku som prvý polrok mala skúšky a dala som ich. Ale ešte ma čakajú druhy polrok a matura. Mam z toho strašne obavy ci zmaturujem a ako to bude. Veľmi mam v sebe veľký strach a už neviem čo mám robiť lebo už to trvá dlho a ja už som strašne natom zle. Nemôžem sa ani učiť lebo mam v sebe strach a stále nato myslím ako to cele dám. Bolo leto prázdniny aj vtedy som mala strach ako to bude. Poradte mi prosím čo mám robiť. Som zúfalá.

  • Psychické problémy

    , Autor: Andrea2763

    Dobrý deň, posledné týždne mám taký problém , že som neustále zmätený, ledva sa hýbem, neustále sa ako keby ľakám hocičoho a bojim sa ľudí , najhoršie je že sa už bojím aj svojich rodinných príslušníkov. Keď som sám tak počujem negatívne hlasy v hlave. Prepadajú ma náhle extrémne výbuchy zlosti a zúrivosti ktoré sa krížia s prehnanou hanblivosťou. Cítim sa ako keby som mal vyskočiť z kože. Cítim na sebe že som mimo keď som s ľuďmi. Prepadáva ma panika a pocit, že musím niekde utiecť. Rád by som sa niečím zamestnal, ale už len pri čítaní sa mi pletú písmenká, neviem sa ako keby sústrediť... Chcel by som sa spýtať ako mám ďalej postupovať a čo by mi mohlo pomôcť , lebo už z toho začínam byť zúfalý.

Otázok: 74