Psychologická a emočná poradňa

Dobry den, prosim o radu- nas 4r syncek (zdrave, stastne, empaticke dieta) nastupil do skolky ako 3,5r, cize uz do zabehnuteho kolektivu a tesil sa tam. Asi druhy den v skolke zazil sok pri tom ako sa jeden chlapcek, ktory sedel pri jeho stole, pocas obeda povrackal. Velmi to syna vystrasilo kedze to este nezazil a ani nevidel myslel si (tak to opisuje)ze chlacek vypluva a dusi sa. Pani ucitelky sa zachovali neprofesionalne jedna zacala kricat+ buchat rukou do stola aby sa situacia utisila kezde nase dieta jedine hystercky plakalo a chlapcek este po mojom prichode sedel polovyzleceny pri umyvarkach. Krd som prisla predieta pani ucitelka povedala ze zazil sok.
Odvtedy sme sa Zacali bat chodit do skolky (prekonali sme to) zacali sme sa bat cudzich ludi(prekonali sme to) teraz ma syn 4,5r na jesen sme dostali vsetci vyrozu a zvracali sme- strasne sa toho bal a spraval sa panicky ked vrackal. Odvtedy sa neskutocne boji ze bude opat vracat; dychame si, upokojujemesaale stale mi rozpra a ze vidi v hlavicke obrazky o vrackani a kazdu chvilu niekolko krat za den sa ma pyta ci nebude vrackat alebo rozprava ze ho boli brusko, ze ho tlaci v krcku ze sa boji ze z bude vrackat. Robime petri program aby nemal cas tolko nad tym uvazovat ale aj ked sa hraje tak sa spyta ci ked brusko boli (a boli lebo je v neustalom strachu)ci uz ide vracat
Neviem ako pomoct; bojim sa aby si to neprivolal slebo aby neprestal jest lebo pri kazdom jedle sa pyta ci sa z toho nevraca a papa velmi pomaly aby sa mu to nestalo
Velmi dakujem za pomoc
E

Dobrý deň, mám 3,5 ročného syna a bojí sa vetra. Ked vonku fúka co i len malý vetrík nasleduje strach. Ten strach sa prejavuje asi tak, že začne plakať až vrieskať a do toho stále hovorí "bojím sa" a keď sa ho opýtam prečo sa bojí vetra, že vietor mu predsa nič neurobí tak mi odpovie, že nevie a potom, že mu odfukne čiapku a znova, že sa bojí. Skúšali sme mu vysvetľovať, že vetrík musí občas byť ako aj dážď alebo búrka ale nepomáha to. Potrebujem od vás radu, názor či treba nejakú odbornú pomoc vyhľadať alebo nie. Majú s tym problém v škôlke, pretože keď idú na dvor a vonku je vietor malý samozrejme ma strach a chytá ho plač a bojí sa. Dnes mi bolo podané zo strany škôlky, pretože fukal vietor a stalo sa to asi druhy krat, že mám s tým niečo robiť lebo že potom vypadaju keď ľudia chodia okolo ako zverinec, ze co si pomyslia. Ako vetru nerozkazem nech nefuka a ta reakcia škôlky bola otrasná. Veľmi pekne ďakujem za odpoveď.

Dobrý deň,
obraciam sa na vás s prosbou o pomoc. Takmer 3 roky sa s manželom pokúšame o dieťa. Na tejto ceste som stratila prirodzený menštruačný cyklus (2 roky užívam progesterón), ani raz sme si nenašli 2 čiarky. Pred rokom sme začali chodiť do CAR, skúsili prirodzenú stimuláciu vaječníkov estrogénmi, neskôr mi pichli Ovitrelle a bolo to opäť neúspešné. Medzitým mi zistili trombofíliu s ďalšími pridruženými faktormi, ktoré sú rizikom pre donosenie. Preventívne užívam Aspirín na riedenie krvi. Postupne som sa počas liečby začala cítiť už akosi unavená. Mám silný dojem, že progesterón mi po toľkom čase nerobí už dobre. Cítim stiahnuté lýtka a mierne závraty, keď ho beriem. Zároveň som počas tých rokov z jeho užívania nabrala aj niekoľko kíl a často sa z neho cítim veľmi naliata. Tiež mám dojem, že vždy, keď ho nasadím v druhej polovici cyklu, začnem mať problémy s dutinami...hromadenie hlienov, pocit choroby a pod. Tento mesiac som ho teda vynechala...s tým, že nech sa už deje, čo má. Lenže po 35. dňoch ešte menzes neprišiel. Počas predošlých týždňov ma začali bolieť kríže, občas s kŕčami, cítim aj ako keby prichádzajúci menzes, ale nič. Posledné dni návaly horúčavy, potenie...skáče teplota...raz dobre, raz zle. Cítim, ako keby som sa nevedela pohnúť z miesta. Testov som si už robila niekoľko, zatiaľ sú všetky negatívne. Neviem, čo robiť. Dať sa ďalej na progesterón, aby som mala aspoň pravidelný cyklus? Neuškodí mi to ešte viac? Máme skúsiť IVF? Nebude stimulácia hormónmi pre mňa nebezpečná? Zároveň už viem, že si budem musieť pravidelne pichať injekcie do brucha...občas ma prepadne strach z toho, či to zvládnem. Či to budem vedieť skombinovať s prácou, ktorá je dosť stresujúca. Nikde som sa nedočítala, či je štandardom byť práceneschopná, keď sa pripravujem na ivf a keď ho podstúpim... No pri skúške stimulácie s clostilbegytom som zistila, že je to pre mňa veľmi ťažké, fungovať a sústrediť sa pracovne. Cítila som nevoľnosť, točenie hlavy, rôzne bolesti. Mám 34 rokov, takže to vnímame s manželom tak, že by sme sa mali rozhodnúť. Na ceste nám ale stojí stav môjho vnútra, aj fyzické zdravie. Manžel mal spermiogram v poriadku, až na morfológiu. Mal skvelé výsledky, čo sa týka množstva a pohyblivosti, ale dosť zlý tvar, ktorý môže brániť preniknutiu k vajíčku.

Siahla som teraz aspoň po čomsi prírodnom...užívam bylinný sirup na úpravu cyklu. Zatiaľ 2-3 týždne, necítim zmeny. No zvažujem fytosóju..ako prirodzenú náhradu estrogénu. Možno by to moje telo znášalo inak. Cítim, že keď to neskúsim, neskôr by som si to mohla vyčítať. Zároveň po tom čase už vnímam také nejaké otupenie v pocitoch, či a ako veľmi chcem bábätko. Keď sme sa začínali snažiť, cítila som silnejšiu túžbu..no ako sa to postupne každý mesiac nedarilo, spôsobovalo mi to bolesť, sklamanie...preto som si povedala, že to skúsim neprežívať, neriešiť... Len ono je to ako keby taká pokrývka, pod ktorú sa to skrylo a pomaly sa to dusí... mám dni, kedy sa pýtam, čo je najlepšia cesta. Snažím sa už aj zmieriť s pocitom, že jednoducho deti nemusia prísť nikdy...mám veľa pekných aktivít, ktoré dávajú môjmu životu zmysel. Starám sa o záhradku, rada pečiem, všeličo kreatívne tvorím, čítam, trávim čas v prírode... len nechcem premeškať čas, kedy môžem niečo aspoň skúsiť. Nepoložila som vám vlastne žiadnu otázku...len som mala potrebu opísať svoj súčasný život strachy a možno predsalen požiadať o odporúčanie v smerovaní.

Dobry den,prosim vas o radu,moj 6 mesacny syncek ma zacal odmietat pri zaspavani.Konkretne tak ze ho s manzelom uspavame na rukach,vsetko bolo v poriadku doposial hned umna zaspinkal teraz akonahle ho zoberiem ja do narucia ze ho idem uspat zacne strasne plackat a protestovat niekedy az hladat tatinka,trva to uz asi cez dva tyzdne...manzel chodi do prace od rana do vecera a robi raz dva dni do tyzdna raz pät dni do tyzdna,ja rozumiem ze sa tesi na tatinka ked ho dlho nevidi,ale predtym bolo vsetko v poriadku,..no to je iba pri zaspavani,inak sme cely denv pohode,zabavam ho blaznim sa snim maznam..on sa krasne smeje je stastny ked ma vidi,aj ked je manzel doma tak nema somnou syncek problem chce bit somnou,no iba dokedy nepride cas spanku .Som stoho strasne smutna a niekedy mi je az do placu,ako strasne mi place.Viete mi povedat co sa deje.Neciti sa dobre u mna.dakujem za odpoved.

Dobry den.Dna 13.01.2023 sme mali cela rodina autonehodu - ja,partner a 2rocna dcerka.Nehoda sa stala v Povazskej Bystrici, 6 12:30 hod.Isli sme po hlavnej ceste,maximalnou povolenou rychlostou.Cestovali sme z navstevy u mojich rodicov,z nedalekej dedinky.My byvame v centre mesta Povazska Bystrica.Moj otec povodne mal cestovat s nami,ale napokon sa rozhodol,ze nie.Ze nas pride navstivit v dalsi den (potrebovali sme jeho pomoc pri prerabke bytu,ale nemal tak narychlo nic pripravene). Boli sme na hlavnej ceste, len par minut od nasho bytu, ked vodicka z vedlajsej cesty nerespektovala prikaz Daj prednost v jazde, vosla do nasho jazdneho pruhu, cize narazila do laveho boku mojho auta. Sposobila silnym narazom, ze moje auto dostalo smyk a nasledne sa zrazilo celne s autom v protismere. Nakoniec sa mi podarilo zastavit na krajnici. Vyviazli sme so slabsimi zraneniami. Ale odviezli nas na urgentny prijem do blizkeho mesta. Nie do nasho mesta, pretoze nemocnica uz na urgent nechcela prijat viacej ako 4 zranenych. Posadka auta, s ktorym som sa zrazila celne mala 4 cestujucich a ti vzadu neboli priputani pasmi. Na kontrole u pediatricky (nariadenej podla spravy z urgentneho prijmu) odporucila pisomne psychologicke vysetrenie pre nasu dcerku. Je fakt, ze po tej nehode zacala byt viacej agresivna, impulzivna, rozhadzuje s hrackami, zrejme sok po autonehode, je s nou tazko vyjst, casto plakavala zo sna, pocikavala sa, a to bude mat v maji 2023 uz 3 roky, cize je odplienkovana. Ked videla v mojom telefone fotky auta (totalna skoda) povedala FUJ. A vidim, ze vnutorne preziva stale stres. Mozno ma flasbacky. Co moze priniest/ aky uzitok bude mat pre nu psychologicke vysetrenie? Podarilo sa nam objednat uz na 2.februar. Autonehoda, po ktorej je nase auto v totalnej skode, nepojazde, sa stala v piatok 13.1.2023. Aj moj partner je omnoho agresivnejsi. Nechce si sadnut ku mne do auta. Stale ma nejake vycitky. Ani mi "nepodakoval" ze som situaciu ako vodicka zachranila, a ze sme v konecnom dosledku prezili. Dakujem. Marcela Balejova

Dobrý deň prajem,
Mám tri deti najstarší bude mať 6 (má problém s rečou,navštevujeme ligopediu,ale zlepšenie nevidím) potom 4 synceka a 2 ročnú dcérku. No a problém máme s tým 4 ročným synom. Je viac menej samostatný, šikovný len.... Veľmi ale naozaj veľmi robí zle sestričke a vôbec neviem ako na to reagovať. Nie je to týždeň ani mesiac. Je to už dosť ďalšie obdobie a neuspokojim sa s odpoveďou ,on z toho vyrastie. Situácia hrajú sa so sestričkou( najstarší je v škôlke) zrazu jej začne pritlačat na ruku,stúpať na nohu,ťahať za vlasy a rehotať sa,mala plače. Minule jej len tak,keď šiel okolo nej,treskol hlavu o stenu. Zhodil ju zo stoličky,pripucil vankúšom. Keď sa s ním vadim ,vysvetľujem rehoce sa mi do tváre :/ ale viem ,že ju má rád to vidím lebo majú aj svetlé chvíľky... najstaršieho berie asi ako vzor lebo po ňom opakuje ,pýta sa kedy príde zo skolky. Samozrejme sa spolu s bratom handrkuju a vtedy neskutočne zjape. Napr. Starší doňho nechtiac drgne a on začne zjapat akoby mu ruky nohy dolámal :/ je to dosť vyčerpávajúce,lebo žijeme so starými rodičmi a tí majú metódu po riti a bude dobre. Ale ja chcem aby pochopil,že ubližuje sestričke ,že ju to boli a mňa to trápi. Už som rozmýšľala,že navštívim s ním odborníka...ďakujem za odpoveď

Dobry den. Co robit ak si moja dcera vytrhava vlasy ? Zacalo to trhanim, sem tam nejaky zjedla. Potom som jej vysvetlovala,ze sa to nepapa atd... znje to smiesne, ale na spanie jej davam ciapku, aby tie vlasy netrhala. Podarilo sa troska jej narastli, ale casom zistila, ze to ide aj cez ciapku a opat sme na zaciatku. Vysvetlujem jej,ze sa to nerobi aj ked ju to upokojuje, ze uz jej vidno plesinku a nevyzera to dobre... skusam vsetko mozne, ale som v zacarovanom kruhu. Cez den si chyta vlasky a upozornim ju prestane, ale stane sa aj cez den sem tam,ze vytrhne. Najcastejsie je to pri zaspavani, zaspava aj hodinu. Prosim poradte ako ju oducit. Som z toho uz zufala. Ma zmysel s 2,5 rocnym dietatom ist k psychologovi ?

Dobrý večer, mame 2 dcéry. Starsia ma 10 rokov a posledny mesiac sa na nas neskutocne "prilepila". Kazdu nedelu uz na obed place ze nechce ist do skoly(je jednotkarka a s ucenim nema nikdy problem, pri uceni sa musim venovať skôr mladšej). Starsia zacala robit sceny ze je na nas zavisla,chce s nami spat, chce aby sme boli doma stale spolu a nikto nesiel do prace ani skoly.....najhorsie je ze sa vecer boji zaspat. Spia spolu zo sestrou,ale starsia tvrdi ze nevie zaspat,premysla o tych smutnych veciach,ked nas pocula sa hadat, ked kamoska odmietla ist von,ked sa pohada zo sestou atd...ked zacal covid bala sa ze zomrie a boli sme s tym u psychologa.....ako jej mame pomoct?ma medzi nami naozaj spat aby sa jej ulavilo?alebo to len zhorsime....dakujem

Dobrý deň pani doktorka

viem že stravovanie rieši v tejto poradni iný špecialista, ale podľa nášho názoru sa u našej dcéry skôr jedná o psychickú záležitosť. Naša dcéra jednoducho nechce jesť a ani piť.

Je úplne jedno o aké jedlo sa jedná, pokiaľ to nie je čokoláda tak je to úplne na náhodu. Aj sa jej spýtame aké jedlo chce jesť, navaríme a niekedy zje, niekedy nie. Rovnaké je to ak jej jedlo postavíme pred nos s tým že jedz, ale aj keď sa jej prosíme, zvýšime hlas, pošleme ju za trest do detskej alebo čokoľvek. Nič nefunguje.

V podstate sme zúfalí. Obyčajný jogurt jej trvá zjesť asi pol hodinu, bežná detská porcia obeda hodinu. Minule som si s ňou dal súťaž...jogurt mala v sebe za necelých 5 minút a večeru tak do 20 min. Dostať do nej šálku čaju je tiež výzva. Ale keď súťaží tak je všetko super.

Z toho usudzujeme že sa nejedná o fyzický ale o psychický problem, aj keď nie sme špecialisti. Súťažiť sa ale nedá vždy a všade - napríklad zo škôlky príde úplne smädná a hladná.

Ďakujeme za každú radu, poprípade ak by bola nutná návšteva psychológa, vieme prísť aj k špecialistovi - sme z Bratislavy.

S pozdravom Peter

Zdravým mám 18 mesačného syna a vôbec ako keby nebol samostatný boji sa chodiť a sám si niečo zobrať všade má ťahá zo sebou stále chce podávať poháre neustále sme v kuchyni príde zatiahne má tam a chce pohár alebo ukáže na niaku hračku na zemi a boji sa ju zobrať až kým mu nepoviem aby si ju zobral ďalej nevie ešte stále si dať lyžicou do pusy vonku sa boji chodiť sám bez ruky úplne vie napodobňovať zvuky zvieratko ktoré pozná havko,macicka,koník.atd.od malicka bol samostatnejší ale po očkovaní sa troška zmenil boji sa chodiť sám a všade má ťahá to má.trosku znepokojuje ste jedna vec nikdy nehovoril papa naučil sa hovoriť ahoj keď mal rok a od vtedy hovorí ahoj na.meno reaguje takmer vždy absolútne nemá.zaujem o hračky stále chce byť len v kuchyni neviem ako mám postupovať do kedy bude tak nesamostatny

Dobre ráno, prosim vás neviem si už rady.Vzdy mi ide niečo hlavou,napr.mala som súd a ex o vyzivnom a rozmýšľam nad tým celý deň aj celú noc,opanta ma pocit strachu,začne mi byť zlé až na odpadnutie,mám tlaky do hlavy od krku mi prúdia,strieda sa mi teplo a zima pri tom.co mam robiť?

Dobry den prosim vas mam taky problem v 12/2021 v 4 mesiaci tehotenstva som sa dozvedela ,ze babetku nebije srdiecko.Na babetko sme sa velmi tesili malo byt nase prve .Uz je to skoro rok a ja sa stale trapim placem ,ze ho nemam ,ze nieje doma neviem sa stym vyrovnat ,ze sa toto stalo .Este mam aj ine zdravotne problemy ,momentalne vsak podstupujeme umele oplodnenie a este som sa nedostala ani ku vkladu embrya nakolko sa vzdy nieco pokazi..Citim sa prazdna a je mi hrozne smutno .Vedeli by ste mi prosim podarit ako toto zvladnut co robit.dakujem

Dobrý deň , moja dcérka bude mať 9 mesiacov a vôbec neznesie keď jej idem dať pusinku, hneď sa odtiahne. Keď ju chcem pohladkať to iste . Vôbec sa nechce túliť a ja som z toho smutná

Dobrý deň mám skoro dvojročného syna a často pištií, jeho pískanie je intenzívne až nepríjemné, stáva sa to vo väčšine keď niečo chce dostať napr. staršia sestra sa s niečím hraje a on to chce v momente do ruky a ona mu to nedá, alebo v obchode keď niečo chce a ja mu to nekúpim, alebo sladkosť. Hlavne to evidujem, keď niečo nie je po jeho vôli. Synova slovná zásoba je ešte menšia, ale vieme sa dorozumieť, len proste najrýchlejší spôsob ako niečo dostať je krik a piskot. Nechce si dat vysvetlit, že to nemôže alebo sa stým hraje teraz niekto iný alebo on nemôže viesť cestu nákupu alebo prechádzky. Neviem aká je správna reakcia, aby sa to jeho pískanie eliminovalo. Všade kde sme sa za nami ľudia otáčajú a je to nepríjemné. Keď sa mu vzdialim a snažím sa to nevšímať, tak je tvrdohlavý a stojí a piští ďalej alebo sa stým piskotom rozbehne zamnou. Ďakujem za akúkoľvek radu.

Dobrý deň,
Stála sa taká nepríjemná situácia kedy svokra mala na starostí našu dcéru , boli sme obaja rodičia v práci , nieje to prvý krát kedy nám svokra vypomôže ak môže s dcérou Emmou... po obede si svokra zavolala na návštevu susedov s vnučkou 2 ročne dievčatko, chcelo si požičať od Emmky bublifuk , no Emmka ho nechcela požičať a už bol oheň na streche ako sa hovorí, začala vyvádzať, plakať, kričať že ona jej ho nedá.... hneď ako som prišla z práce som počúvala od manžela že aká je zlá, že sa nevie chovať...
Môj názor je že si len bránila svoje a že netreba z tohto robiť tragédiu, keď som sa jej opýtala večer že prečo tak vyvádzala tak mi povedala ,že sa bála že jej ten bublifuk už nevráti... Chcem podotknúť že Emmka bola nevyspatá a poznám si svoju dcéru keď je nevyspinkaná je nervózna...
Hneď by bolo vytknuté že Emmka je škaredá a že sa nevie chovať , že urobila hanbu pred susedmi....len preto že si bránila svoju hračku?
Ako by sa správne malá riešiť takáto situácia? Čo robiť ak dieťa chytí taký hnev?