Psychologická a emočná poradňa

Dobrý deň , pri druhom tehotenstve som začala mať problémy s libidom a po pôrode pretrvávajú,už je to 10 mesiacov a moje libido je na bode mrazu . Samozrejme sú s tým spojené už aj problémy vo vzťahu keďže muža neustále odmietam . Viete mi poradiť ako to riešiť ? Existujú nejaké doplnky na zvýšenie ? Manžela milujem ,a veľmi by som chcela aby sa tieto veci vrátili do starých koľají . Samozrejme sme sa o Tom rozprávali a netlačí na mňa ,ale tiež ho nebaví že stále odmietam akykolvek intímny kontakt . Skúšala som čaj z byliniek ktorý by mal posilňovať libido ,pila som ho 3 mesiace ale účinok som si nevšimla žiadny . Na trhu je veľmi veľa doplnkov ale chcela by som niečo účinné ...ďakujem pekne

Dobrý deň prajem, prešla som si molárnym tehotenstvom v nov'22 - kyretáž, v nemocnici mi zaniesli do tela bakteriu, musela som ist na vnutrozilove antb, aby soms a z toho dostala. Od cca januara som mavala velmi silne panicke ataky (najma v noci, keď bol manžel aj v práci) od feb. som brala AD cipralex 1tbl denne po dobu 4mes.,vymizli mi ,takisto vymyzli aj svalové zášklby pri čom mi napätie dvihalo sval na stehne (pripadne to bol syndrom nepokojnych noh) Bola to iba ľavá noha, bude to mesiac čo ich už neberiem AD , pretože sa chceme pokúšať opäť o babatko. No panické ataky citim že sa mi vratili :( takisto svalové zášklby a opäť mi sval v ľavej nohe skáče. Viete mi poradiť prosím vas nejaky liek, ktorý mi pomôže aj napriek tehotenstvu a babatku v brušku? Nechcem mu nijako ubližiť ak sa nám podarí, no zatiaľ ubližujem iba sama sebe :( Ďakujem za odpoveď.

Dobrý deň som v druhom trimestri 20+6tt už pred tehotenstvom som mávala úzkosti ale dali sa ovládať, teraz aj vplyvom hormónov sa objavili väčšie úzkosti často mi je do plaču, nič ma nebaví, mám zlé myšlienky.ako si môžem pomôcť? Myslím že zväčšej časti je to dedične.Mozem brať niečo prírodné?

Atakujuca tupa bolest stiahnute hrdlo bolest v pravej casti hrudnika po rebro ktora v navaloch migruje. Ani to neviem opisat slovami ale asi takto najlepsie. Po porode cele tehu a cely prvy rok bol extremne extremne narocny ALE zvladam s prehladom som kludna napriek milion stresujucim faktorom sa nedam vytocit ale tato bolest ma min.raz do tyzdna paralizuje je strasna a hlavne vecer v noci. V tehu som mala zle pecenove vysledky tak som si zregenerovala pecen ale bola som na testoch na krvnom obr ani pecen ani obolicky to nie su. Rok vkuse kojim a kojim den noc ne ze dva krat do dna… A netusim preco mam tie ataky. Mozno psychika? I ked som b podstate stastna a spoko jasne bojim sa o malu… ale ta bolest aj keby som ju nazvala uskostou to by bola tak strasne realna a fyzicky bolestiva? ???? Dakujem ❤️

Dobrý deň. Mám 5 ročného syna, ktorý skoro vôbec neposluchne. Momentálne dostávam zo škôlky samé sťažnosti že je to s nim hrozne, na nevydržanie a posledný týždeň chodím preňho pred obednym spánkom pretože si s ním nevedeli dať rady (vyrušoval deti a tie kvôli nemu nespali, akoby si žiadal pozornosť) Ide o to že mu mozem pekne povedať 10x nepomôže, mozem po nom kričať, mozem mu dať trest - zákaz tv, zoberiem hračku, zákaz ísť von, priznám sa že sem tam na zadok - chvíľku poplače ale akoby mu to bolo jedno, keď mu vezmem obľúbenú hračku povie že si obľúbi inú.. V škôlke pri umývaní rúk špliecha deti, “prdi ústami” čím na prska sliny.. akoby si nevedel uvedomiť dôsledky svojich činov. Pritom mu všetko vysvetľujem. Učiteľka mi hovorila že jej vyplazuje jazyk, vysmieva sa jej keď ho hreší pritom toto doma nerobí. Druha vec zabúda, povie mi v jednej minúte niečo a v druhej na to zabudne (toto ale nieje vždy). Inak je šikovný a povedala by som inteligentný, vie čítat aj písať a dokonca počítať jednoduché príklady.
Máme ešte pol ročnú dcérku a niekedy mám pocit že sa zmenil keď za narodila, akoby sa v nom niečo zlomilo, keď som prišla domov z nemocnice bol ako vymenený ale tieto zmeny išli postupne až to vyhrotilo do tejto situácie. V škôlke nám poradili navštíviť cpp centrum ale termín nám vedia dať až po letných prázdninách, tak ak by sa dalo poradiť mi ako ísť naňho. Ďakujem za odpoveď

Dobrý deň, ja pisem ohladom mojej dcery. Ma 5 mesiacov a medzi viacerimi ludmi a v novom prostredi je ustrachana a place. A ked sme doma uz je v poriadku. Neviem co mam robit v lete sa chystame do zahranicia bude mat 8 mesiacov a bojim sa ako bude reagovat. Prosim Vas o radu. Dakujem pekne :)

Dobrý deň,
prosím vás o radu ohľadom mojej 4,5 ročnej dcérky. Od narodenia je to veľmi citlivé dieťa, na všetko reaguje prehnane. Po nástupe do škôlky bola dosť hanblivá, bojazlivá, tento školský rok sa to už upravilo a je celkom smelá. To by som ani neriešila, ona nepotrebuje byť stredobodom pozornosti, ja s manželom sme prakticky tiež skôr introverti. Ale veľmi mi robia starosti jej prehnané reakcie. Odber krvi u lekárky nehrozí, to ju chytí hrozný amok, začne sa brániť, vrieskať, vzpierať sa, to je neskutočný plač. Taktiež keď ju niečo bolí, to je hrozné teátro okolo. Stačí, že si niekde oškrie palec na ruke a dokáže kvôli tomu histerčiť a vrieskať aj pol hodinu. Alebo jej niečo zakážem a ona hneď plače. Už s manželom naozaj nevládzeme, poslednú dobu je to denno denne niečo, kvôli čomu takto plače. Sme dosť trpezliví, ale už máme čo robiť aby sme udržali nervy na uzde. Snažíme sa s ňou veľa rozprávať, reagovať kľudne ale už to prestávame zvládať.
Už teraz mám stres z leta, keď bude behať po vonku v krátkych veciach, no nebodaj si odrie koleno, alebo ruku, keď si predstavím ten hodinový cirkus okolo, chytá ma panika. Nevieme ako na ňu.
Prosím čo mi poradíte?
Ona je okrem tých svojich výstupov veľmi šikovné a milé dievčatko, je hravá, veselá, deti v škôlke ju majú radi, tam je všetko v poriadku.
Za každú radu vopred ďakujem.

Dobrý deň máme 22 mesačného syna všetko je celkom v poriadku občas sa síce bije s jeho rovesníkmi keď nechce niekomu požičať hračku alebo čosi to ešte celkom chápeme horšie zvládanie to že hryzie či už manžela, mňa alebo babky proste niekedy z ničoho nič nás hryzie ako.keby to bral ako zábavu neviem ako ho to.odnaucit krikom bitkou ani vysvetľovaním sa nič zatiaľ nevyriešilo ale začína to byť už dosť otravné robil to aj keď bol bábätko. Potom ako keby to prestalo a teraz znova už to robí hádam aj 2 mesiace najprv sme mysleli že sú to zuby ale tie už vyšli a stále to pokračuje prosím o pomoc

Dobrý deň, mám tetániu a panickú poruchu. Tretí mesiac beriem Lyxit 2x denne, pred dvoma týždňami som navýšila dávku na 3x denne, no zatiaľ sa stav nezlepšil. Iné antidepresíva by som už nechcela skúšať. Bolo by vhodné ešte počkať, prípadne užívať benzodiazepíny?

Dobrý deň, mám 14 mesačnú dcérku, posledný mesiac som raz do týždňa začala chodit mimo dom a je s ňou moja mama, bola na mna veľmi naviazaná, stále ma hľadala, typická separacna úzkosť, mne to nevadilo, len rodina si z toho občas robila žarty a bála som sa ako zvládne ten jeden deň bezo mna. Zvládla to dobre, občas ma hľadala po byte ale neplakala a keď aom prišla domov tešila sa. Teraz cez veľkonočné sviatky sme boli doma viacej všetci aj s manželom spolu, hádame sa dost často, ja som pomerne výbušná a neviem prečo ale začala byt hrozne na neho naviazaná, stále len k nemu, uspavat len on, keď sa udrie ide k otcovi, odo mna sa odťahuje…veľmi ma to boli neviem či je to spôsobené tým, že som bola teraz nervóznejšia že sme sa hadali a mala sa ma zľakla alebo je to len zas nejaká vývojová fáza a nemám z toho robiť “Halo”…každopádne keď sme samy dve pekne sa spolu hráme, aj sa prituli, keď je doma otec tak len jeho vidí…a dnes mi to urobila už aj s mojou mamou, ktorá bola na návšteve, bola unavená a len na ruky k mojej mame keď som ju nasilu zobrala lebo som videla, že už musí ísť spat strašný plač, odtahovala sa akoby som bola najväčší nepriateľ…moja otázka teda znie, je to podľa Vás normálne a prejde to? Alebo som urobila niekde chybu ja? Aké kroky podniknúť aby sa to zlepsilo medzi nami resp dcéra znova chcela byt pri mne? Očakávala som niečo takéto okolo 2,5-3 roku keď je obdobie vzdoru, keby to tak bolo tak nic ani neriešim ale toto mi príde u tak malého dieťaťa nie úplne v poriadku. Veľmi pekne dakujem

Dobrý deň, ja by som mala otázku na tému cumlík. Čoskoro bude mať náš syn 1,5 roka. Približne od 6-7 mesiaca sme cumlík používali len na spánok a na cestách, pri denných činnostiach ho prirodzene nepotreboval a takto nám to ostalo skoro doteraz. Odjakživa bol naučený po spánku cumlík odložiť a vždy ho to bavilo a tešil sa z tejto činnosti. Syn nebol ani dojčený, preto nám iná možnosť ako cumlík neostávala. Skoro presne po roku sa nám narodila dcérka, pri nej si začal postupne uvedomovať, že dcérka má cumlík aj počas dňa a samozrejme jej ich aj bral. Kým nejaký nevidel, ani nevedel, že existujú. Posledné obdobie si začal cumlík pýtať skoro stále, aj keď žiadny nevidel (ani u dcérky). Nie som z toho nadšená, pretože cumlík ho vždy zlomil a koľkokrát nejaký nájde aj napr. 2 hodiny pred obedným spánkom, tak začne byť unavený už veľmi skoro a naozaj mám čo robiť aby som mu stále vymýšľala iné podnety, aby nejako na ten cumlík nemyslel. Väčšinou to “pýtanie” sprevádza neustále mrnčanie, až plač. Ak by si ho už raz dal, tak by bol naozaj schopný ho mať aj celý deň v ústach.

Preto moja otázka znie, ako toto riešiť? Keď mu ho dám, vzbudím v ňom ešte väčšiu “závislosť” ako keď mu ho budem stále brať? Snažila som sa ho vždy brať takým spôsobom, aby si to neuvedomil, že mu ho beriem z úst. Ale niekedy sa stalo, že sa predomnou utekal schovať, aby som mu ho náhodou nezobrala a preto sa bojím, že tým braním to bude ešte horšie a navyše sa tam celkom narušila dôvera. Nechcem aby sa ma bál. Rozumie už väčšine vecí, čo mu poviem, preto neviem, čo si slovne vymyslieť aby som ho nejako nastavila, lebo kontakt nepomáha. Ďakujem veľmi pekne.

Dobrý deň prajem. Ide o vztah-nevztah s mojím partnerom ktorý máme. Už to spolu ťaháme 5ty rok. Rok sme spolu chodili. Potom sa stali dve nepríjemné veci. Za prvé bol to môj potrat. Išla som dobrovolne. On sa o tom dozvedel uz keď bolo neskoro. Za ďalšie som mala aférku s jeho kolegom. Nikdy som sa s ním nevidela ani nestrtla. Posielali sme si intímne foto a chápem, že toto je tiež považované za neveru. Podotýkam toto všetko sa stalo, keď bol môj partner v Zahraničí. Nemal na mňa čas kvôli práci a preto došlo ku skratu a preto som to spravila, aj keď by sa to nikdy v živote nemalo stavat. Po tomto všetkom sme spolu neboli v kontakte rok a teraz už asi 3 roky sa stretávame, keď on príde na SR, čo je raz za čas. Občas príde raz za 3 mesiace a už prišiel aj po 9 mesiacoch. Povedal mi, že tie dve nešťastne veci ktoré sa nám stalo, tak na to zabudol a vymazal to do života. Myslíte, že sa niečo také dá vymazať zo života? Ja sa strašné trápim odkedy sa stali tieto veci, aj keď to bolo 4 roku dozadu. Mna to stále trápi, že prečo som to spravila, keď som toho človeka tak milovala a stále. Sú dni kedy si aj poplacem a uprimne ja už neviem, ako z tohto začarovaného kruhu vyjsť von. On stále pracuje v Zahraničí. Je tam kvôli peniazom. Teraz kúpil byt na SR tak preto tam chce zarobiť čo najviac a potom sa niekedy vrátiť na SR a povedal, že to chce byť so mnou. Že chce na to, čo bolo zabudnúť a zacat od začiatku. Ako mám ja vedieť, koľko to ešte bude? Dní, mesiacov alebo rokov? Ako dlho mám ja ešte čakať? Táto otázka mi stále vŕta v hlave. Za ďalšie mi komunikujeme len cez Skype. On proste nemá žiadne číslo len ten Skype a tam so všetkými komunikuje. To mne vobec nevadí, že si tam pisrme, ale teraz sa ozýva raz za 2 mesiace. Je to podľa vás v poriadku, aj keď by som mala byť teda jeho kamarátka s výhodami? Ak sa na to spýtam, prečo píše po takom čase, tak hovorí, že práca, že ma toho veľa, že končí neskoro večer a potom si zase ľahne do postele a spí. Ja neverím, že človek nemôže napísať ani jednu správu. Inokedy sú dni, keď si píšeme aj hodiny. Všetko sa pokazilo, keď sa stali tie dve nešťastne veci. Môže sa v takomto komplikovanom vzťahu obnoviť dôvera po case? Môže mať tam v Zahraničí nejakú inú? Akože moc tomu neverím. Stále hovorí, že má len mňa a aj keď som si ešte písala s jeho kolegom, tak tvrdil, že ak mi niekoho tak nedokáže mať nejakú inú. Predo mnou mal 14 ročný vzťah, tak to asi o niečom svedčí a oni chceli má veľmi dieťa, ale nedarilo sa im. Myslíte, že ta moja správa do dost zasiahla? Povedal mi, že z jeho strany je tam cit, že má ľúbi. My si dokonale rozumieme v sexuálnom živote, ale ak príde natrvalo na SR a nebudeme si rozumieť v partnerskom života, tak čo potom? Môže sa toto stat? On mi nechce nič hovorit k svojej rodine, ak sa ja nespytam alebo o tom byte, čo kúpil a prerába ho. Keď sa nespytam na, tak on mi nič nepovie. Za ďalšie som sa ho pýtala, či by chcel ešte deti, nakoľko je aj odona starší a povedal že, sám neviem. Možno áno, možno nie ako mám ja toto brat? Ja mám 25 rokov a úprimne po tom, čo sa stalo sa vôbec necítim na dieťa a zatiaľ ani nechcem. Myslíte, že sa to môže ešte zmeniť? Obaja sme strašné tvrdohlavé povahy. Ja som pár krát rozmýšľala aj občas rozmýšľam, že to všetko vzdám a napíšem mu, že je koniec a že nám to proste nevyšlo, ale ja nemám odvahu to urobiť. Ja asi nedokážem bez neho žiť lebo som strašné na neho naviazaná, nakoľko sme toho dosť prežili. Keď bol na SR a med sme spolu chodili, tak mi písal nonstop, stále každý deň v kuse. Ja sa ho aj bojim proste niečo spýtať, aby mi nevynadal alebo podobné. Môžem mať v sebe nejaký blok? Ja som mala dosť prísneho otca keď som bola malá, takže či to nemôže s tým mať súvis. Ešte jedna vec: ja sa od 8mich rokoch zajakavam. Nie je to také strašné a mám to len občas, takže nie stále. On o tom vie a povedal, že to je v pohode a že mu to vôbec nevadí. Nemusim sa takto báť, že by mu to vadilo do budúcna? Keď príde na SR tak si len užijeme a to je koniec, takže sme len spolu 4-5 hodín a zase ide preč a zase to isté dookola. Keby mal asi niekoho, tam asi by nechodil kvôli mne na SR, nie? Lebo viem, že chodí len za mnou na SR a že ani za rodicmi nejde domov. Úprimne neviem, čo si mám o tomto všetkom myslieť a ako to bude ďalej. Viete mi niečo odporučiť a poradiť? Niekedy už nevládzem. A ešte on nie je moc na city, že nehovorí, čo ku danej osobe cíti, ale skôr to dokazuje. V tomto bude už taký istý? Ja by som hlavne rada vedela o tej dôvere, či mi bude veriť, ako kedysi a ak sa vráti na SR či by sme mohli mať spolu pekny a plnohodnotný vzťah. PS: zaujíma sa o mňa, aj chce vedieť, čo mám nové, ako sa mi darí, či mi niečo nechýba. Ďakujem krásne za odpoveď.

Dobrý deň, už dva roky mám pocit že si neviem odpočinúť. Mala som aj psychické problémy, navštevovala psychologičku. Bola som aj doma celé tehotenstvo, nemusela som nič robiť ale aj tak sa mi nič nechcelo a mala som pocit že aj keď celý deň ležím, tak si neviem oddýchnuť. Teraz mám bábätko a celý deň sa nezastavím a je to ešte horšie. Mám pocit že je toho na mňa veľa a už si nikdy neoddýchnem, pričom som si nevedela oddýchnuť ani ked som nerobila nič. Nechápem tomu.

Ďakujem vopred za odpoveď

Dobrý deň
Už dlhšie pozorujem problém so správaním u mojej dcéry. Má Dva a pol roka a neviem ako ďalej.
Netuším či ide o obdobie vzdoru alebo sme zlyhali vo výchove. V poslednom období nám veľmi oponuje pripravím obed povie chcem iné, obliekam ju do šiat...aké ja chcem iné....ako mám na toto reagovať správne...
Momentálne čakáme druhé dieťa keďže často chodím k doktorovi stráži ju babka ktorú začala úplne odmietať...choď preč, ty sem nechoď, ty nemôžeš,....veľmi ma toto správanie trápi a neviem kde sa to v nej berie...taktiež keď prídu k starým rodičom aj iné vnúčatá a trha hračky z rúk alebo ich stipe...bojím sa aby sa u nej takýmto spôsobom neprejavovala nejaká porucha. Prosím o radu ďakujem

Dobrý deň,

Mám dve dcérky jednu 2 ročnú a druhú polročnú. Od kedy som bola v pôrodnici (september 2022) s mladšou dcérkou tak ma staršia začala odmietať. Brali sme to ako prechodné obdobie ktoré trvalo nakoniec iba niekoľko dní. O deti sa starám ja, manžel chodí do práce. Vo februári bol na operácii odvtedy je častejšie doma. Ale obaja sme si všimli že keď sme na návšteve u našich rodičov a má sa s kým hrať zabudne že existujeme. Proste vystačí si aj bez nás...tak momentálne nás nepotrebuje a dáva to aj najavo. Pritom sa ju snažíme viesť aj k úcte voči sebe navzájom k starším...
Vzdoruje už pár mesiacov (postupne to naberá na sile).
Teraz som bola chorá, dva dni úplne K.O. vysoké teploty, triašky boli sme u rodičov ostali sme tam aj spať a ona sa zas tak preorientovala na iných ľudí ze na mňa úplne zabudla. Nerozumiem tomu, som s ňou denno-denne starám sa o ňu a príde situácia že s ňou byť nemôžem a ona ma vytesni. A to tak že ma ani neosloví ani sa na mňa nepozrie. Bola som aj v nemocnici hospitalizovaná s mladšou dcérkou 5 dní (cca 2 týždne dozadu ) a zdá sa že sa preorientovala na iných ľudí. Teraz je veľmi fixovaná na ocinka. Aj predtým mala už fázy že chvíľu maminka potom zas ocinko bol najlepší. Ale toto jej správanie, že ma úplne vytesňuje ma veľmi zraňuje. Čo môžem v takejto situácii urobiť aby sa náš vzťah zlepšil?