Stav

Dobrý deň,každý deň chytám záchvaty plaču,začnem sa triasť a mám potrebu si ubližovať,mám myšlienky,ktoré vedú k tomu že nemám zmysel žiť,nemám chuť do života a neviem sa sústrediť,raz som sa pokúsila zobrať si život a neviem čo ďalej,aj keď nemám takéto stavy tak si musím ublížiť lebo mám potom výčitky,som unavená,niekedy ma niekto dokáže tak vytočiť že sa začnem triasť a neviem ani dýchať poriadne a fakt neviem čo ďalej a tak sa chcem opýtať ze či je to normálne a prejde to alebo čo,vopred ďakujem

Dobrý deň, sem tam ma prepadne panicky atak,ako tak to predycham a vždy potom pociťujem nejaký čas úzkosti a pocit ze mam niečo v hrdle....momentálne som to prežila znova a znova mam ten pocit v krku ale raz je ten pocit na pravej strane a niekedy na ľavej strane. Už to nieje v strede ako to bývalo predtým? Neviem ci je to v poriadku ale som dosť prelakana a aj návšteva doktora mi robí ešte väčší stres.

Dobrý deň,
mám takmer trojročnú dcéru, ktorá je veľmi, ale fakt veľmi spoločenská a stále sa chce s niekým hrať. Sama sa pohrať vie, keď nemá na výber (keď by mala spať, vie sa hrať sama a potichu ako ninja), ale chýba jej spoločnosť a stále sa chce hrať so mnou.
Nemám s ňou vôbec žiaden problém, je normálne dieťa, ešte aj ten dvojročný vzdor je taký v norme.
Problém som ja.
Neznášam hranie sa! Podľa mňa mám nejakú poruchu pozornosti, lebo všeobecne mám problém s mentálne nenáročnými monotónnymi činnosťami - ak sa pri nich dá vypnúť a myslieť na iné veci (upratovanie a tak), väčšinou ich zvládam tak, že mozog si šrotuje niečo iné a telo ide na automatike. Lenže pri hraní sa to nedá a ten pocit je taký, že si chcem "vyškriabať mozog z hlavy" - neviem to lepšie opísať, skrátka mentálna nuda občas až na úrovni zúfalstva. Keď sa hráme, neviem prestať zívať, až mi slzia oči a bolí ma sánka, ale neviem to zastaviť. Každú chvíľu mimovoľne pozerám na hodinky a čas sa zúfalo vlečie. Bohužiaľ, ešte je malá na aktivity, ktoré by pre mňa boli znesiteľnejšie (puzzle, omaľovánky, pexeso...). Do škôlky ju nevzali, ešte nemá 3 a nie je miesto. Ale ešte raz, ONA nie je problém. Keď mám inú prácu, chápe, že nemám čas. Môj problém sú tie "hracie" obdobia dňa, keď som pri nej vyslovene na to, aby sme sa hrali, a porucha je u mňa, ona je len spoločenská a nechce byť sama.
Snažím sa večer, keď som bez nej, venovať nejakým veciam, čo ma bavia, aby som to kompenzovala, ale pomáha to málo až vôbec. Pre ňu je hra dôležitá, baví ju a stále ma ťahá hrať sa (lebo ja jej vymyslím všeličo), ale podľa mňa podvedome cíti, ako ma to strašne irituje a určite to nie je správne. Vyslovene cítim, ako tým tú výchovu kazím, hlavne keď mám horšie dni, keď som z toho nervózna a poviem jej, že sa hrať jednoducho nechcem.
Mám diagnostikovanú depresiu, ale okrem toho nič iné. Môže to byť porucha pozornosti a zabrali by nejaké lieky? Alebo mám len zaťať zuby a vydržať? Mám pocit, že sa zbláznim. Ešte mám aj šesťmesačné bábätko, takže tento problém neskončí tak skoro. Ja viem, že nikoho nebaví hrať sa s dvojročným dieťaťom (kvôli tomu to ostáva viacmenej iba na mne, keď ju nechám hrať sa s otcom alebo s babkou tak dotyčný dospelý je za chvíľu na mobile), ale u mňa to ide do úplnej krajnosti.
Čo so sebou? Ďakujem...

Atakujuca tupa bolest stiahnute hrdlo bolest v pravej casti hrudnika po rebro ktora v navaloch migruje. Ani to neviem opisat slovami ale asi takto najlepsie. Po porode cele tehu a cely prvy rok bol extremne extremne narocny ALE zvladam s prehladom som kludna napriek milion stresujucim faktorom sa nedam vytocit ale tato bolest ma min.raz do tyzdna paralizuje je strasna a hlavne vecer v noci. V tehu som mala zle pecenove vysledky tak som si zregenerovala pecen ale bola som na testoch na krvnom obr ani pecen ani obolicky to nie su. Rok vkuse kojim a kojim den noc ne ze dva krat do dna… A netusim preco mam tie ataky. Mozno psychika? I ked som b podstate stastna a spoko jasne bojim sa o malu… ale ta bolest aj keby som ju nazvala uskostou to by bola tak strasne realna a fyzicky bolestiva? ???? Dakujem ❤️

Dobrý deň, mám 5 ročného syna, ktorý mi povedal, že sa mu páčia tehotné tety (ženy). Keď vidí tehotnú ženu postaví sa mu pipik a klesne mu až vtedy keď ju už nevidí. On to nijak inak nerieši, nevie prečo sa mu to deje. Ani nevie, čo to znamená. Veď má len 5 rokov. Ako sa to u tak malého dieťaťa môže diať? Je to prechodné obdobie spojené s tým, že ja som bola tehotná a on súrodenca nechcel? Nikdy nevidel intimnosti medzi mnou a manželom. Ako mame s manželom spravne postupovať ? Vyvíja sa u neho nejaká sexuálna úchylka alebo ? Naozaj neviem ako sa k tejto veci postaviť. Manžel psychológa odmieta. Dakujem

Dobrý deň, ja pisem ohladom mojej dcery. Ma 5 mesiacov a medzi viacerimi ludmi a v novom prostredi je ustrachana a place. A ked sme doma uz je v poriadku. Neviem co mam robit v lete sa chystame do zahranicia bude mat 8 mesiacov a bojim sa ako bude reagovat. Prosim Vas o radu. Dakujem pekne :)