Zavádzame prvé príkrmy: Ako, kedy a čím začať?

Redakcia | 29. august 2018

Ako a kedy začať s prvými príkrmami? Čo do jedálnička dieťaťa zaradiť ako prvé? Je v zavádzaní príkrmov rozdiel medzi dojčeným a nedojčeným bábätkom?

Výživu novorodencov a dojčiat v 1. roku života rozdeľujeme na tri obdobia, ktoré postupne do seba prechádzajú a trvajú približne 4 – 6 mesiacov.

Prečítajte si tiež:

Prvé príkrmy: Pár tipov ako začať

Prvé obdobie − výhradne mliečne

Je charakterizované veľkými zmenami, ktoré musí novorodenec prekonať, aby sa prispôsobil životu mimo matkinho tela. U výhradne dojčeného dieťaťa trvá výhradne mliečne obdobie celých šesť mesiacov! Materské mlieko netreba dopĺňať inou potravou. Plne dojčené, prospievajúce dieťa nepotrebuje vo väčšine prípadov žiadne iné tekutiny. Ak si ich však dieťa vyžaduje, odporúčame iba prevarenú vodu.

U dieťaťa na umelej výžive trvá výhradne mliečne obdobie celých štyri až päť mesiacov!

Druhé obdobie − prechodné

U dojčeného dieťaťa začína po 6. mesiaci života. Počas neho matka dojčí a po dovŕšení 6. mesiaca začne podávať dieťatku prvý a druhý kašovitý príkrm. Dieťa dojčí ďalej 1 – 2 roky, prípadne i dlhšie.

Rýchlo rastúci a vyvíjajúci sa organizmus dieťaťa potrebuje ďalšie zložky potravy, postupne dané podľa veku. Dieťatko stále chránime pred bielkovinami kravského mlieka. Niektoré dojčatá sa nechcú vzdať materského mlieka. Po zjedení príkrmu sa dožadujú ešte dojčenia, čo im treba dopriať. Netreba sa báť, že by dostali hnačky, alebo mali iné tráviace ťažkosti.

U umelo živeného dieťaťa sa začína prechodné obdobie najskôr po zavŕšení 4., prípadne 5. mesiaca života. V 5. mesiaci dostane prvý kašovitý príkrm a ku koncu 5. mesiaca, prípadne v 6. mesiaci dostane druhý kašovitý príkrm. Treba zdôrazniť, že vek dieťatka, resp. čas, kedy začneme zavádzať prvý kašovitý príkrm, je daný mnohými fyziologickými vlastnosťami a vývojovými schopnosťami dieťaťa, ktoré sú u každého individuálne.

Prečítajte si tiež:

Prvé ovocné príkrmy: Kedy a čím začať?

Príkrm odporúčame podať v dobe, keď dieťa vypije viac ako 1 liter mlieka, sedí s oporou, má dobre vyvinutú svalovinu jazyka a úst, dokáže sústo posúvať, dobre kontroluje pohyby hlavou a je schopné hltať aj stravu, ktorá nie je tekutá. Príkrm podávame zásadne lyžičkou.

Mal by sa pripraviť ojedinele mixovaný, častejšie polotekutý vo forme prepasírovaného pyré, neskôr roztlačenej hustejšej kaše s mäsom pokrájaným na drobučké kúsky.

Prvé príkrmy sa nazývajú aj prechodné

Ako prvý sa v súčasnosti odporúča mäsovo-zeleninový príkrm. Začína sa jednou zložkou. Zo zeleniny je vhodná mrkva, petržlen, karfiol, kaleráb, brokolica, tekvica, cukina. Zeler sa pre alergizujúce vlastnosti neodporúča u najmenších detí v prvom roku života.

V malom množstve vody sa uvarí mrkvička, prepasíruje sa a prvý raz sa pripraví poloriedka polievočka. Podajú sa 1 – 2 kávové lyžičky za deň, postupne pridávame vždy po jednom druhu zeleniny s odstupom 3-4 dní, aby sme rozpoznali, na ktorú potravinu dieťatko zareagovalo, napríklad vyrážkou, bolesťami bruška, hnačkou či zápchou.

K mrkve pridáme petržlen alebo zemiak a na 7.- 8. deň aj mäsko. Mäso je vhodné „biele“, a to kuracie, morčacie alebo z domáceho králika. Príkrm rozhodne nezahusťujeme zápražkou. Obohatíme ho dvoma kávovými lyžičkami rastlinného oleja (slnečnicový, repkový 5 – 10 g).

Tak zabezpečíme primeranú dodávku polynenasýtených mastných kyselín. Príkrm zásadne nesolíme po celý prvý rok života. Mäsovo-zeleninovým príkrmom (150 – 200 g) postupne nahradíme jednu mliečnu porciu materského alebo umelého mlieka. Hlavne na začiatku niektoré deti potrebujú aj tento príkrm zapiť mliekom.

Ako druhý kašovitý príkrm odporúčame jemné jednozložkové ovocné alebo zeleninové pyré. Začíname teda ovocno-zeleninovým príkrmom z jabĺk, banánov alebo mrkvy. Najlepšie je prvé 2-3 dni uvariť jabĺčko a podať 1 a postupne viac kávových lyžičiek.

Neskôr postrúhame surové jabĺčko a mrkvu na sklenenom strúhadle. Banán popučíme vidličkou. Každý nový druh ovocia (jablko, banán, hruška...) alebo zeleniny (mrkva) by sa mal zavádzať s odstupom 3 až 4 dní, aby sme vedeli odlíšiť, na ktorú zložku potravy dieťa reaguje neznášanlivosťou. Prvý deň začíname jednou až dvoma kávovými lyžičkami, postupne má mať jedna celá porcia kašovitého príkrmu 150 – 200 g.

Ovocno-zeleninový príkrm zásadne neprisládzame. Dieťa má poznať pravú chuť ovocia a zeleniny.

Prečítajte si tiež:

Zaujímavosť: Metóda BLW alebo príkrmy bez mixovania

Múku čiže lepok zavádzame na základe najnovších odporúčaní nasledovne

Dojčeným deťom podáme lepok po 6. mesiaci do ukončeného 7. mesiaca. Do polievočky môžeme zavariť 1 kávovú lyžičku (3 g) detskej krupice, trošku bezvaječných cestovín (do roka nemôžu vaječný bielok), alebo natrhať trošku pečiva.

Deťom čiastočne dojčeným a prikrmovaným počiatočným umelým mliekom podáme lepok po ukončenom 4. mesiaci, najlepšie medzi 5. až 7. mesiacom, využijúc ochrannú silu dojčenia. Deťom na umelej výžive podáme lepok medzi 6. a 7. mesiacom života.

Mliečno-obilnú kašu, ako ďalší príkrm, zavádzame u dieťaťa kŕmeného umelým mliekom po 7. mesiaci života. Ak mamička dojčí svoje dieťatko po 7. mesiaci života, no to sa v noci opakovane budí (čo je prirodzené a fyziologické) a mamička má dostatok mlieka, môže ho odstriekať.

Z takto odstriekaného materského mlieka môže na noc pripraviť ryžovú alebo obilno-krupicovú kašu.

Dieťa v 6. – 8. mesiaci života dostáva príkrmy 2 až 3x denne (desiata, obed, kaša nie je pravidlom, lebo stačí dojčiť) a k tomu mlieko.

Tretie obdobie – sú to posledné 3 – 4 mesiace prvého roku života, kedy treba dodržať postupný prechod na upravenú stravu dospelých na tzv. rodinné jedlá.