V posteli mám deti, nie muža
To sa nesťažujem, to len konštatujem. A nie, netlačíme sa všetci zo zotrvačnosti v spálni. Deti chcú byť so mnou, muž spí v detskej izbe. Nelámte nad nami palicu.
S deťmi v jednej posteli
Už počujem, ako ohrozujem náš vzťah a nebodaj rozmaznávam deti, lebo „ako si ich naučím, tak budem mať.“ Jurko má dva roky a Lenka štyri. Po narodení Jurka som nemala to srdce odstrčiť dcéru do spálne. Celkovo to neprijala úplne najstatočnejšie a toto by bol klinec – „on môže byť s mamkou a ja nie?“ Takže Lenka si udržala svoje miestečko v spálni a kým syn spával v postieľke, ešte sme sa pomestili aj s mužom. No postupne som čoraz častejšie nechávala Jurka v posteli, lebo sa mi ho nechcelo po dojčení ťahať hore-dole. Najmä, keď už bol ťažší. A tak padlo rozhodnutie, že muž sa radšej vyspí inde.
Spoločné spanie: Dokedy je vhodné pre dieťa?
Nemyslím si, že spať s deťmi v jednej posteli je hriech voči výchove alebo vzťahu
Dvaja rozumní ľudia – rodičia – sa snažia nastaviť veci tak, aby fungovali. Im dvom. Ich rodine. A ak to znamená, že posteľ v spálni zaberú deti a nikto neprotestuje, je to v poriadku.
-Bibka-
