5 tipov, ako si získať rešpekt detí bez kriku a hnevu
Niekedy používame na získanie rešpektu nesprávne nástroje – prikazujeme, kričíme alebo vyžadujeme poslušnosť bez vysvetlenia. Čo ak by sme namiesto toho zvolili prístup kouča? Taký, ktorý deti motivuje, učí ich empatii a zároveň vedie k rešpektu prirodzeným spôsobom? Tu je päť účinných stratégií, ktoré vám môžu pomôcť.
5 tipov, ako si získať rešpekt
1. Buďte aktívnym poslucháčom
Rešpekt je obojstranný. Ak chcete, aby vás vaše dieťa počúvalo, začnite tým, že vy budete pozorne načúvať jemu. Ak sa dostanete do konfliktu, nesnažte sa hneď presadiť svoju autoritu, ale skúste pochopiť, čo vaše dieťa prežíva. Namiesto obviňovania vyskúšajte jednoduchú otázku: „Pomôž mi pochopiť, prečo si nahnevaný?“ Táto technika pomáha deťom otvoriť sa a cítiť, že ich názor má hodnotu. Zároveň vás udrží mimo „režimu prednášania“, ktorý deti často ignorujú.
2. Pochopenie namiesto hnevu
Ak sa dieťa správa vzdorovito, skúste sa zamyslieť nad dôvodom jeho správania. Možno odmieta odísť do školy nie preto, že je lenivé, ale preto, že sa bojí testu. Možno si neporiadok v izbe neuvedomuje tak intenzívne ako vy, a preto sa mu zdá vaša reakcia prehnaná. Namiesto okamžitého karhania skúste formulovať jasnú požiadavku: „Vidím, že ti nevadí, keď sú veci rozhádzané, ale pre mňa je dôležité mať čistotu. Môžeme sa dohodnúť, že aspoň staré jedlo budeš odnášať do kuchyne?“
3. Rozlišujte medzi svojím problémom a problémom dieťaťa
Nie všetky problémy detí sú vaše problémy. Ak vaše dieťa počúva hudbu príliš nahlas a vás bolí hlava, je to váš problém, nie jeho. Ak sa dieťa správa neúctivo k niekomu inému, je to už jeho problém. Ak sa niečo dotýka vás, pokojne to komunikujte: „Keď mi nepoďakuješ za darček, cítim sa prehliadnutý. Mne by urobilo radosť, keby si prejavil vďačnosť.“ Dávajte však pozor, aby ste svoje pocity nevyužívali ako spôsob manipulácie. Deti potrebujú pochopiť dôsledky svojho správania, ale nie sú zodpovedné za to, aby neustále uspokojovali vaše emočné potreby.
4. Vnímajte hnev ako signál, nie ako zbraň
Hnev sám osebe nie je zlý – dôležité je, čo s ním urobíte. Ak vás správanie dieťaťa rozčúli, všímajte si varovné signály, ako je napätie v hrudi, zrýchlené dýchanie alebo zatínanie pästí. Keď pocítite hnev, skúste si uvedomiť, že máte dve možnosti: buď explodujete a stratíte kontrolu nad situáciou, alebo si dáte čas na upokojenie a vyriešite problém konštruktívne. Môžete povedať: „Momentálne som príliš nahnevaný, aby som o tom hovoril rozumne. Dáme si pauzu a porozprávame sa o tom neskôr.“ Takto nielenže modelujete zdravé zvládanie emócií, ale aj učíte dieťa, že hnev sa dá riešiť bez kriku a výbuchov.
Psychologička konštatuje: Hranice vo výchove nie sú prežitok
5. Neberte si všetko osobne
Keď deti vzdorujú, často to nie je útok na vás ako rodiča. Niekedy sú len unavené, frustrované alebo sa snažia presadiť svoju autonómiu. Ak sa vás ich správanie príliš dotkne, môžete reagovať prehnane. Ak sa vaše dieťa správa vzdorovito, skúste si povedať: „Nie je to o mne, je to o ňom. Čo mu môže pomôcť zvládnuť túto situáciu lepšie?“ Táto perspektíva vám umožní zachovať si nadhľad a nepodľahnúť emóciám.
Rešpekt si treba zaslúžiť, nie vynútiť
Deti sa učia rešpektu tým, že ho vidia v praxi. Keď s nimi komunikujete s úctou, keď zvládate svoj hnev konštruktívne a keď im dávate priestor na vyjadrenie ich emócií, učíte ich tým, ako sa správať k vám i k ostatným. Ak budete trpezliví a vedomí svojich reakcií, vaše dieťa vás začne rešpektovať prirodzene – nie zo strachu, ale preto, že si to zaslúži
Zdroj: www.psychologytoday.com
