Spoločné spanie s dieťaťom – áno alebo nie?
Ako pomerne snaživá matka štyroch detí sa musím priznať, že všetky moje „bábätká“ (teraz už podaktorí veľkí chlapi) so mnou spávali v posteli (a dvaja najmenší ešte stále radi spávajú). Ja som jednoducho nemala tú silu sa v noci zobudiť, vybrať dieťa z postieľky, nadojčiť ho a uložiť ho späť. Toto absolvovať niekoľko krát za noc, by ma asi zabilo.
Generáciami sa nám však asi zakódovala myšlienka postieľky pre novorodenca ako súčasť povinnej výbavy, nuž aj my sme ju mali zakaždým, aspoň na nejaký čas, opretú tesne o posteľ. Okrem toho, že sa v nej hromadil neporiadok, nebola veľmi často obývaná. Úprimne obdivujem matky, ktoré nespia niekoľko nocí po sebe (uff, niektoré aj niekoľko rokov po sebe) a neumrú. Túto superschopnosť ja teda istotne nemám.
Čo však na to hovorí veda? Je spoločné spanie pre dieťa prospešné, alebo naopak nebezpečné?
Vzhľadom k tomu, že som mala na zreteli najmä mnohé psychologické výhody spoločného spania, spontánne by mi nikdy nenapadlo, že by to mohlo byť akokoľvek nebezpečné, potom som však narazila v médiách na vyjadrenia a poplašné správy tom, ako je veľmi nebezpečné dojčiť poležiačky, pretože nejaká matka vraj udusila dieťa prsníkom.
Ak pátrate ďalej, môžete sa v rôznych hoaxoch dozvedieť napríklad aj to, že dieťa sa v spoločnej posteli prehreje, alebo udusí prikrývkou rodiča, pod ktorú sa zakotúľa. Navyše, vraj ho rodič môže v spánku zaľahnúť – to už by si asi nikto neodpustil. Pomerne presvedčivým argumentom proti spoločnému spaniu boli i výskumy SIDS (náhleho úmrtia dojčaťa), ktoré ako jednu z mnohých možných príčin uvádzali práve spoločné spanie s dieťaťom.
Nočná mora mamičiek: SIDS
Snaha vyhnúť sa spoločnému spaniu je často kontraproduktívna
Ako uvádza materiál vypracovaný Unicefom , ktorý je preložený aj do slovenského jazyka, snaha vyhnúť sa spoločnému spaniu kvôli týmto obavám, môže byť paradoxne kontraproduktívna a dieťatku viac uškodiť.
„Malé bábätká sa v noci budia pomerne často a potrebujú sa kŕmiť. V mnohých domácnostiach bude týmto miestom posteľ, gauč, alebo kreslo – jednoducho preto, že nie je k dispozícii iné pohodlné miesto. Rodičia si môžu vybrať nebezpečnejšie miesto ako napríklad gauč, alebo kreslo, pretože sa budú snažiť vyhnúť posteli, ktorú považujú za nebezpečné miesto.“ Tieto alternatívy sa však vyslovene neodporúčajú.
So zreteľom na to, že by ste nedajbože dieťa udusili prsníkom, alebo ho dokonca priľahli, spomínaný manuál ďalej uvádza: „Matky sa môžu pokúšať vyhnúť ležiacej polohe, aby nezaspali. Keďže sa väčšina bábätiek kŕmi v častých intervaloch, je nebezpečnejšie, ak matka zaspí s dieťaťom posediačky. Mnohé matky prestanú dojčiť práve z dôvodu, že takéto dojčenie ich vyčerpáva. Deti tým prichádzajú o podporu zdravia, ktorú dojčenie prináša.“
Unicef ďalej na svojich webových stránkach uvádza niekoľko výskumných štúdií, ktoré skúmali spoločné spanie , jeho vplyv na dĺžku dojčenia, tiež na výskyt SIDS a i. Tieto štúdie nakoniec podporujú spoločné spanie s dieťaťom, pretože sa zistilo, že príčinou výskytu SIDS nebolo tak celkom spoločné spanie, ale pridružené faktory ako fajčenie, požívanie alkoholu, alebo iných návykových látok, liekov ovplyvňujúcich spánok atď...
Bábätkám prospieva ľudská blízkosť a pomáha im upokojiť sa
Mnoho rodičov sa postupne dopracuje k spoločnému spaniu, či to plánovali alebo nie, keďže je to jediný spôsob, ako sa im darí upokojiť dieťa.
Niektorí rodičia, ktorí sa rozhodnú nespať s dieťaťom v spoločnej posteli, využijú metódu „kontrolovaného plaču“, aby dieťa naučili spať v samostatnej postieľke. Táto metóda sa ani samotnou organizáciou Unicef neodporúča. Tieto situácie môžu byť stresujúce tak pre rodičov, ako aj pre bábätko, môžu negatívne ovplyvňovať rast a vývoj dieťaťa a tiež môžu narúšať dojčenie.
Ako je to s poplašnými správami?
Šokujúce správy o spoločnom spaní nijako nepomáhajú. Nezodpovedajú vedeckým poznatkom a zároveň strašia rodičov, vyvolávajú pocity viny a odrádzajú od otvorenej komunikácie.
Majte na pamäti, že rozhodnutie, či zdieľať spoločnú posteľ s vaším dieťatkom, je vaším slobodným rozhodnutím. Neexistuje žiadna indícia k tomu, že by zdravý dospelý človek, nefajčiar, ktorý nepožíva omamné látky, nejak uškodil svojmu dieťatku v noci počas spánku.
Aj spoločné spanie má pravidlá
Je samozrejmé, že existujú aj v tomto prípade nevyhnutné bezpečnostné opatrenia, ako napríklad zábrany postele, aby dieťa nemohlo spadnúť alebo zabezpečenie, aby sa nezakliesnilo v nejak škáre medzi posteľami, prípadne medzi stenou a posteľou. Nepochybne sú moderné vysoké postele a v kombinácii s tvrdou laminátovou podlahou alebo dlažbou, predstavujú skutočné riziko, ktoré netreba zľahčovať.
Do postele s dieťaťom určite nepatria ťažké veľké vankúše a periny, žiadne ostré predmety, ani ostré hrany, alebo káble (pozor aj na (pozor aj na káble nabíjačiek mobilných telefónov!), ani plyšové hračky...
Spoločné spanie: Dokedy je vhodné pre dieťa?
Kedy určite nie spoločné spanie
- V prípade že ste si na bujarej oslave narodením vy alebo váš partner, zdieľajúci spoločné lôžko aj s dieťaťom, pripíjali na zdravie oslávencovi alkoholickými nápojmi, nelíhajte si do spoločnej postele spolu s dieťaťom. (Samozrejme, ak ste pili hoci osamote, platí to tiež).
- Ďalej, ak ste užili lieky, ktoré ovplyvňujú spánok alebo vašu schopnosť zobudiť sa, alebo požili akékoľvek psychotropné a omamné látky.
- Zvýšené riziko predstavujú aj staršie deti v posteli, nadmerná obezita rodičov, ale aj extrémne dlhé vlasy, do ktorých by sa dieťa mohlo zamotať.
- Zákaz vstupu majú i domáce zvieratá.
Nezabudnime na výhody spoločného spania
S dodržaním všetkých spomínaných bezpečnostných zásad sa spoločného spánku s vašim dieťaťom nemusíte obávať a využívať všetky jeho benefity, ktoré prináša.
Z najčastejšie uvádzaných sú to hlavne zjednodušenie a predĺženie obdobia dojčenia, budovanie bezpečnej vzťahovej väzby s dieťatkom, menej plaču a viac spánku (vás aj dieťaťa ), zosúladenie spánkových cyklov matky a dieťaťa, a v neposlednom rade menej únavy. A nič nie je krajšie ako ovoňať uprostred noci to nádherné stvorenie, cítiť jeho blízkosť a vedieť, že rovnako cíti vašu blízkosť aj ono, pretože vašu vôňu vníma ešte intenzívnejšie ako vy tú jeho.
Obava, že by ste dieťa takto rozmaznali a ono sa potom neprimerane na vás naviaže, je taktiež mýtom. Práve naopak, zistilo sa, že deti, ktoré spia s rodičmi, sú v neskoršom veku oveľa samostatnejšie ako ich rovesníci, ktorí obývali svoju posteľ osamote.