Mám jedno dieťa naozaj radšej? Deti nedokážeme mať rovnako rady, každé ľúbime inak, pre iné vlastnosti, prejavy, potreby
Aj vy doma riešite podobné výčitky? "Nedávno mi moja 5-ročná dcérka povedala, že nášho 3-ročného syna ľúbim viac. Zarazilo ma to, pýtala som sa jej, prečo si to myslí, ale iba si tvrdila svoje. Odvtedy to však zopakovala veľakrát a ja mám vážne pochybnosti o sebe ako o matke", konštatuje mama Monika.
Ako reagovať, keď nám dieťa niečo také vyhodí na oči a vôbec - dá sa ľúbiť jedno dieťa viac ako druhé?
TY SI MÔJ MILÁČIK alebo Aby sa ani jedno z detí necítilo odstrčené
Mami, brata ľúbiš viac, ako mňa!
Čo Monike radí psychologička Lenka Ciglanská?
Predstavujem si situáciu, o ktorej píšete. Ako matka určite robíte pre vaše deti maximum, čo dokážete, a napriek tomu prichádza vaša dcérka s výčitkou. Musela to byť náročná situácia, ktorá by zneistila a spochybnila nejednu matku. Poďme sa však pozrieť bližšie na danú situáciu a na to, čo sa odohráva na pozadí slov vašej dcérky. Súrodenecké vzťahy sú jedny z najnáročnejších vzťahov, v ktorých fungujeme. Skúste byť chvíľu v koži vašej dcérky. Dva roky tu bola sama a mala všetku pozornosť sveta, keď potrebovala, vždy ste tu boli pre ňu.
Jedného dňa sa však toto všetko razom zmenilo. Prišiel braček a pozornosť sa už navždy delí dvoma. V dcérke sa toho deje veľa, smútok, krivda, hnev, nepochopenie a kopec iných, nie práve príjemných pocitov, aj keď to navonok nemusí byť vidieť. Toto všetko postupne z časti odznieva, dieťa si zvyká na novú situáciu, ale často niektoré z týchto úvodných pocitov prežívajú aj roky a pri rôznych situáciách a obdobiach života sa vyplavujú na povrch.
Preferujete jedno dieťa pred druhým? Nerobte to!
To, že dcérka hovorí, že syna ľúbite viac, môže vychádzať práve z týchto spomínaných pocitov. Keďže to, ako to dieťa hovorí, je obvinenie, reakcia nás, rodičov, býva úplne prirodzene obhajoba a presviedčanie o opaku („Nepreháňaj, veď ja vás mám rovnako rada!“). To však nepomáha.
Mama, teraz ťa potrebujem mať len pre seba
Je náročné, ale o to dôležitejšie za obviňujúcimi slovami dieťaťa zachytiť nenaplnenú potrebu blízkosti a reagovať práve na túto potrebu. Dieťa to vie len zriedka pomenovať – to je zrejme dôvod, prečo na vašu otázku „prečo“ nereagovalo. Za slovami „ľúbiš brata viac“ dieťa v skutočnosti hovorí: „Mama, teraz ťa potrebujem mať len pre seba a chcem v tejto chvíli počuť, že som pre teba jedinečná.“
Dcérka potrebuje utvrdiť, že ste tu pre ňu. Dôvod, prečo to potrebuje, môže byť rôzny – objektívny (konflikt s bratom, vaša pozornosť je momentálne viac otočená na syna kvôli chorobe), či subjektívny (pocit nepochopenia, samoty, odstrčenia), v tejto chvíli to nie je až také dôležité. Dôležité je naplniť tú potrebu.
Naše deti nedokážeme mať rovnako rady, každé ľúbime inak
Vaša reakcia by mohla vyzerať takto: „Dcérka moja, teraz mám radšej teba, lebo vidím, že to viac potrebuješ. Keď to bude inokedy potrebovať brat, budem mať radšej jeho, ale teraz mám radšej teba!“ Reakcia je netradičná, ale možno je zaujímavé uvedomiť si, že tu „rovnako“ neexistuje.
Naše deti nedokážeme mať rovnako rady, každé ľúbime inak, pre iné vlastnosti, prejavy, potreby. Ak je jedno dieťa hladné, a druhé nie, tak vtedy rešpektujeme ich potreby a dáme jedlo tomu hladnému. Prečo by to malo byť pri psychických potrebách inak? Jednou z najťažších úloh rodičov je vedieť vnímať za slovami a činmi svojich detí ich skryté, nenaplnené potreby.
Výskumy súrodencov – aký vplyv na vývin a život dieťaťa majú súrodenci?
Detské správanie má vždy nejaký dôvod a nikdy to nie je nastavené proti nám, dospelým, aj keď to tak môže na prvý pohľad vyzerať. Deti chcú s nami spolupracovať a mať našu priazeň, sme všetko, čo majú. A to, že kričia, bijú sa, pľujú alebo plačú, je len signál, že niečo dôležité potrebujú. To, že o tom premýšľate, je signál, že ste matka, čo chce potrebám svojich detí porozumieť a dozvedieť sa viac. A matka hľadajúca odpovede si vždy zaslúži uznanie. Držím palce!