TY SI MÔJ MILÁČIK alebo Aby sa ani jedno z detí necítilo odstrčené
Myšlienka, že má rodič radšej brata alebo sestru, už pravdepodobne napadla každému, kto má súrodenca. A mnohí z nás si ešte i dnes vybavia maminu reakciu na naše podozrenie vyjadrené v čase detstva: „Ale čo si, mám vás predsa rada oboch rovnako,“ znela jej odpoveď. Aj keď to mnohí rodičia nikdy nahlas nepriznajú, nie je to tak úplne pravda.
Téma uprednostňovania jedného dieťaťa pred druhým preto zostáva v spoločnosti veľkým tabu.
Ako to vidia deti
Jedináčikovia to majú jednoduché – títo sa automaticky stávajú miláčikmi. Konkurencia tu totiž nehrozí. Ak sa však narodia súrodenci, celá situácia sa drasticky zmení. Rodičia to často ani sami nevnímajú, veria, že ľúbia všetky deti rovnako a aj sa k nim rovnako správajú.
Deti to však často vidia úplne inak. Najmä na citeľné zanedbávanie reagujú mimoriadne citlivo. Väčšinou hovoria o tom, že uprednostňované býva najmladšie dieťa, maznáčik rodiny. To potvrdzujú aj výsledky rôznych štúdií. Podľa jednej z nich až 50 % mám označuje najmladšie dieťa za svojho miláčika, najmä vtedy, ak je to dievča.
„Hnevám sa na svojich rodičov. Mám totiž malého brata, ktorý má teraz 10 rokov. Na týždeň dostáva vreckové 5 €. Keď som mal desať rokov ja, dávali mi naši len 3 €. A to je pekne trápne. A okrem toho chodí teraz na futbal. Otec je na každom jeho zápase. Ja som kedysi chodil plávať. Plaváreň je blízko nás. V desiatich som chodieval na tréningy vždy sám. A ešte niečo: Odkedy chodí môj brat do piatej triedy, má svoj mobil. Ja som dostal prvý mobil až v siedmej triede...“ (Igor, 14 rokov)
Zaujímavosť s heslami:
So zvláštnym zistením prišiel nemecký psychológ Wolfgang Bergmann. Ten tvrdí, že ak si majú rodiča vybrať heslo do počítača, obvykle im ako prvé napadne meno ich najmladšieho dieťaťa. A ako ste na tom vy? Aké heslo ťukáte do klávesnice, keď sa chcete dostať napríklad k svojmu bankovému účtu?
Preferujete jedno dieťa pred druhým? Nerobte to!
Ako sa dieťa stáva miláčikom?
Na to existujú rôzne motívy.
- Deti, ktoré vynikajú, sú bezproblémové, priateľské a prispôsobivé, tým často u svojich rodičov získavajú akúsi „pole position“.
- Ďalšiu výhodu majú tie, ktoré sa rodičom v niečom výrazne podobajú – či už vzhľadom, povahou alebo talentom.
Deti agresívne, náročné alebo inak „problematické“ sú, naopak, znevýhodnené už od začiatku. Tie totiž stáli rodičov viac času i energie. Výsledná únava sa potom môže odraziť na prežívaní vzťahu rodič – dieťa.
Ako sa prejavuje uprednostňovanie?
Spôsoby uprednostňovania môžu byť rôzne. Môže sa jednať o materiálne výhody (napr. jedno dieťa dostane vždy väčší alebo hodnotnejší darček na Vianoce, narodeniny a pod.), ale i o emocionálnu náklonnosť (napr. častejšie objatia).
Čo znamená uprednostňovanie pre miláčika rodiny?
Príliš veľa lásky a náklonnosti môže byť rovnako nebezpečné ako nedostatok priazne. Uprednostňované deti sa musia vyrovnávať so žiarlivosťou svojich súrodencov, niekedy samy už v detstve vnímajú, že sa rodičia nesprávajú úplne „fér“, a navyše zvýšená pozornosť, starostlivosť, ale napríklad i neprimerané rodičovské očakávania nemusia byť práve najpríjemnejšie, najmä v období dospievania.
Ani v dospelom veku to nemusí mať preferovaný súrodenec jednoduché. Je zvyknutý, že mu okolie veľa vecí tolerovalo a nevie, čo znamená mať problémy a ustupovať, takže sa z neho stáva egoista.
Následky trvalého znevýhodňovania dieťaťa
Znevýhodňované deti môžu utrpieť veľké škody – predovšetkým vtedy, keď takýto stav pretrváva dlho, prípadne permanentne. V takýchto prípadoch nemajú deti príležitosť budovať si sebadôveru a sebavedomie. Nie sú potom vybavené schopnosťami dôležitými pre úspešný život. To platí predovšetkým pre spomínanú sebadôveru.
Neobľúbené dieťa môže pociťovať krivdu i v dospelosti a v dôsledku pocitu nedostatočnej pozornosti od okolia má tendenciu žiarliť v partnerských i pracovných vzťahoch.
Mám jedno dieťa naozaj radšej?
Nadmerná láska a súrodenecký vzťah
Pre súrodencov je prakticky nemožné vybudovať si úzke puto, ak je jeden z nich uprednostňovaný a stal sa miláčikom rodiny. Ten sa na ostatných súrodencov pozerá z výšky, čo narúša vzájomné vzťahy medzi deťmi.
Medzi súrodencami stojí žiarlivosť, závisť, dokonca nenávisť a (väčšinou) nenaplnená túžba po lojálnosti. Ak si myslíte, že v dospelosti si k sebe nájdu cestu, mýlite sa. Často sa totiž stáva, že takéto deti majú potom k sebe "vlažný" vzťah, či sa dokonca nenávidia. A to len preto, že rodičia pochybili vo výchove.
Znevýhodňovaní súrodenci si vyriešia problém po svojom
Často spôsobí vyváženie život sám. Znevýhodňovaní súrodenci si tak hľadajú miesto, kde vedia vyniknúť a týmto spôsobom si kompenzujú nerovnováhu rodičovskej náklonnosti.
Nezriedka sa takéto deti dištancujú od rodiny vo chvíli, keď sa stávajú dospelými – a to je vlastne dobre, lebo sa tým vzdialia nezdravému prostrediu: napríklad sa odsťahujú do iného mesta a hľadajú si láskavého partnera, ktorý im dokáže poskytnúť to, čo nezvládli vlastní rodičia – pozornosť, náklonnosť a teplo domova.
Lásku nemožno rozdeliť ako cukríky
Ľúbiť oboch rovnako. Dá sa súrodencom poskytnúť rovnako veľa lásky a náklonnosti? Takáto otázka by znamenala, že rodičia majú akési konkrétne množstvo lásky, ktoré musia rozdeliť medzi svoje deti. Ale to tak nie je. Lásku nemožno rozdeliť spravodlivo ako cukríky z vrecúška.
Rodičia môžu rozdávať svoju lásku v neobmedzenej miere bez toho, aby sa im minula. A potom nikto nepovedal, že nemožno ľúbiť dvoch ľudí rôznym spôsobom. Preto aj rodičia milujú všetky svoje deti – ale každé inak. Viac alebo menej pozornosti nemusí zároveň znamenať viac alebo menej lásky. Preto je dôležité sebe i deťom objasniť, že ľúbite všetky deti, ale každé iným spôsobom. Nie však viac alebo menej.
Chaos v DUŠI dieťaťa: LÁSKA nie je za odmenu
Čo urobiť, ak zistíte, že jedno z detí máte radšej?
Ak si nie ste istí, či v skutočnosti neznevýhodňujete jedno dieťa pred druhým, skúste na začiatok pozorovať svoje správanie v každodenných situáciách:
- Dovoľujete mladšiemu dieťaťu veci, ktoré v jeho veku starší súrodenec robiť nesmel?
- Pýtate sa ako prvého vždy toho istého dieťaťa?
- Počúvate vždy ako prvé to isté dieťa?
- Nakladáte na tanier vždy tomu istému dieťaťu ako prvému?
V prípade, že je tomu tak, treba si najskôr uvedomiť a priznať, že k jednému z detí cítite väčšiu blízkosť a puto k nemu je silnejšie ako k druhému. Potom treba konať a nedostatok lásky, náklonnosti či pozornosti vyvážiť. Napríklad poskytnúť deťom zvláštny program, príp. rituál (čítanie pred spaním). Aj starí rodičia alebo tety môžu pôsobiť v danej situácií vyvažujúco.
Ďalšie tipy, aby sa ani jedno z detí necítilo odstrčené
- Neospravedlňujte ani jedno z detí a nestavajte sa automaticky na stranu mladšieho dieťaťa.
- Nikdy nepoužívajte porovnávanie s ostatnými súrodencami, napríklad: „Pozri sa na známky svojho brata.“
- Keď sa dieťa opýta, koho máte radšej, nemá zmysel hovoriť: „Mám vás s bratom rada oboch rovnako.“ Že je milované rovnako ako niekto iný, totiž dieťa počuje len nerado. Lepšie je povedať: „U teba mám rada to a to..., u brata to a to... Obidvaja ste výnimoční a pre mňa jediní na celom svete.“
- Ak sa stretnete s obvinením typu: „On dostal lepšie...“, nemá cenu sa ospravedlňovať. Dieťaťa sa rovno opýtajte, či chce to isté.
- Dajte každému dieťaťu toľko, koľko potrebuje, namiesto toho, aby ste im dávali rovnaké množstvo. Napríklad namiesto, aby ste odpočítavali rovnaké množstvo cukríkov pre každého z nich, radšej sa každého z nich spýtajte: „Koľko si prosíš cukríkov?“
- Rozdeľte svoj čas medzi svoje deti podľa ich potrieb a nie podľa hodiniek. Ak budete so stopkami v ruke tráviť desať minút s jedným dieťaťom a potom hneď desať minút s druhým, nepotešíte tým ani jedného z nich. Radšej dieťaťu, ktoré čaká, kým naňho príde rad, vysvetlite, že musí byť trpezlivé a prečo. Napríklad: „Viem, že som teraz bol/a dlho s tvojou sestrou, aby som jej pomohol/pomohla s domácimi úlohami. Ale je to pre ňu veľmi dôležité, aby ich mala urobené správne, vieš? Keď to dorobíme, prídem zasa za tebou – a ty mi potom povieš, čo chceš robiť ty, čo je dôležité pre teba.“
Každý z nás je individualitou, s vlastnou povahou, temperamentom, silnými i slabými stránkami. Či už sa jedná o deti alebo dospelých. A či sa nám to páči alebo nie, naše dieťa nemusí spĺňať naše predstavy, je to samostatná osobnosť.
Výskumy súrodencov – aký vplyv na vývin a život dieťaťa majú súrodenci?
My rodičia by sme sa mali snažiť to rešpektovať a milovať deti také, aké sú, so všetkými ich chybami a nedostatkami. V každom z nich by sme sa mali pokúsiť nájsť akúsi schopnosť a spoločne ju rozvíjať, aby zažívalo pocit úspešnosti a bolo šťastné. Lebo to je pre ich ďalší život nesmierne dôležité.