Napätie medzi súrodencami: Žiarli ALEBO závidí?
Rodičovské správanie, ktoré môže viesť k žiarlivosti.
Občas sa môže objaviť aj niečo nečakané – starší súrodenec či súrodenci môžu začať žiarliť. Rodičia ostanú prekvapení... To dobré, poslušné a milé dieťa je zrazu ako vymenené. Môže za to nový súrodenec? A nežiarlia, predsa, iba dospelí? Veru nie... Žiarlia i deti. A dôvody môžu byť rôzne.
Výskumy súrodencov – aký vplyv na vývin a život dieťaťa majú súrodenci?
Žiarlivosť je komplexný nepríjemný pocit, ktorý vo výraznej miere závisí od sociálneho kontextu, pričom niekedy ide skutočne o žiarlivosť a niekedy nie. Je to zároveň aj schopnosť každého z nás spontánne porovnávať veci a situácie, ktoré sme už zažili.
Žiarlivosť prežívame, ak existuje hrozba, že niečo stratíme – osobu, vec ap. Viac sa spája s romantickými vzťahmi, ale môžeme ju nájsť už aj v detskom veku. Keďže je to zložitá emócia, rodičia môžu mať niekedy problém ju u svojho dieťaťa rozpoznať. Pri žiarlivosti sa miešajú strach, frustrácia, smútok a zlosť. Práve preto je to zložité – a niekedy sa môžeme aj pomýliť. Najlepšie to dokážeme vtedy, ak sa sústredíme na situáciu, v ktorej by žiarlivosť mohla vzniknúť.
Žiarli ALEBO závidí? Aký je medzi tým rozdiel?
Žiarlivosť vyvolávajú situácie, v ktorých sú tri osoby – a vlastnú stratu dieťa prežíva ako zisk niekoho iného.
Závisť sa týka situácií, kde sú dve osoby a tento pocit dieťa prežíva napríklad vtedy, ak chce lopatku druhého dieťaťa, alebo si želá, aby sa lopatka druhého dieťaťa stratila, pokazila ap.
Rozdiel je aj v prežívaní, pretože pri závisti dieťa pociťuje nespokojnosť so sebou samým, a pri žiarlivosti pociťuje a reaguje na nedostatok pozornosti a ocenenia od druhých, čo vedie ku strate pocitu bezpečia a dôvery. Žiarlivosť u detí nemusí súvisieť len so stratou lásky, ale môžu ju zažívať, aj keď sú iné deti viac ocenené ako ony samy.
Žiarlivosť nie je ani dobrá, ani zlá
Občas ju pociťuje každý z nás – nie je dôležitá jej opodstatnenosť, pretože to, čo sa rodičom javí ako nedôležité, môže byť a často býva z perspektívy dieťaťa veľmi dôležité. Je potrebné si uvedomiť dve základné veci:
- Všetky emócie sú v poriadku – všetci ich máme a prežívame.
- Správanie, vyplývajúce z emócií, býva vhodné a nevhodné.
Žiarlivosť ako emócia vzniká v detstve a jednou z príčin môže byť práve správanie rodičov – pretože práve oni môžu podnecovať konkurenciu medzi deťmi.
Súrodenci. Ako na nich?
Rodičovské správanie, ktoré môže viesť k žiarlivosti:
- Rozmaznávanie dieťaťa
Prílišné rozmaznávanie a nedostatočne určené hranice môžu spôsobiť, že dieťa bude viniť iné dieťa, ktoré je v niečom lepšie ako ono, z pocitov vlastnej neistoty a zneistenia. Opakovaný pocit žiarlivosti môže prerásť až do stavu úzkosti a depresie, keď nedostane, čo chce, a tento pocit sa vekom zhoršuje.
- Nadmerné ochraňovanie
Často sa to prejavuje tak, že rodič vykonáva všetko za svoje dieťa, rozhoduje o tom, s kým sa bude kamarátiť, chodí za ním, kdekoľvek sa pohne ap.
Ste nadmerne ochraňujúcim rodičom, ak:
- robíte za dieťa aj veci, ktoré môže urobiť samo;
- zasahujete do jeho činnosti a ovplyvňujete ju, aby bola podľa vás;
- rodičovské rozhodnutia robíte tak, aby neutrpelo vaše ego – ako skvelého a starostlivého rodiča.
Tento štýl výchovy je nebezpečný, pretože ak sa narodí ďalší potomok, alebo vyrastie, rodičia majú tendenciu prísť na to, že je už dieťa „veľké“ a zostane tak osamotené a veľmi neisté – už tam nie je nik, kto by zaň rozhodoval. Toto môže viesť k zmene osobnostných charakteristík –býva často rezervované, plaché a hanblivé. No pocity žiarlivosti môže vzbudzovať aj sebaisté dieťa.
- Autoritárska výchova
Vyznačuje sa vysokými očakávaniami smerovanými na dieťa a nízkym napĺňaním potrieb a rešpektovaním jeho záujmov. Je príliš orientovaná na poslušnosť, disciplínu a kontrolu.
Nadmerné kontrolovanie je ďalšou chybou, ktorá môže viesť k žiarlivosti v detskom veku. Príliš prísne pravidlá a zákazy bez vysvetlenia môžu viesť u najmenších ku komplexom menejcennosti, nedostatočne vyvinutému sebavedomiu a sebapodceňovaniu. Porovnávanie sa s inými zvyšuje pocit neistoty, a tým môže vyprovokovať žiarlivosť.
- Porovnávanie s inými
Je veľmi nebezpečné – a to nielen s cudzími deťmi, ale omnoho nebezpečnejšie je porovnávanie so súrodencom. Hoci si rodičia myslia, že vďaka tomu sa dieťa bude viac snažiť, aby sa vyrovnalo „vzoru“, skôr to vedie k žiarlivosti, rivalite a znižovaniu sebavedomia.
- Vytváranie konkurenčného prostredia
Niektorí otcovia a mamy majú tendenciu nechať deti robiť rovnakú činnosť, a potom porovnávať ich výsledky. Takáto výchova vytvára nezdravé prostredie, pretože nerešpektuje jedinečnosť dieťaťa – môže byť nadané v inej oblasti a práve v porovnávanej činnosti môže zlyhávať, a to môže viesť k žiarlivosti.
- Prílišná pozornosť iba na jedno z detí
Žiarlivosť je veľmi nepríjemná emócia. Často sa môže stať, že prejavy dieťaťa rodičia na začiatku považujú za milé, neškodné, zábavné ap., ale neskôr im začnú prekážať a dohovárajú mu, rôzne ho trestajú, až môže dochádzať k jeho odmietaniu. Práve tieto spôsoby môžu viesť k zhoršeniu pocitov neistoty u dieťaťa a k zosilneniu žiarlivého správania – a začarovaný kruh je na svete.
Čím viac sa snaží získať pozornosť a „lásku“ rodičov, tým viac ho upozorňujú a „odmietajú“ (napr. „veľkí sa takto nesprávajú“, „správaj sa slušne, toto sa naozaj nerobí“), čo v ňom vyvoláva ešte väčšiu neistotu.
Ako spoznáme, že dieťa žiarli?
Má tendenciu byť veľmi vlastnícke – nielen na materiálne veci, ale aj voči rodičom, súrodencom a priateľom. Nechce sa deliť – nie je to súčasťou vývinovej fázy, ide o prehnané správanie. Ak ho donútime s niečím sa rozdeliť, býva nadmerne agresívne alebo upadne do apatického stavu a začne byť úzkostlivé.
Nadmerne porovnáva svoje schopnosti, veci s inými deťmi. Ak prichádza na to, že niečo nemá, alebo toho nemá dosť, máva záchvaty zlosti, hnev.
Vo zvýšenej miere upútava pozornosť rodičov. Robí všetko tak, aby rodičov nahnevalo – tým získava ich pozornosť. Nezáleží mu na tom, že je negatívna – aj tá je lepšia ako žiadna.
Zvýšené agresívne správanie môže byť ďalším znakom malého žiarlivca. Môže sa presadzovať na úkor ostatných – nielen známych a rodiny. Boli popísané prípady, keď dieťa ublížilo alebo sa pokúsilo ublížiť súrodencom a priateľom.
Neistota a úzkosť naznačujú zmenu správania dieťaťa – môžu sa vyskytnúť najmä pri narodení sa nového súrodenca, alebo tiež v prípade, ak si rodič nájde nového partnera.
V klietke sa dieťa nenaučí lietať
Následky, ktoré dieťa pociťuje a ktoré sa môžu prejaviť ako dôsledok pociťovania žiarlivosti:
- agresivita obrátená na seba samého (podceňovanie sa) alebo navonok;
- izolovanosť – stiahnutie sa dovnútra a zostávanie stranou od ostatných detí;
- postoj bezmocnosti – dieťa sa prezentuje a stáva neistým, nechce vykonávať ani činnosti, ktoré už vedelo ap.;
- zníženie sebaúcty.
Pomôžte dieťaťu!
Dieťa sa vyvíja postupne, a to platí aj pre emócie – pozitívne i negatívne. S pomocou rodiča, ktorý svojím príkladom a pomenovaním emócií učí dieťa, čo vlastne cíti a ako s tým má vyrovnať.
1. Počúvajte ho – žiarlivosť neuplynie rýchlo.
Je to hlboko zakorenená emócia. Počúvajte dieťa, keď vám rozpráva o svojich strachoch a obavách. Nezľahčujte jeho prežívanie – ak vám povie, že sa mu páči, ak večer zaspávate spolu, nie je to len pozitívne – je to aj signál, že mu to chýba. Možno to už nerobíte tak často ako predtým. Počúvanie jeho obáv a strachov mu pomôže prekonať pocity žiarlivosti.
2. Pomôžte zmeniť negatívne emócie na pozitívne
– povzbudzujte ho – ak sa porovnáva s inými a zdá sa mu, že je horšie, slabšie – nesnažte sa vyvracať jeho názor, ale skôr poukazujte na to, čo dokázalo... Tým mu pomôžete vidieť sa v reálnejšom svetle a zmiernia sa aj negatívne pocity voči deťom, ktoré sa podľa neho správajú lepšie.
3. Aj napriek tomu, že je neochotné a agresívne – ak to vychádza z možnej žiarlivosti (pretože príčinou agresívneho správania môže byť aj niečo iné) – buďte trpezliví.
Netrestajte dieťa za jeho emócie – trest si zaslúži za správanie, o ktorom vie, že je nežiaduce. Musíte mu vysvetliť, krátko a jasne, prečo je potrestané – to znamená: „Viem, že sa hneváš a myslíš si, že je Janko lepší, ale do druhých nesmieš hádzať kamene.“ Nikdy sa neuspokojte so všeobecným: „Si zlý!“ alebo niečo podobné – dieťa si nemusí správne spojiť príčinu a následok.
Dieťa sa cíti byť silné, keď získa vlastnú skúsenosť
4. Neporovnávajte – porovnávanie vyvoláva negatívne emócie a devalvuje hodnotu dieťaťa.
Každé je jedinečné a neopakovateľné – vyzdvihnite pozitívne stránky svojho syna či dcéry.
5. Aj keď pre každého rodiča je jeho dieťa to naj.... a zbožňuje ho – nepreháňajte jeho úspechy a neznižujte neúspechy.
Práve od rodičov sa učí správnemu sebahodnoteniu a takéto správanie mu škodí.
6. Posilňujte a odmeňujte pozitívne správanie – je to omnoho efektívnejšie ako trestanie toho nesprávneho.
Pocit a presvedčenie dieťaťa, že ho rodičia majú radi, je veľmi dôležitý a je najlepšou prevenciou pred žiarlivosťou.
Rozmaznávanie deťom ubližuje. AKO nastaviť hranice?
HLAVNE pozitívne
Žiarlivosť je emócia, ktorá je bežná a častá. Je možné ju prekonať, ak k nej budeme pristupovať pozitívne. Z veľkej časti – najmä v prvom roku života – keď dieťa žiarli, je to inštinktívna reakcia – plače, keď matka odíde, keď ju objíma niekto iný. To neznamená, že to matka prestane robiť. Znamená to, že to dieťa zahrnie do tejto emócie a ZVYKNE SI. Chce to však čas.