Štyri deti, nekonečný kolotoč... Hovoria, že to zvládam, ale ja cítim, že sa strácam
Niekedy mám pocit, že ani nemám vlastné telo. Som len niekoho mama, kuchárka, šoférka, rozhodca a ešte aj upratovačka.
Niekedy mám pocit, že keby som zmizla, nikto by si to ani nevšimol. Len prázdna posteľ, špinavý riad a deti, ktoré sa pýtajú, kde je mama. Dobre, možno preháňam, ale ten pocit má. Mám aj štyri deti, štyri dcéry. Najstaršia má desať, potom osem, päť a najmladšia má ešte len rok. Áno, sú krásne, zdravé, šikovné... to mi každý hovorí. V kresťanskej komunite sme len jednou z rodín s viacerými deťmi a sú aj mamy, ktoré ich majú šesť či osem. Z ich úst som nepočula slová o vyčerpaní, len o požehnaní. Tak som asi divná.
Pravda ale je, že to nezvládam.
Rozhodla som sa pre sterilizáciu
Ráno som hore prvá a večer idem spať posledná
Kým všetci vstanú, už mám za sebou pol dňa. Prichystať raňajky, nájsť čisté ponožky, zmierniť hádky o to, kto bude prvý v kúpeľni. Nie je ani osem hodín a už mám hlavu ako melón. Keď sa vrátia zo školy a škôlky, to je iný cirkus. Jedna kričí, že je hladná, druhá sa sťažuje na úlohy, tretia sa rozplače, lebo si niekto sadol na plyšáka. Medzitým najmladšia chce byť stále na rukách, lebo len čo ju položím, reve ako siréna. Niekedy mám pocit, že ani nemám vlastné telo. Som len niekoho mama, kuchárka, šoférka, rozhodca a ešte aj upratovačka. "To je tak, moja," povie mi svokra, ktorá býva vo vedľajšej dedine a namiesto toho, aby mi prišla pomôcť napríklad navariť, vysedáva pred telkou a overuje si svoje znalosti vo vedomostných súťažiach. Nikdy som sa od nej nedočkala pomoci, lebo "to je tak".
Môj muž?
Ten chodí domov o piatej. Sadne si na gauč, vezme si mobil a usmieva sa: „Ale veď to máš pod kontrolou, nie? Ty si šikovná, si perfektná mama.“ Myslí to dobre, ale akosi nechápe, že som už vyhorená. Keď som mu povedala, že už ďalšie dieťa nechcem, len pokrčil plecami: „Ale veď to nehovor. Kto vie, možno ešte raz skúsime, aby sme mali konečne chlapca.“ Nechápem, ako toto vôbec vyslovil. Ako si môže myslieť, že je to také jednoduché?
Antikoncepcia je u nás tabu
On to aj vôli viere považuje za niečo „proti prírode“. Ja som už ani nemala silu sa o tom hádať. Raz som si pozerala na internete sterilizáciu. Len tak, zo zúfalstva. Ale hneď som to zavrela. Viem, že by som to nemohla spraviť. Nie kvôli sebe, ale kvôli nemu. Cítila by som sa ako zradkyňa. Niekedy ale rozmýšľam, kedy som naposledy robila niečo len pre seba. Asi keď som ešte nemala deti. Posledné roky sú len jeden veľký kolotoč. Aj keď sedím, mám pocit, že musím bežať.
Najviac ma mrzí, že občas na deti kričím
Viem, že by som nemala. Ale keď vás už po desiatykrát za deň niekto osloví „mamaaaaa!“ a všetci niečo chcú, zatiaľ čo vám na stole stojí nedojedený obed, proste vám prasknú nervy. Potom sa v noci budím a premýšľam, či nie som zlá mama. Nechcem byť taká. Ale neviem, čo s tým robiť. Každý mi vraví: „Neboj, vyrastú a budeš rada, že ich máš.“ Možno. Lenže ja sa bojím, že toho nedožijem. Že budem už len tieň niekdajšej ženy.
Príbehy žien: Radšej zostanem sama, ako v chorom vzťahu
Asi len potrebujem oddych
Aby mi niekto povedal, že mám právo cítiť sa vyčerpane a nie že "to je tak, moja", alebo že "raz ti to bude chýbať". Asi nebude, prepáčte.
Chcela by som sa nestratiť, chcela by som byť občas len... ja.
Chcela by som sa nehanbiť za pocit, že sa môžem rozhodnúť nechcieť ďalšie deti a môžem o tom rozhodnúť aj sama.
Mirka.