Zo života mamy: Aké je to vychovávať štyri dcéry narodené rok po roku?
Život je plný prekvapení. Kristína s manželom vždy túžili po veľkej rodine, no nakoniec si museli na svoje šťastie počkať. Dnes majú doma štyri slečny.
„Sú to poklady – každá v inom smere, ale milujem ich rovnako. Je pravda, že najmenšia je náš najväčší pokladík, ale nie je to tak, že by znamenala viac. Je to proste naše bábätko a sestričky ju berú ako najväčší poklad nášho domu...“
Na prvé dieťa sme čakali 5 rokov. Bolo to obdobie veľkých sklamaní.
No verili sme, že raz sa aj nám podarí mať dieťatko. Nakoľko sme hlboko veriaci, dennodenne sme sa za to veľa modlili. Nechodili sme po lekároch, aby sme zisťovali príčinu našej „neplodnosti“ a umelé oplodnenie u nás neprichádzalo do úvahy. Tak sme len dúfali, že raz možno...
Skutočný príbeh: Jedným slovom ZÁZRAK
A nadišiel rok 2009, február, keď sa na teste ukázali dve čiarky. Myslela som si, že je to len omyl a hneď som si urobila ďalší test, ktorý tiež potvrdil, že som tehotná. To bolo radosti!
Tehotenstvo bolo komplikované, celých 9 mesiacov som skoro každý deň zvracala, takmer vôbec som nepribrala a posledné dva mesiace som ostala na rizikovom. Musela som ležať, nakoľko naša slečna chcela na svet už v 30. týždni.
Po jej narodení nastalo u nás prekrásne obdobie. Celé dni som sa naplno venovala našej Ninke, veľa som sa s ňou prechádzala a nemohla som stále uveriť, že máme také zdravé a krásne dievčatko.
Kedy je čas na druhé dieťa?
Ďalšie dieťatko sme chceli hneď, aby bol medzi deťmi čo najmenší vekový rozdiel
O dva roky, po rovnako komplikovanom tehotenstve, sa nám narodila Františka. Bola o čosi náročnejšia, uplakaná, zaspávala ťažšie.
Keď bola hore, väčšinou sme ju zabávali na rukách – jednoducho, je to jej povaha, ktorá je aj dnes komplikovanejšia, ale zato je veľmi citlivá a rada preukazuje lásku.
Miriamka, naša tretia slečna, sa narodila 5 dní po 1. narodeninách malej Františky. Bolo u nás fakt živo...Františka akurát začínala chodiť, ja som bola posledné dva mesiace pred pôrodom opäť na rizikovom a musela som len ležať.
Všetka starostlivosť o detičky a domácnosť bola na manželovi a veľa nám pomáhali aj z rodiny. Bolo to jedno z tých náročnejších období, kým som si urobila aký-taký systém, hoci pri troch maličkých deťoch je náročné urobiť si pravidelný režim. Ten nám nastavovali naše slečny a my sme sa mu len prispôsobovali. Ale bolo to úžasné obdobie, plné spoznávania nových vecí.
„Každý deň sa nám otvárala láska nanovo, v podobe objatí, láskavých slov a ja som sa „dobíjala“ cez tieto prejavy lásky detí voči nám, ich rodičom.“
Naša najmladšia Kristínka k nám prišla v lete v roku 2014. Samozrejme, aj teraz som mala náročné tehotenstvo – veľké nevoľnosti a posledné dva mesiace som opäť preležala.
Ale najstaršia dcéra s druhorodenou boli už väčšie a dalo sa im vysvetliť, že im nemôžem venovať toľko času, koľko by chceli.
Čo zaručene nechce viacdetná matka počuť ALEBO Koľko detí je dnes akurát?
Máme doma 5, 3 a 2-ročnú slečnu a ¾-ročné bábätko a je úžasné ich sledovať, ako s rôznymi povahami a potrebami medzi sebou fungujú
Kto je dominantný a kto pozorovateľ, ako dokážu medzi sebou viesť detskú rivalitu, no zároveň, ako sa dokážu ľúbiť a prejavovať si lásku.
Dve staršie už chodia do škôlky a ja sa počas dňa naplno venujem dvom mladším. Chodíme na prechádzky, s dvojročnou Miriamkou sa učíme farby, spievame, čítam jej knižky, spolu upratujeme a najmenšia je náš pozorovateľ. Je úplne spokojná, keď vidí niekoho, že sa okolo nej pohybuje.
Najstaršia Ninka je skôr samostatnejší typ, sama sa vyhrá, rada kreslí, urobí, čo sa jej povie. Františku treba viac motivovať, rada provokuje pri hre, ale zasa sa dokáže bez problémov ospravedlniť a objať. Miriamka si obľúbila práve Františku, všetko opakuje po nej a napodobňuje jej správanie. Už len čakáme, akou povahou sa prejaví najmladšia...
Keď spoločne niečo vykonávajú, veľmi ich to baví, pretekajú sa, ktorá toho urobí viac a každú chvíľu mi to hlásia
Majú aj svoje povinnosti – upratať za sebou hračky, špinavé oblečenie odniesť do práčovne, vyvešať bielizeň na sušiak, spoločne upratať izbu. Samozrejme, že najviac ich povzbudzuje pochvala.
Všetky veľmi rady pomáhajú pri kúpaní najmladšej, je to pre ne zážitok. Posadajú si v kúpeľni na dlážku, podávajú mi mydielko, osušku, plienku, oblečenie a keď je Kristínka okúpaná, zhrnú sa okolo nej a vytešujú sa, aké máme krásne a voňavé dieťatko.
Starostlivosť o najmenšiu sestričku je pre ne jediná činnosť, kde nesúperia a sú k sebe veľmi láskavé. A keď im dovolíme, aby ju mohli chvíľu popestovať na rukách, žiaria šťastím. Vnáša im to pocit dôvery, že im veríme, že ju udržia. Majú v tej chvíli obrovskú zodpovednosť a možno majú pocit, že sú ako „malé mamičky“, keď musia byť na chvíľu plne oddané len bábätku.
FEJTÓN: Ach, tie účesy mojich dcér...
Vo svojom okolí sa na to, že máme 4 deti, stretávame s rôznymi názormi
Ale tak, ako sa nájdu tí, ktorí sa len čudujú a majú námietky na veľké rodiny „v dnešnej dobe“, tak sa nájdu ľudia, ktorí nám fandia a povzbudzujú nás.
Väčšinou sa to však ľuďom zdá veľmi náročné. V niečom majú pravdu – možno je to náročné, ale nemám pocit, že by sme naše deti o niečo oberali alebo im nedávali to, čo potrebujú.
Chodíme na výlety, keď sa niečo v okolí organizuje pre deti, často sme tam aj my. Chodíme ku koníkom, máme aj svojich dvoch, alebo ideme na návštevu k starým rodičom alebo len tak na dvor. Snažíme sa viesť s našimi dcérami aj spoločenský život.
Láska od nás, rodičov, im určite nechýba, pretože tá je v našej rodine na prvom mieste. Snažíme sa ich vychovávať vo viere, preto, aj keď sme počas dňa v jednom kolotoči, každý večer zaspávajú s modlitbičkou a toto nás veľmi spája.
Po finančnej stránke je to dosť náročné, no veľa záleží od toho, koľko a na čo sa míňa
Napríklad, zbytočne nekupujeme polotovary, na čom dosť ušetríme a snažíme sa variť z domácich produktov – mäso, ovocie, zelenina, mliečne výrobky.
Momentálne máme finančných prostriedkov dosť na to, aby sme utiahli všetko potrebné a aby sme deťom zabezpečili to, čo k detskému svetu patrí – oslavy, výlety... No možno teraz sa nám darí a nemusíme riešiť finančnú situáciu, ale môže sa to zmeniť.
Ale s manželom sme nikdy neriešili, či kvôli peniazom mať veľa alebo málo detí. Pretože, ako sa hovorí, raz sme hore, raz dole. A tak je to so všetkým, so zdravím, so vzťahmi, aj s financiami.
Ak by k nám zavítalo ešte ďalšie dieťatko, mali by sme radosť, lebo obaja s manželom sme za veľké rodiny
Tiež sú pre nás iné mnohodetné rodiny obrovským povzbudením. Najmä najstaršia dcéra by rada privítala ďalšieho súrodenca. Akosi si zvykla na to, že s odstupom času máme bábätko a nie raz povedala, že by chcela ešte malého Mirka – po ockovi.
Ostatné dcéry to neriešia, ale viem, že ak by sa tak stalo, všetky by reagovali s radosťou, láskou a opäť by to bol najväčší miláčik rodiny.
A či sa to dá všetko zvládnuť? Určite áno, ak si človek usporiada priority tak, aby to najdôležitejšie bolo vpredu a zvyšok sa dotiahne. Ja sama som musela poprehadzovať svoje priority – už nie tip-top domácnosť, okrasné rastliny a prostredie dvora...
Mojou plnou radosťou sa stala moja rodina, jej venujem maximum svojho času, no dokážem si nájsť čas aj pre seba. Venujem sa behu, za pomoci manžela si dokážem nájsť čas na priateľky, divadlo a samozrejme, veľa aktivít robíme spolu s deťmi, čo nás napĺňa najviac. A keď má človek okolo seba ľudí, ktorí tiež s láskou pomôžu, tak sa dá zvládnuť aj taká miniškôlka, ako je u nás...
Kristína
Skutočný príbeh: Dieťa nás spojilo
Fotogaléria
