Skutočný príbeh: Dieťa nás spojilo
Patrila som medzi ženy, ktoré chceli mať dieťa ako mladunké, takže na neplodnosť som ani len nepomyslela...
Zahŕňalo to množstvo vyšetrení, konzultáciu s gynekológom, sono, odobranie krvi... ale až tam som sa nedostala. Doktor mi spravil podrobné sono a skonštatoval, že bude lepšie, ak si svoje vajíčka nechám len pre seba, že ich mám síce dosť, ale nie všetky sú také kvalitné, aby boli schopné oplodnenia.
Dodal, že hormóny, čo si pichajú ženy do brucha, by pre mňa mohli mať fatálne následky, vaječník by mohol rásť, až prasknúť. S vetou, že ak chcem dieťa, mala by som o ňom uvažovať čo najskôr, sme sa rozlúčili...
Začal sa pre mňa snažilkovský maratón
U gynekológa som bola pečená-varená... Neskôr sme sa presťahovali do iného mesta a ja som zmenila lekára. Nasadil mi lieky, sledoval ovuláciu, ale všetko bolo márne... Začal ma prehovárať na umelé oplodnenie, vraj to je pre mňa najlepšie riešenie.
Priateľ mal spermie v poriadku, aj keď ich bolo o niečo menej, no stále veľký problém bol u mňa s mojimi vajíčkami, a to ma ničilo. Merala som si aj bazálnu teplotu, používala ovulačné testy, no stále nič.
Prešli dva roky nášho snaženia sa o bábätko
Och, zasa čakať, ale tešila som sa. Cez víkend som začala slabo špiniť. Hneď som volala lekárovi, odporučil mi len dať si Ascorutin, ležať a čakať.
Krvácanie sa zhoršilo, tak sme šli na pohotovosť, kde mi spravili sono. Bábo je tam, zodpovedá 6. týždňu, ale bez srdiečka. V pondelok ráno som bola ako prvá u doktora. No na sone už nič nebolo, bábo odišlo s krvácaním. Strašne ma to zobralo.
Priateľ bol zlatý, snažil sa mi to uľahčiť, no ja som sa uzavrela do seba a medzi nami rástla priepasť. Zasa sa začal kolotoč s liekmi, vydržala som ešte 3 mesiace, na viac som už nemala silu. A medzi nami, s priateľom to vtedy bolo aj tak o ničom.
Po čase sme sa zhodli, že bude lepšie, keď pôjdeme od seba, aj keď sme sa stretávali. Po 6 rokoch spoločného vzťahu sme odrazu boli len kamaráti a bolo to zvláštne.
Ale mne sa tak nejak uľavilo a začala som úplne inak žiť a dýchať, prestala som myslieť na dieťa, ktoré k nám nechcelo prísť. No stretávali sme sa často, občas som u neho aj prespala. A menštruácia zasa nechodila.
Prvé príznaky gravidity
Už som bola z toho nervózna. Veď som bola po toľkých liekoch. Keď som menštruáciu mala, telo sa dalo dokopy, tak prečo zasa toto? Prsia ma boleli, ale veď to je normálne, unavená som bola hrozne, ale veď 12-ky v práci mi dávajú zabrať.
Stále som mala na všetko odpoveď. Až kamarátka ma nalomila, aby som si spravila tehotenský test. Ale ako by som teraz mohla byť tehotná, keď s priateľom sme spolu, ale vlastne od seba?! Mám super prácu a nič mi nechýba.
Keď mi to stále nechodilo, nakoniec som si test spravila a také silné ružové čiarky som nikdy nevidela. Aj druhý digitálny test potvrdil, že som tehuľka. Triasla som sa nadšením aj obavami.
Priateľ mi spočiatku neveril, no oči sa mu leskli. Aj lekár na kontrole potvrdil – je to 7. týždeň a máme už aj srdiečko. Tri roky čakania a bojovania sa vyplatili, hoci drobček k nám prišiel, keď sme už na neho nemysleli a ani nedúfali.
Prečítajte si: 20 príznakov tehotenstva
Život je občas plný náhod
Veľký paradox je v tom, že som našla // na teste opäť v septembri. Presne rok odvtedy, ako som našla tie prvé. A môj termín pôrodu? Mal by byť 9. 5. Rok predtým som na ten deň mala tiež stanovený termín. No nakoniec sa mi terajší podľa upraveného cyklu posunul na 3. 5. S priateľom sme spolu, sme šťastní a neskutočne sa tešíme na príchod nášho Jakubka.
Prečítajte si: Abeceda snažiliek: informácie, ktoré by ste mali vedieť