FEJTÓN: Ach, tie účesy mojich dcér...
Sponky, gumičky, čelenky...každá mama dcéry vie, že sú to potrebné veci. Lebo malé princezné sa rady parádia.
Poznáte niektorú z tehotenských legiend? Tak dievčatká vraj uberajú mamičkám z krásy. Ťažko povedať, či mne tie moje dcérky niečo ubrali (trochu sa bojím, že nebolo z čoho).
Tri sestry alebo Ako sa učím bojovať za svoje dievčatá
Každopádne, pri všetkých troch som bola v prvom trimestri popolavejšia než Popoluškina fertuška, v druhom trimestri som kyprela a usmievala sa ako taká šťastná buchta a v treťom trimestri som už len funela ako tá najväčšia panda na svete, odkázaná na to, či jej kamošky pandy dajú kúsok bambusu alebo nie, keďže sama už si veru nevládala natrhať (zato dotrmácať sa v noci do kuchyne a zjesť tri krajce chleba s kockou masla, na to som mala guráže dosť).
Ďalšou z legiend je určenie pohlavia bábätka podľa tvaru tehotenského bruška. Hovorí sa, že bruško, ktoré rastie dopredu, skrýva chlapčeka a bruško, ktoré sa rozlieva aj po bokoch, schováva dievčatko. Ani pravdivosťou tejto legendy si nie som veľmi istá, hoci moje tehotenské brušká (samozrejme, vždy som mala len jedno) sa rozlievali kade tade, takže pred pôrodom som vždy mala brušisko veľké, ako babkina duchna (a pekne som ním, ako duchnou, bola prikrytá od hrude až po kolená).
Pálenie záhy a vlasaté deti? U mňa platí
Jedna vec na mňa však sedí ako vyšitá. Vraj mamičky, ktoré počas tehotenstva trápi pálenie záhy (naši vždy hovorievali „žáha“, tak som chvíľu rozmýšľala, ako sa to vlastne spisovne povie; ale zase, vravievali aj „sňah“ a iné perly, ostaňme preto pekne pri termíne bez mäkčeňa), nosia pod srdcom vlasaté deti.
Pálenie záhy v tehotenstve
Musím priznať, že so záhou som naozaj mala problém (a možno aj dobre, inak by mi môj tehotenský apetít pridal ďalšie záhyby). Preto sa veru nik nečudoval, keď sa mi narodili deti vlasaté ako John, Paul, George a Ringo (a hlasy, hlasy mali tiež riadne).
Je zvláštne, ako vám vedia popôrodné hormóny popliesť hlavu (ja viem, hormóny vo všeobecnosti sú spoľahlivými zahmlievačmi reality, ale tieto popôrodné, si dávajú naozaj záležať). Dodnes si pamätám ten intenzívny pocit hrdosti na šticu našej prvorodenej, akoby som vlastnoručne všila každú vlasovú cibuľku do jej krásnej novorodeneckej hlavičky.
A keď sme jej počas krstu vyzliekli čipkovanú čiapočku a ľudia v kostole nahlas zhíkli nad tmavou hrivou, ktorá sa pod ňou objavila, cítila som sa ako držiteľka olympijskej medaily (a nikto by mi vtedy nevysvetlil, že jej štica s mojou šikovnosťou absolútne nesúvisí, a či súvisí s tou záhou, čo ma tak pálievala, o tom by sa dalo polemizovať).
Vlásky malej krásky
Pamätám si tiež dcérkine inštinktívne boje v polohe ležmo, viackrát denne. Malou ručičkou si zvykla dočiahnuť vlásky na temene a reflexívne ich schmatnúť do malej pästičky. Pretože ešte nevedela pästičku uvoľniť, nastával zvláštny úkaz „šticujem-sa-do-nepríčetnosti“, ktorého som sa pravidelne zúčastňovala i ja, pretože rev, ktorý šticovanie sprevádzal, pravdepodobne plašil aj ľudí na vlakovej stanici, od ktorej bývame približne 20 minút rezkej chôdze.
Priznám sa, prvý raz som sa nad bojujúcim bábätkom smiala ako šibnutá a bežala som po fotoaparát (tzv. syndróm fotenia prvého dieťaťa pri akejkoľvek činnosti, od držania hlavičky až po odgrgávanie na oteckovom pleci). Keď som však pochopila, že nejde o žiadne žarty, s manželom sme milej dcérke ostrihali hlavičku elektrickým strojčekom. Koniec Beatles priniesol so sebou zaslúžený koniec šticovania a začala pokojná éra rastu svetlohnedých vlasov, hodných disneyovských princezien (zatiaľ sme na úrovni „po zadok“, ale ako na mňa nedávno kričala zo záchodu, chystá sa mať vlasy až po zem).
Účesy mojich princezien dajú zabrať
Prostredná dcérka sa narodila s o čosi skromnejšími kaderami, každopádne, v počte sponiek na centimeter štvorcový sa vyrovná svojej staršej sestričke. Sebavedomým hláskom ma pravidelne žiada o vrkôčiky, a tak s trpezlivosťou mravčej kráľovnej zapletám desaťcentimetrové vlásky do strapatých húseničiek, odstávajúcich z hlavičky na rôzne svetové strany (nadšením v tváričke dáva najavo, že jej ešte v tomto veku nejde tak o kvalitu ako o kvantitu, a hlavne nech má účes ako sestra).
Používam tie najtenšie gumky, ktoré potom večer rozstrihujeme tými najmenšími nožničkami – skrátka a dobre, po materskej sa môžem začať živiť ako hodinárka s niekoľkoročnou praxou.
Tretia vlasaňa sa svojím účesom najviac hodí do McCartneyho partie. Hustú šticu, ktorá tesne po prebudení pôsobí ako kvalitná čiapočka od slovenského výrobcu, prenádherne dotvára mnou strihaná retro ofinka. Temperament našej najmladšej mi dosiaľ nedovolil viac než niekoľko krivých pokusov, ale k jej širokému úsmevu a stopercentnému pocitu, že je tým najneohroziteľnejším tvorom pod slnkom (imidž si pravidelne buduje vyzúvaním sa na verejnosti, sedením na konároch stromov a jazdením na poníkovi) by sa snáď rovný strih ani nehodil.
Umývanie vlasov sa postupom času mení na obľúbený rituál
A tak si žijeme, niekde uprostred hrebeňov, kief, sponiek, gumiek a voňavých šampónov. Umývanie vlasov, spočiatku náročné, sa postupom času mení na obľúbený rituál, vrátane služieb „tatinkovho kaderníctva VO VEŽI“ (opäť inšpirácia disney príbehom), kde si naše tri krásavice rady pohovejú na detských stoličkách, zatiaľ čo pán kaderník (môj milovaný manžel) so šikovnosťou sebe vlastnou fénuje ich rozžiarené hlavičky.
A keď doma všetko zaspí, prichádzajú na rad moje vlastné vlasy – tmavé, husté, ako domáci lekvár. Ostáva mi len veriť, že mi raz moje parádnice oplatia všetky tie skrášľovacie procedúry, ktoré na nich denne podnikám, a ja si len tak sadnem, zavriem oči a keď ich otvorím, budem vyzerať ako jedna z nich (ak už nič iné, aspoň im poskytnem priestor na pomstu).
Vypadávanie vlasov po pôrode
