Český psychológ Marek Herman: Prvých 6 rokov je vo výchove NAJDÔLEŽITEJŠÍCH

Český psychológ Marek Herman: Prvých 6 rokov je vo výchove NAJDÔLEŽITEJŠÍCH
28.10.2019 v kategórii Dieťa, autor Kristína Majerová, foto: istockphoto.com

Detstvo je krehký, nežný svet a deti sú v ňom veľmi zraniteľné. Je dôležité, aby sme k nim boli vnímaví a opatrní. Nikdy v živote už nie sme tak mimoriadne citliví, otvorení a vnímaví ako práve vo veku do 6 rokov. Nikdy už nie sme takí krehkí a nebudeme potrebovať toľko nehy.

Ako mama dvoch malých chlapcov veľa čítam o výchove, rodičovstve. Aj preto som si nenechala ujsť prednášku známeho českého psychológa Mareka Hermana. Čítať knihu, a články od tohto uznávaného odborníka je jedna vec,  zažiť ho naživo je niečo iné.

Ak natrafíte na chlapíka, ktorý vyzerá ako herec Russell Crowe, a vidíte jeho nadšenie,  určite si niečo zoberiete k srdcu. Rada sa s vami podelím o pár myšlienok, ktoré odzneli na konferencii OHÝBAJ MA, MAMKO..., ktorú organizovalo občianske združenie ASROW v Bratislave. 

Prvých 6 rokov je NAJDÔLEŽITEJŠÍCH

Osobne ma najviac zasiahol práve tento výrok. Hoci som ho už mnohokrát predtým počula, vždy je to také potvrdenie, že toto obdobie je dôležitejšie viac, ako si myslíme. Základná potreba malých detí je totiž pocit bezpečia a lásky. Tento pocit zabezpečuje dôverný vzťah, najmä medzi mamou a dieťaťom.
  
Mama buduje tzv. „mosty dôvery“
– najprv medzi sebou a dieťaťom a na jeho základoch si dieťa hľadá vzťah samo k sebe. Mama tak doslova učí svoje dieťa, ako sa má samo vidieť. A je veľmi dôležité, ako sa jej to podarí, pretože na základe toho sa deti učia vzťahu k ostatným ľuďom a nakoniec aj k svetu. Súčasťou tejto zdravej väzby je láskyplná starostlivosť, dotyky a pohladenie.

Do 6 rokov sa vraj utvára až 85 % osobnosti človeka

Už nikdy sa dieťa tak dramaticky neučí a nevyvíja ako do tohto veku. Preto je veľmi dôležitá rola nás, rodičov, ale aj pedagógov. A čo je najdôležitejšie v tomto období?

Marek Herman hovorí: „To, ako sa k nám mama prihovárala.“ Uvádza k tomu dva konkrétne príklady: „Spomínam si, že mi moja mama vždy hovorievala ,kráľ Dávid’. A mne sa to veľmi páčilo. A potom mi hovorila, že môžem dokázať v živote veľké veci. A ja som jej za to dodnes veľmi vďačný.“ Ďalší klient, s ktorým pracoval, mal však v detstve, žiaľ, inú skúsenosť: „Spomínam si, ako na mňa otec vždy kričal, že mu je zo mňa zle a že mi tú moju hlúposť vymláti z hlavy. A ja som hľadal mamu, ale ona tam nebola...“ Vieme, ako budú k sebe pristupovať títo ľudia v dospelosti.

Ako sa budú vnímať, akú sebalásku budú mať a či vôbec nejakú. A je veľmi pravdepodobné, že na základe týchto vzorcov bude ovplyvnená aj výchova ich detí.

Je dôležité zamerať sa u dieťaťa na to pozitívne,  byť rodičom, ktorý je lovcom dobra.

Čo deti potrebujú najviac?

Každé dieťa potrebuje do 6 rokov veľké „vrece pohladenia“. Ak ho nedostane v rodine, bude ho hľadať neskôr inde – u partnera, v partii, u detí, v práci. Detská duša potrebuje byť nasýtená pozornosťou, láskavosťou, nehou a pohladením.

Tiež je veľmi dôležité zamerať sa u dieťaťa na to pozitívne, byť rodičom – lovcom dobra. Každý z nás potrebuje pochvalu, slovo povzbudenia. Je dobré sa vedome snažiť dieťa pristihnúť pri niečom dobrom, čo sa mu podarí. Snažiť sa nájsť na ňom, v čom je dobré, šikovné, výnimočné. A vedieť mu to povedať.

prvých 6 rokov života

Herman spomína olomouckého logopéda Jirka Haldu, ktorý povedal svojej klientke, aby chválila svoju dcérku, ktorá mala rečové problémy a zajakávala sa. Mama sľúbila, že sa o to pokúsi. O tri týždne došla na konzultáciu a už vo dverách krútila hlavou, že sa natrápila, ale na svojej dcére nenašla nič dobré. Vieme si predstaviť, čo muselo toto dievčatko doma prežívať a ako bolo obklopené láskou a pozornosťou zo strany najbližších, keď vlastná mama na ňom nič dobré nenašla.

Spokojná mama 

Dnešná doba podsúva nereálny obraz ženy, matky, ktorá všetko stíha. Dokonale upravená s upratanou domácnosťou, uvarenou zdravou večerou, ktorá si bola predtým zacvičiť a deti vyzdvihla z krúžkov. Popritom úsmev na tvári, vytrhané obočie a manikúra podľa aktuálnej sezóny. Dobre vieme, že toto so skutočnosťou a každodennou realitou nemá nič spoločné.

Pritom má mama veľmi dôležitú úlohu v rodine. Ona tvorí domov, teplo rodiny. A domov nie je len vyupratovaný byt, či dom a vyžehlená kopa bielizne. Domov je pocit bezpečia a istoty. Aby však mama bola v pohode, musí aj ona z niečoho čerpať. Samozrejme, nezabúdame ani na otca, aj on má právo na oddych a relax. Pre rodičov je to extra náročná úloha, aby si popri všetkých rodičovských povinnostiach vedeli nájsť čas sami na seba. 

Muži to majú trochu jednoduchšie v tom, že ten čas na seba si vedia akoby „automaticky“ vytvoriť. Vedia vypnúť, stiahnuť sa do svojej ulitky. Ženy s tým majú reálny problém. „Každá mama by mala mať hodinu denne čas len na seba,“ hovorí Herman. „Môže vtedy robiť, čo chce alebo aj nerobiť nič. Má právo byť len sama so sebou.“

Je veľmi dôležité uvedomiť si skutočnosť, že aby boli mamy spokojné, musia mať čas oddychovať, čítať knihu, háčkovať, ísť na kávu s kamarátkou. Hocičo, čo tú mamu dobije a kde si oddýchne. A nemyslí sa tým žehlenie bielizne osamote bez prítomnosti detí. I keď napr. v prípade mamy samoživiteľky je  možno len toto príležitosťou byť bez detí. Dobrá mama musí vedieť ochrániť samu seba, aby vedela byť k dieťaťu nežná a aby zvládala celkovú starostlivosť. Aby mohla napĺňať potreby detí a rodiny ako takej, musí myslieť aj sama na seba. Preto by na prvom mieste mala byť vždy mama. Ak je ona spokojná, čerpá z toho celá rodina. 

Žena doma: Som lenivá mama
Prečítajte si tiež:

Žena doma: Som lenivá mama

„Čarovná veta, ktorá zbavuje mamu ťarchy, znie: „Odpočiň si trošku.“

Mal by ju vysloviť jej partner. Ale potom musí nasledovať druhá veta: „Pomôžem ti.“ Ak je však prvá veta pre mužov veľmi ťažká, druhá je už skoro nevysloviteľná,“ konštatuje Herman. Ak sú partneri tolerantní a ohľaduplní k sebe navzájom, muž by mal reálne pomôcť žene, aby ona mohla byť oddýchnutá a vládala zvládať neustály kolotoč každodenných povinností.  V prípade, že je všetko len na matke, je to pre ňu veľmi náročné a často si dôsledky preťaženosti odnesú práve deti.

Deti sú prirodzene dobré

Podľa Hermana malé deti ani nevedia vyslovene hnevať. Tvrdí, že ak ako rodičia budeme reagovať na dobré správanie svojich detí, deti sa budú správať dobre. Ak budeme reagovať iba na zlé, tak budú skôr hnevať. Keďže cieľom dieťaťa je pozornosť, snaží sa ju dosiahnuť buď po dobrom alebo po zlom.

Ak zistí, že mama na neho reaguje len v prípade toho, že robí niečo zlé, jeho hlavička to vyhodnotí štýlom: „Ak chcem mať pozornosť mamičky, musím ju nahnevať, potom hneď pribehne. “Dieťa to berie tak, že aj zlý kontakt (resp. ak sa rodič hnevá) je lepší ako žiadny. Samozrejme, sú deti, ktoré sú samostatnejšie, alebo sú introverti, sú rady len samy so sebou, čiže neplatí to úplne na každé dieťa. 

výchova

Aj choroba môže byť volaním po pozornosti

Zaujímavé je, že psychológ Herman vidí prepojenie medzi volaním o pozornosť v detstve a neskôr v dospelosti. Podľa neho takýto človek „volá o pozornosť“ štýlom, že býva často chorý, stráca doklady, kľúče, často vysedáva v krčme, opíja sa. Ak je človek chorý, ťažko mu odoprieme starostlivosť a patričnú pozornosť. Jeho cieľom je vyrobiť problém, mať ťažkosti a priťahovať pozornosť okolia.

Ak mal ako dieťa potrebu pozornosti naplnenú, tieto scenáre by sa ho v dospelosti nemali týkať.  To však, samozrejme, neznamená, že rodič okamžite skáče kvôli každej požiadavke dieťaťa. Len je vhodné si to pripomenúť a ak nás dieťa v určitej situácii vytáča, je dobré sa zamyslieť, čo mi tým chce povedať (či napr. malo v ten deň dostatočne naplnenú potrebu pozornosti).

Nemusíme byť dokonalí rodičia

Veľmi ma zaujalo Hermanovo odporúčanie pamätať pri rozprávaní so svojím dieťaťom  na tieto tri otázky:

  • Čo svojmu dieťaťu hovorím?
  • O čom sa ho snažím presvedčiť?
  • Ako by bolo mne samotnému, ak by boli rovnaké slová adresované mne?

Ak si na tieto otázky poctivo odpovieme, uvedomíme si, že nie sme dokonalí rodičia. To je však v poriadku. Dôležité je byť si vedomí svojich slov, reakcií, svojho správania. A vyhodnotiť, či je viac toho negatívneho, prísneho, smutného alebo prevláda to dobré, vľúdne a láskavé. Záleží len na nás, ako budeme pristupovať k svojim deťom a čo do nich vštepíme.

Ak si však budeme vedome pripomínať, že prvých 6 rokov je pre dieťa najdôležitejšími a všetko, čo povieme, urobíme, vyslovíme, sa vpisuje hlboko do podvedomia dieťaťa; tak sa určite budeme viac snažiť kontrolovať svoje reakcie.

Prirodzene, všetci sme len ľudia a robíme chyby, dôležité je však vedieť si ich priznať a snažiť sa naďalej. Dieťa pri rodičoch potrebuje mať istotu, že aj keby sa celý svet postavil proti nemu, rodičia budú s ním a môže sa na nich spoľahnúť. Ak mu pomôžeme tento postoj a pocit získať, urobíme rozhodujúci krok k jeho spokojnému životu...