Voňa MAMY je pre pocit bezpečia najdôležitejšia

Voňa MAMY je pre pocit bezpečia najdôležitejšia
12.11.2018 v kategórii Dieťa, autor Alexandra Okálová, foto: istockphoto.com

Rozhovor s legendou predškolskej pedagogiky Mgr. Jiřím Haldom.

Kedy je dieťa pripravené na škôlku? Aká je generácia súčasných detí a prečo im často chýba empatia? Ako vzniká detský hnev a prečo tresty nemajú význam? Na tieto a mnohé ďalšie otázky sme konečne dostali odpovede. 

Veľmi často sa stretávam s názorom, že deťom treba nechať slobodu, avšak so stanovením hraníc. Ako nájsť tú správnu mieru? Pretože potom vidíme rodičov, ktorí sa nechajú pokojne vyfackať, lebo „to si len dieťa ventiluje svoje emócie...“ 

Každý potrebuje mantinely, a práve tie sú nastavené na veľmi primitívnom princípe – ak niečo po deťoch chceme, musíme to sami dodržiavať. Deti prakticky do piatich rokov napodobňujú to, čo vidia. Ak dodržujeme pravidlá a to isté chceme po dieťati, bude to robiť absolútne prirodzene a nebude mať najmenší dôvod ich spochybniť.

Nestačí iba moralizovať a pritom nejsť dieťaťu príkladom, pretože potom sa deti naučia iba moralizovať, ale problémy ostanú. A potom sa stane to, že rodič obviňuje zo vzniku problémov škôlku a jednoducho celú vec uzavrie tým, že dieťa má ADHD. 

Od akého veku je podľa vás vhodné „vychovávať“ dieťa? 

Od narodenia. Hoci výsledky výchovy uvidíme až omnoho neskôr. Do troch rokov je dieťa „špongia“, ktorá nasáva informácie. Do tohto veku sa mu tvorí pamäť na základe emočných máp, a tým pádom všetko, čo ho obklopuje tu a teraz považuje za jediný variant svojho života. Nedokáže ešte zhodnotiť, či je to dobré alebo zlé.

Až po treťom roku, kedy si uvedomí, že je niekým iným ako jeho mama, začína dieťa v praxi aplikovať to, čo sa od nás naučilo. Takže keď nás nepočúva, je to len náš obraz. To isté platí o hneve. Nahnevané deti napodobňujú rodičov, ktorí sa hnevajú. Deti sú naše zrkadlo a zodpovedne vychovávať deti sa dá iba vlastným príkladom a kritickou spätnou väzbou. Väčšina detí, na ktoré rodičia kričia, sú deti, na ktorých si len vybíjame vlastnú zlosť, deti, ktoré len reagujú na našu nervozitu, vďaka ktorej začnú byť nervózne aj ony.

Formovať dieťa teda treba predovšetkým do troch rokov. Od troch rokov budeme vidieť, či sa nám to podarilo, alebo nie. 

Nie ste veľký fanúšik nástupu do škôlky pred tretím rokom života. Prečo? Nie je to skôr individuálna záležitosť? Nemôže byť na škôlku pripravené aj mladšie dieťa? 

O prospešnosti detskej skupiny niet žiadnych pochýb, ale mala by to byť skupina súrodenecká. Ja nevravím, že materská škola škodí, ale dieťa do nej má chodiť až vtedy, keď je na ňu pripravené. A to je vtedy, keď nepotrebuje k svojej sebaobsluhe dospelého, dokáže sa samo nakŕmiť, dokáže si utrieť zadoček po vykonaní potreby, dokáže sa vysmrkať, prezuť, obliecť.

A čo je najdôležitejšie, musí mať dostatočnú emočnú autonómiu, čo znamená, že nesmie prežiť pobyt v škôlke v obrovskom strachu, že je preč od mamy. Je takisto mimoriadne nebezpečné dávať do škôlky dieťa, ktorému sa práve narodil súrodenec.
Také dieťa v škôlke totiž trpí, pretože vie, že mama je doma s bábätkom, ktorému venuje celú svoju pozornosť. Cíti sa opustené, pretože nemôže byť doma s mamou a nadväzovať vzťah so svojím novým súrodencom.

V dôsledku tejto výchovnej chyby som riešil naozaj mnoho prípadov ekzémov, detského pomočovania, či zajakávania sa. 

Nie každý je zástancom častého maznania sa s deťmi. Dokonca som sa stretla s tvrdením, že tým dieťa rozmaznávame. Čo si o tom myslíte?

Je to hlúposť. Maznanie je pre deti veľmi dôležité. Už Komenský povedal, že dieťa by malo byť nosené do šiestich rokov. Dieťa sa potrebuje maznať a práve maznanie je pre neho oznámením, že aj keď mu niečo nejde, je vo svete všetko v poriadku. A s tým súvisí aj to, prečo nie som šťastný, keď vidím deti mladšie ako tri roky v škôlkach.

Ako som už povedal, detský kolektív je dôležitý, ale pri menších deťoch som skôr zástancom materských centier. Pretože tam sa dieťa pohrá s inými deťmi, ale zároveň si kedykoľvek môže „pričuchnúť“ k pachu mamy. Deti do šiestich rokov sú absolútne závislé od vône matky.

Jej vôňa je pre pocit bezpečia dieťaťa najdôležitejšia, pretože je to prvé, s čím je konfrontované, keď sa prestrihne pupočník. Preto, keď dieťa plače a vezmete ho do náručia, zaborí vám tvár do krku a keď vás objíme okolo nohy, tiež to nie je náhoda, pretože práve na krku a v oblasti kolien ženy vylučujú najviac pachových stôp. 

Celý rozhovor si môžete prečítať v novembrovom vydaní Mama a ja. 

https://mamaaja.sk/objednavka/casopis/mama-a-ja