Nádej existuje vždy EEG biofeedback – ŠANCA nielen pre autistické a deti s ADHD

Nádej existuje vždy  EEG biofeedback – ŠANCA nielen pre autistické a deti s ADHD
2.10.2018 v kategórii Dieťa, autor Eliška Fričovská, foto: Jana Eviaková

Zo stretnutia s Bibianou Naďovou (BN) a Ivetou Haulíkovou (IH) som odchádzala s nádejou i sklamaním. Sklamaním, že ich moja kamarátka nespoznala skôr. Ktovie, možno by dnes jej 12-ročný autista viac komunikoval, nežil len vo svojom svete, možno by od neho počula „mama“...

Ale aj s nádejou, že môžu pomôcť mnohým ďalším deťom. Nie je to ľahká cesta, ale rozhodne je vedená ľuďmi, ktorí svoju prácu robia so srdcom a odhodlaním.

Čo je EEG biofeedback?

EEG biofeedback je neinvazívna metóda, ktorá využíva princíp biologickej spätnej väzby a učí mozog, ako pracovať efektívnejšie a s menším výdajom energie. Pomocou snímacích elektród sa na monitore trénera zobrazuje elektrická aktivita trénovaného. Tú tréner vyhodnotí a nastaví ciele tréningu tak, aby mozog dostával dostatočné množstvo pozitívnej spätnej väzby za aktivitu, ktorá je žiaduca.

Klient, ktorý trénuje, sleduje na svojom monitore podnety, ktoré podporujú tvorbu žiaducej aktivity. Takýmto učením sa posilujú kognitívne schopnosti, pozornosť, motivácia a sebakontrola. Je to bezbolestná, hravá a veľmi účinná metóda, ktorá sa úspešne používa samostatne alebo aj v kombinácii s inými technikami. 

Dámy, úspešne pracujete s deťmi s poruchami učenia, s ADHD či autistami. Vaša vstupná diagnostika je veľmi zaujímavá a unikátna. Ako to teda vyzerá, keď k vám príde rodič s dieťaťom?

BN: Veľa detí k nám príde s diagnózou „autista“, „asperger“, dieťa s ADHD, s ADD, epilepsia, „problémové správanie“ ap. Náš prístup je ale iný v tom, že sa nepozeráme na jeho diagnózu, ale na symptomatiku, teda na príznaky diagnózy, s ktorou dieťa prichádza.

Na základe vzdelávania a praxe sme si zhromaždili niekoľko testov, ktoré robíme v rámci vstupnej konzultácie, aby sme vedeli posúdiť, odkiaľ symptómy môžu pochádzať, čo by mohlo byť ich skutočnou príčinou a ako čo najlepšie zacieliť rôzne terapie či tréningy tak, aby z nich mohol mať klient čo najrýchlejší a najlepší efekt. 

IH: Naša diagnostika zahŕňa niekoľko krokov: EEG biofeedback diagnostiku, dichotický test sluchového spracovávania informácií podľa programu BENAUDIRA, základné testy čiastkových deficitov, diagnostiku zameranú na rovnováhu, koordináciu, sledovanie primárnych reflexov, ktoré by však u dieťaťa už nemali pretrvávať.

Výsledky týchto testov nám ukážu rôzne deficity, na základe ktorých potom odosielame klienta na rôzne terapie či tréningy. To, aké testy robíme, však závisí od veku klienta, jeho prípadných špecifických porúch a aktuálneho stavu, ktorým je každá konzultácia prispôsobovaná. Taktiež robíme analýzu stravovacích návykov, ktorá je nesmierne dôležitá a cielený rozhovor s rodičmi zameraný na rodinný systém, emočné záťaže či negatívne zážitky z obdobia tehotenstva alebo počas života dieťaťa.

Skúsme si to rozmeniť na drobné, začnime EEG biofeedbackom.

BN: V bdelom stave, pri rozmýšľaní, učení sa, sústredení, oddychu, snívaní, ale aj počas spánku ľudský mozog neustále produkuje rôzne frekvenčné pásma, ktoré môžeme sledovať pomocou EEG. EEG biofeedback je v podstate zmenšená forma EEG, ktorá však nesníma celý mozog ako klinické EEG u neurológa, ale určitú časť, ktorú si nastavíme.

Ak dieťa „zapojíme“ na EEG biofeedback, tak sledujeme frekvenčnú a amplitudovú zrelosť, resp. nezrelosť. Takže najprv, v období cca 2,5 roka, kedy sa najviac vyvíja celá motorická oblasť, dominuje rytmus, ktorý sa volá delta, to je od 0,5 do 3,5 vlny za sekundu. Čím je dieťa motoricky zdatnejšie, tým má viac vĺn.

Postupne, s prechodom do predškolského obdobia, sa rytmus zrýchľuje a sledujeme 4 až 7 vĺn, tomuto vlneniu sa hovorí theta. Vďaka nej sa vyvíjajú predškolské zručnosti – reč, pozorumenie, manuálne zručnosti a hlavne hra. Ak počas celého predškolského veku deťom dominuje tento rytmus, vidíte obrovský rozmach pamäte, pozornosti, krásne sa rozvíja reč, zo dňa na deň sa dieťa naučí veľké množstvo nových vecí.

Keď dosahuje vek 6,5 roka, začína sa pripravovať na školský vek a rytmus sa začína zrýchľovať o ďalšie vlny, do rytmu alfa, ktorý má 8 až 12 vĺn, a v tomto rytme sa vyvíjajú školské zručnosti. Tento rytmus je v dospelosti považovaný za rytmus zdravého, bdelého a zrelého mozgu. Plnú zrelosť nadobúda alfa okolo 13. roku veku, zodpovedá aj za to, že udržuje naše telo a myseľ funkčné a zdravé. 

IH: Každý tento rytmus je zodpovedný za tvorbu iných hormónov v tele, iných neurotransmiterov. Tak, ako delta podporuje tvorbu rastového hormónu, theta zasa podporuje tvorbu sérotonínu či dopamínu. Aj preto, keď máme thetu, čo je dominanta pre predškolský vek, sú tieto deti viac-menej šťastné, užívajú si každý okamih.

Prvým príznakom, že theta absentuje v predškolskom veku, je, že dieťa začína byť mrzutejšie a podráždenejšie. Pri diagnostike na EEG biofeedbacku sledujeme, v ktorom rytme sa nachádza. Napríklad ak trojročné dieťa produkuje osem a viac vĺn, ide o tzv. prematurovaný čiže predčasne zrelý rytmus, a ten oslabuje prirodzený rozvoj predškolských zručností. Toto dieťa bude inklinovať k školským zručnostiam skôr než k predškolským.

Budú ho zaujímať písmená a čísla, ktoré ale nedokáže funkčne využiť pre oslabený rozvoj predškolských zručností, ako je hra, porozumenie a reč. To všetko môže súvisieť so symptomatikou, s ktorou klient prichádza. Alebo oslabením môže byť, ak trinásťročné dieťa, ktoré má tvoriť dominantne už alfa rytmus, sa stále nachádza v rytme theta, čo spôsobí, že je  zasnené a hravé. Ono má pritom chodiť do školy, má sa učiť a udržať pozornosť. A hoci sa dokáže učiť, musí na to vynaložiť veľa námahy, nakoľko jeho dĺžka pozornosti a výdrže bude porovnateľná s dieťaťom v predškolskom zariadení. Ale tým, že má dobrý intelekt, tak s thetou dokáže vyštudovať aj vysokú školu – ale natrápi sa.

Typické tiež pre takéto deti býva, že ich v školách nemajú veľmi radi, síce majú veľmi rozvinutú tvorivosť a fantáziu, ale sústrediť sa na jednu vec im robí veľké problémy.

BN: Druhé, čo sledujeme okrem toho, aký má dieťa dominantný rytmus, je aj to, akú výšku amplitúdy majú všetky rytmy, ktoré sa tam v danom okamihu v meranej časti nachádzajú. Teda fyzikálne, koľko energie mozog vynaloží na to, aby tieto vlny vytvoril. Môžu byť v norme, ale aj nízke alebo extrémne vysoké. Ak sú vlny nízke, chýba dieťaťu tzv. driving. Ak sú extrémne vysoké, tak je nervový systém dieťaťa do pol hodiny vyčerpaný.

A čo robia deti, aby znížili amplitúdu? Začnú sa hýbať, ošívajú sa, musia niečo robiť, lebo každá motorická aktivita amplitúdu znižuje. Keď sa zníži, mozog je schopný zrýchliť počet vĺn a dieťa sa lepšie sústredí... Na základe toho, v akom pásme sa mozog dieťaťa nachádza a akú má to pásmo energetickú hodnotu, vieme povedať, či preňho vie byť EEG biofeedback tréning nápomocný alebo nie.

Nevieme mu pomôcť napríklad vtedy, ak má pomalý rytmus, ale amplitúdu v norme – t. j. robí málo vĺn nízkej amlitúdy. Vtedy tréning EEG biofeedbacku nebude veľmi nápomocný. Uvediem príklad: 13-ročné dieťa, ktoré má produkovať 8 vĺn, a ono produkuje 4, ale v tých štyroch vlnách má dobrú výšku amplitúdy. Takže, ak chce vytvoriť ďalšiu vlnu, nemá kde získať energiu. A toto, ak EEG biofeedback tréner nevie, a vezme dieťa na EEG biofeedback tréning, nič extra pozitívne sa nestane, nedôjde takmer k žiadnej zmene. To je dôvod, prečo sú niekedy rodičia z tohto tréningu sklamaní, a pritom išlo len o nevhodne zvolenú metódu a nesprávne pochopený princíp EEG biofeedbacku zo strany trénera.

Je pravda, že EEG biofeedback nefunguje, ak dieťa neudrží zrakový kontakt? 

BN: Toto je omyl mnohých trénerov, ktorí nechcú do tréningu prijať deti, ktoré sa nevedia pozerať na monitor. EEG biofeedback má totiž vo svojom systéme súbor hier, pomocou ktorých sa môže trénovať. Lenže my sme zistili, že sú mnohokrát kontraproduktívne. Hry s dĺžkou 45 minút a nič viac. Čo sa časom stane?

Dieťa začne „vypínať“ a mozog nespolupracuje, čiže celý proces sa minie účinku. A čo začne robiť mozog? Zvyšovať amplitúdu, teda strácať pozornosť. Takže sme začali testovať rôzne iné videá, ako napríklad rozprávky a pesničky. Keď k nám po diagnostike príde dieťa, testujeme, pri čom je jeho mozog ochotný urobiť to, čo je žiaduce. Môže ísť napríklad o zrýchľovanie alebo spomaľovanie dominantného rytmu, zvyšovanie alebo znižovanie amplitúdy či znižovanie napätia. Najprv púšťaním rôznych videí testujeme, či sa elektrická aktivita mozgu spomalí alebo zrýchli do žiaduceho rytmu.

Takže vôbec nie je pravda, že dieťa musí dokázať pozerať sa na tie hry. Dokonca, niekomu vyhovuje tréning úplne bez podnetov. V podstate môžem mať napojeného na EEG biofeedback aj človeka v kóme a testujem, pri čom jeho mozog reaguje, a pri čom nie. Ak mozog raz zareaguje, je to veľmi pozitívne znamenie. EEG biofeedback je neinvazívna metóda snímania a je na každom trénerovi, ako sa s tým vie popasovať.
Hľadanie podnetov niekedy trvá jedno sedenie, u ťažších stavov to trvá dlhšie, 3 – 4 sedenia len hľadáme, čo robiť, aby mozog žiaduco zareagoval. Takže to nie je o tom, dať dieťaťu na hlavu elektródy, ale sedieť pri ňom, sledovať jeho EEG a pracovať s ním. Iba vtedy to môže dostatočne fungovať.

IH: Navyše, ako doplnkovú terapiu k EEG biofeedbacku, používame tzv. terapeutické ladičky. Tých je viacero druhov, počas EEG biofeedback tréningu používame primárne  ladičky na mozgové vlny.

Napríklad vieme, že potrebujeme u dieťaťa podporiť theta rytmus, tak pred tréningom prostredníctvom ladičiek nalaďujeme mozog na theta rytmus, lebo mozog má tendenciu kopírovať vlnenie. Alebo u malých detí, keď sa nevyvíja motorika, potrebujeme deltu, tak ho nalaďujeme na deltu. Ak má dieťa dominantný rytmus alfa, pomocou ladičky ho nalaďujeme na alfu a lepšie sa mu učí. Ladičky môžu mať rodičia pre deti aj doma. Pri ladení musí byť úplné ticho a rodičia ich dva až trikrát denne „ladičkujú“ po 10 minút, mnohokát aj v kombinácii s ďalšími ladičkami, ako napríklad s DNA ladičkou.

Súčasťou vašej diagnostiky je aj hodnotenie sluchového spracovávania informácií? Prečo ho robíte?

IH: Pretože veľa detí, ktoré sa môžu zdať ako „problémové“, nepozorné, nespolupracujúce či dokonca s nízkym intelektom, má v skutočnosti problém aj so sluchovým spracovaním informácií. Teda s tým, ako mozog spracováva „počuté“. Pre takéto dieťa je náročné byť v škole, pretože správne neporozumie učivu, alebo zadanú úlohu, pochopiteľne, zvládne oveľa náročnejšie, ak vôbec, tým pádom sa cíti neúspešné, môže vyrušovať...

Ďalšou zaujímavou metódou je sledovanie a hodnotenie (ne)vyhasínajúcich reflexov, rovnováhy či správnej koordinácie dieťaťa...

IH: Učenie a správanie je podmienené tým, ako spolupracuje mozog a telo. Optimálna spolupráca nastane, ak všetko vo vývine dieťaťa prebehne v správnom slede. Dieťa sa rodí vybavené sadou určitých vrodených reakcií, primitívnych reflexov, ktoré zabezpečujú základnú odozvu na podnety z okolia.

Počas prvého roka života dieťa spraví veľké pokroky vo vývine. Pri zdravom vývine sa primitívne reflexy postupne utlmujú a sú nahradzované zrelými reakciami riadenými z vyšších mozgových centier. Signálom, že niečo nie je v poriadku, je napríklad aj to, že dieťa nemá úplne v poriadku motoriku, držanie tela alebo má problémy s rovnováhou.

A vtedy odporúčame navštíviť INPP alebo BHRG terapeuta, v závislosti od veku dieťaťa, aby dieťatko diagnostikoval, a ak je potrebné, aby začalo s  terapiou. Tieto ťažkosti totiž môžu v konečnom dôsledku negatívne ovplyvniť správanie či pozornosť dieťaťa. Schopnosť učenia je do veľkej miery podmienená dobre zvládnutými motorickými zručnosťami, k čomu sú potrebné zrelé reflexné reakcie.

Súčasťou vašej diagnostiky je tiež dôraz na výber vhodnej stravy. Dokonca je to údajne veľmi zásadné v prípade detí s autizmom...

IH: To, že v našom organizme všetko súvisí so všetkým, vieme už dávno. Mnohí neurológovia tiež súhlasia s faktom, že zdravie mozgu úzko súvisí so zdravím črevného systému. Autori úžasných kníh o súvise stravy a zdravia mozgu – Zdravý mozog a Pšeničný mozog od Davida Perlmuttera či autorka knihy Syndróm trávenia a psychológie, Natasha Campbell-McBride,  sú tiež neurológovia.

Biologicky predráždená nervová sústava skrátka produkuje v mozgu úplne iné rytmy a amplitúdy. Preto je podľa nás strava jednou z primárnych terapií, hlavne pre mnohé deti so symptomatikou autizmu. Dokonca ani EEG biofeedback tréning nie je vhodné robiť s rozdráždeným tráviacim systémom, lebo deti neobsedia na tréningu pokojne 45 minút. Rodičom preto odporúčime zmenu stravovacích návykov, hlavne zvýšenie príjmu tzv. zdravých tukov, nachádzajúcich sa napríklad v avokáde či olivovom oleji, probiotík a prebiotík.

V niektorých prípadoch dávame rodičom do pozornosti možnosť na istý čas vynechať aj biele pečivo, konzervanty, cukor, kravské mlieko a čokoľvek, v čom je lepok. Zistilo sa totiž, že fragmenty nekompletného trávenia prenikajú črevnou stenou do krvného obehu a poškodzujú centrálny nervový systém.  Naše črevá majú akúsi prirodzenú čističku, črevné klky, ktoré dokážu selektovať z potravy nevhodné látky. Lenže, ak si ich stravou zničíme, tieto látky črevá nefiltrujú. Nadbytok nekompletne natrávených proteínov sa dostáva do moču.

Zistilo sa, že vzniknuté peptidy sú chemicky podobné morfínu. Pokiaľ tráviaci trakt nie je schopný tieto látky metabolizovať, môžu ich vysoké hodnoty v organizme podporiť vznik duševnej alebo fyzickej choroby.

BN: Samozrejme, nie je jednoduché zmeniť jedálniček, deti často protestujú, je to s nimi náročné, ale máme veľa klientov, ktorí – ak rodičia vytrvali – mali úžasné výsledky. Ak sa v črevnom systéme rozmnožia patogénne baktérie, potrebujú sa niečím živiť, a preto „vysielajú“ do mozgu požiadavky na zvýšený príjem škrobov, cukrov a sacharidov a odmietajú zdravé tuky, ovocie a zeleninu.

Veľa rodičov nám popisuje jedálniček svojho dieťaťa, ktorý neobsahuje žiadne zdravé potraviny. Deti odmietajú jesť ovocie a zeleninu a výlučne siahajú po snackoch, ktoré sú plné cukru a škrobu. Našťastie má ale ABA program techniky na uľahčenie zavádzania nových potravín do jedálnička. Hoci to nie je ľahké, príde obrovská zmena. Dokonca niekedy stačí dieťa stravou očistiť, obnoviť črevnú flóru a ono doslova rozkvitne, symptomatika autizmu sa začne meniť, dieťa začne byť komunikatívnejšie, mnohokrát akoby ho vymenili…

eeg

Spomenuli ste, že niekedy môže byť za autizmom či hyperaktivitou dieťaťa aj problém v rodine. Do akej miery nefungujúce vzťahy ovplyvňujú dieťa?

IH: Nemenej dôležitý na celom procese je aj cielený rozhovor s rodičmi. Niekedy totiž býva problém v rodine ako takej, vo vzťahoch, vo vnímaní dieťaťa rodičom, v nastavení hraníc, v atmosfére, alebo v nastavení samotného rodiča. A práve to môže byť spúšťačom „problémového“ správania. Niekedy dieťa na zlú situáciu v rodine reaguje tak, že sa môže javiť akoby autistické, ale ono pritom len „uniká“ do takéhoto správania. Ak sa vzťahy v rodine zmenia, môže to pomôcť aj dieťaťu.

BN: Veľa rodičov chce riešiť dieťa, ale nechce riešiť seba. Niekedy je náročné ukázať im, že práve zmena v tejto oblasti môže byť pre zdravotný stav dieťaťa kľúčová. A pritom je to ako v lietadle – najprv si dávam kyslíkovú masku ja, až potom ju dávam dieťaťu, čiže rodič musí byť v pohode, aby mohlo byť v pohode dieťa...

Viem si predstaviť, že dieťa zareaguje napríklad nezáujmom, stratou chuti do učenia na to, že medzi rodičmi je napätie či hádky. Ale skutočne môže na situáciu v rodine reagovať autisticky?

BN: Zoberte si situáciu, že máte dieťa, ktoré sa nejakým spôsobom vymyká, napríklad nerozpráva, stále nosí plienky, sebastimuluje sa alebo sa uzatvára do svojho sveta. Rodič ide za odborníkmi a odchádza napríklad s diagnózou pervazívna vývinová porucha. Táto informácia, pochopiteľne, môže rozvrátiť rodinný systém. Zvlášť, keď rodičom nie je ponúknutá žiadna pomoc, iba informácia, že sa s tým majú zmieriť.

Keď k nám prídu mamy so svojimi deťmi, vidíme často obrovskú frustráciu a nevedomé odpojenie sa od dieťaťa, pretože rodič odrazu nevie, čo s ním. A tak sa dieťa začne správať 10-krát neštandardnejšie, čo okolie i rodičia, samozrejme, vnímajú len ako potvrdenie jeho diagnózy...

IH: Zdravie dieťaťa môže ovplyvniť aj traumatický zážitok a zároveň prežitý veľký stres u matky, najmä v prvom trimestri tehotenstva, ktoré môžu ovplyvniť zdravý vývin plodu.

Prečo sa začne dieťa správať horšie, čo sa vlastne stane...?

BN: Mamičky nám často popisujú, že spočiatku dieťa vychovávali rovnako, ako napríklad starších súrodencov, ale hneď, ako zistili, že majú doma dieťa so špecifickými potrebami, nevedeli ako ďalej. A tak v záujme dobrej viery povolia hranice a snažia sa to prežiť bez väčšej ujmy. Čo nastane?

Dieťa sa dostane do obrovskej úzkosti, a tak začne robiť presne ten neštandardný „bordel“, ktorého sa všetci tak boja a nevedia, ako ho spracovať, lebo dieťa kričí, hádže sa o zem, pľuje, búcha si hlavu o stenu, hryzie ap. Volá o pomoc. Tu by sme mali nastúpiť my, ktorí sa venujeme symptomatike a mali by sme začať, okrem iného, pracovať aj s celým rodinným systémom a nastaviť proces tak, aby sa nenarušila systemika rodiny a rodinných vzťahov, len preto, lebo máme dieťa s odchýlkou.

IH: V rámci rodinnej systemiky vidíme: tu je mama – otec, za nimi dieťa. Ale ak máme dieťa s neštandardným vývojom, tak ho rodičia mnohokrát nadradia nad seba, lebo sa k nemu začnú správať inak, oveľa benevolentnejšie až ustráchane. Je to úplne nevedomý proces, ale spôsobí, že zrazu na vrchole rodinného systému nie sú rodičia, ale dieťa a ono ho riadi. Dieťa však podvedome vie, že tam „nemá čo hľadať“, necíti hranice, a je z toho úzkostné a stratené...

A ako sa to prejaví?

BN: Jeden zo symptomatických prejavov úzkosti je ukladanie všetkého do radu. Keďže nevie rozprávať, alebo rozpráva nezrozumiteľne, dáva nám takto najavo, že sa bojí, a že potrebuje hranice a systém. Také dieťa zoberie písmená a poskladá vám ich presne podľa abecedy a nahrádza tým prirodzenú hravú činnosť.

Zoberie autíčka, a poskladá ich podľa veľkosti alebo farieb. V skutočnosti si len stavia hranice a ukazuje, že potrebuje systém, ktorému bude rozumieť, a v ktorom sa nebude báť. Pretože jeho diagnóza narušila rodinný systém, tak aspoň niekde si ich musí urobiť. Čiže, keď nám mama povie: „Musí mať stále žlté tričko“ alebo „Keď ideme jesť, musí mať hrášok oddelený od mäsa“ – sú to tie klasické autistické prejavy, alebo niečo iné?

Keď sa na to pozriete z pohľadu dieťaťa, zistíte, že keď sa rodičia dozvedeli o diagnóze, tak začali povoľovať hranice, čím sa dieťa dostáva do obrovskej úzkosti. Ono totiž ešte nemá dostatočne vyvinutú sebareguláciu a sebakontrolu, tak kontroluje to, čo mu je blízke a čomu rozumie. Snaží sa opakovať situácie, v ktorých si je isté a necíti úzkosť. Často jediné, kde si vie vytvoriť akú-takú istotu, je práve to jeho správanie – hračky usporiadané podľa farby, nosenie len žltého trička ap. Čiže, ako prvé je našou úlohou mu tie hranice poskytnúť. Potom s ním môžeme pracovať ďalej.

Ale tieto deti často majú aj EEG nálezy a neurológovia potvrdia, že dieťa nemá problém... 

BN: A tu je to dôležité, kde my vidíme rozdiel a prečo dosahujeme zmenu u detí, s ktorými dlhodobo pracujeme. Viete, ja sa týmto pacientom venujem už desať rokov a keď ku mne začali chodiť prví klienti v predškolskom veku, počas mojej praxe v Prahe, všimla som si, že neurológ, pri ktorom som bola keď popisoval ich EEG-čka, mi stále hovoril, že je zvláštne, že tie deti sa vôbec nevyvíjajú, nerozprávajú, nerozumejú, ale majú super rytmus, majú alfu! Ako je možné?

Začala som to sledovať a zistila som, že všetky deti, ktoré majú problém s predškolským vývinom, nesprávne rozprávajú, eventuelne vôbec, preferujú písmená alebo čísla, mali dominantný rytmus alfa. Pre nás, ktorí sledujeme psychomotorický vývoj, je od 3 do 7 rokov alfa pre rozvoj predškolských zručností kontraproduktívna. Takže, dnes viem, že ak mi príde 4-ročné dieťa, ktoré má na EEG biofeedbacku alfu, môže mať minimálne problém s rečou, s porozumením a nebude mať rozvinutú hru. A tak sme začali hľadať spôsob, aby mozog neprodukoval alfu, ale thetu. A keď sa nám to podarí, odrazí sa to na symptomatike dieťaťa.

Ako? 

IH: Keď pracujeme s dieťaťom, ktoré potrebuje spomaliť z alfy do thety, robíme to dvoma spôsobmi. Tým prvým je hľadanie podnetu - videa, na ktorý zareaguje mozog spomalením do rytmu theta. Tento rytmus je súčasne posilnený spätnou väzbou, zvukovým pípnutím, pri EEG biofeedback tréningu. Alebo na naladenie theta rytmu využívame terapeutický ladičky, konkrétne ladičku theta zo série Mozgové vlny, ktorou klienta ladičkujeme pred začatím tréningu. A ak má mozog driving tak sa na tento rytmus naladí a začne ho opakovať. Po približne 10-minútovom nalaďovaní pokračujeme v klasickom EEG biofeedback tréningu.

Je niečo, v čom rodičia chybujú? 

BN: Myslím si, že sa často zabúda na pozitívnu stránku dieťaťa. Často počúvame, že dieťa nevie nič urobiť, nedokáže sa sústrediť, respektíve počúvame len negatívne veci. A keď sa opýtame: „Fajn a v čom je super?“ zistíme, že to čo je dobré, je neviditeľné. A my zistíme, že dieťa je tvorivé, s veľkou fantáziou, počúva, spolupracuje. Je to preto, lebo mu dáme hranice, ale najmä preto, lebo mu ukážeme, že mu veríme a hľadáme jeho potenciál. 

V súčasnosti sú na deti kladené veľké nároky a pre detskú dušu to znamená tlak a enormný stres. Máte skúsenosti s týmto problémom? 

BN: Stretávame sa s tým veľmi často. Dnešné deti sú skutočne pod obrovským tlakom najmä zo strany rodičov, ktorí chcú, aby mali skvelé výsledky v škole, zvládli veľa krúžkov, boli najlepší, najúspešnejší, omyly sa nie vždy tolerujú. To však dieťa dlhodobo nezvládne a začne sa zhoršovať, „ulietava“ do svojho sveta – kde nepočuje, kde to nebolí, „spustí“ akoby vlastnú ochranu. Vy ho môžete vnímať ako dieťa zasnené, nepozorné, odrazu mu všetko treba hovoriť x-krát, učitelia sa začnú sťažovať, že sa s ním niečo deje, je bez záujmu.

Keď k nám potom rodičia prídu, pozrieme sa naň pomocou EEG biofeedbacku a vidíme trinásťročné dieťa s ideálnym rytmom alfa, ale nezvykle veľkou amplitútou, čo spôsobuje, že dieťa nie je schopné zamerať na niečo pozornosť a udržať ju. Takže začneme s tréningom, na ktorý dieťa veľmi rýchlo pozitívne reaguje. Prejde prvý-druhý tréning a my vidíme, že je v norme. Potom príde matka alebo otec a amplitúda vyskočí na pôvodnú vysokú hodnotu, čo poukazuje, že dieťa môže byť v strese. 

IH: A to nám signalizuje, že v tomto prípade nejde pravdepodobne o fyziologický problém v mozgu, ale treba riešiť vzťahy v rodine – prečo dieťa musí nosiť len jednotky, prečo musí mať niekoľko krúžkov naraz, prečo musí všetko zvládnuť. Mnohokrát je to dokonca o tom, že najvhodnejšou terapiou pre dieťa je, keď na sebe začne pracovať rodič alebo obaja rodičia. Na svojich strachoch, na vnútornom nastavení, diskomfortoch a očakávaniach od dieťaťa. Tým pádom mnohokrát pomôžu nielen sebe, ale aj dieťaťu.

Čo by ste odkázali našim čitateľkám?

BN: Chceme, aby rodičia vedeli, že nádej existuje vždy...Nebáli sa a ak majú pocit, že má dieťa problém, začali ho riešiť čo najskôr, pretože čas je dôležitou veličinou. Čím skôr prídu, tým väčšia je šanca na „nápravu“.


IH: Možno to nebude jednoduchá cesta, ale rodičia, ak chcú, vedia kvôli ich deťom zvládnuť čokoľvek. Aj zmenu stravy či uprataní si vlastného nastavenia či rodinného systému.

MAMA a ja ODBORNÍČKY

Mgr. Bibiana Naďová mama dvoch synov, 15-ročného Ivana a 5-mesačného Adama


FOTO: Jana Eviaková

Vyštudovala Prešovskú univerzitu v odbore učiteľstvo prvého stupňa a školská logopédia a klinickú logopédiu v Bratislave. EEG biofeedback študovala na EEG inštitúte v Prahe pod vedením PhDr. Jiřího Tyla a neurológa, neurofyziológa a psychofyziológa MUDr. Josefa Fabera, DrSc. Absolvovala súkromnú logopedickú a EEG biofeedback prax pre nehovoriace deti a dospelých po mozgovej cievnej príhode, ako aj prax na brnenskom EEG biofeedback pracovisku. Pod vedením MUDr. Josefa Fabera a PhDr. Jiřího Tyla vykonávala až do roku 2010 prax na EEG biofeedback pracovisku v Prahe, počas ktorej absolvovala aj certifikované školenie EEG laborant vo Fakultnej nemocnici na Bulovke v Prahe. 

Mgr. Iveta Haulíková, mama 9-ročnej dcérky


FOTO: Jana Eviaková

Vyštudovala Fakultu manažmentu Univerzity Komenského v Bratislave. Zmenu v jej profesionálnej kariére spôsobila „choroba“ dcéry, ktorá sa začala diagnózou epilepsia až prešla do ľahkej mentálnej retardácie. S jej stavom vraj nebolo ako „pohnúť“, mala sa len zmieriť s tým, že to tak je a naučiť s tým žiť. Iveta si však povedala, že vždy nejaká cesta je a naplno sa pustila do hľadania riešení. A tak sa dostala k EEG biofeedbacku, výžive a ďalšiemu vzdelávaniu sa, až prešla od pomoci dcére (ktorá je dnes úplne zdravá) k pomoci iným. Dnes pracuje nielen s deťmi a ich rodinami, ale najmä s dospelými klientmi. Absolvovala vzdelávanie I. a II. úrovne EEG biofeedbacku pod vedením prof. MUDr. Josefa Fabera, DrSc. a Mgr. Bibiany Naďovej, odborné výcviky a semináre zamerané na rodinnú systemiku a konštelácie, psychosomatiku, NLP a mnohé ďalšie. Je tiež medzinárodne certifikovanou koučkou ACC (ICF) a zameriava sa primárne na lifecoaching. 

 

Fotogaléria