ADHD: Keď dieťa ničí rodinu i učiteľov

ADHD: Keď dieťa ničí rodinu i učiteľov
17.11.2017 v kategórii Dieťa, autor Mgr. Jarmila Hýroššová, foto: istockphoto.com

Čo sa ukrýva za písmenami ADHD?

Čo je ADHD?

Štyri písmená, za ktorými sa ukrýva vážna porucha správania, prejavujúca sa od útleho veku dieťaťa. ADHD je anglická skratka (Attention Deficit Hyperactive Disorder), ktorou označujeme klinický syndróm, pre ktorý je charakteristická narušená koncentrácia a pozornosť, porucha kontroly impulzov, kolísavé nálady, ako i ťažkosti ako extrémny nepokoj či hyperaktivita.

„Borisko bol od začiatku dieťaťom, ktoré nám dávalo riadne zabrať. Nespal veľa a bol neustále v pohybe. Stále sme ho museli mať na očiach, aby sa nestalo nešťastie,“ rozpráva Boriskova mama. „Napriek tomu sa nevyhol už v útlom veku množstvu menších nehôd, ktoré mali našťastie len mierny priebeh. Modriny, jazvy, krvácanie z nosa a aj menšie poranenia mozgu boli neskôr na dennom poriadku. Kým kamarátky chodili so svojimi deťmi spokojne do mesta nakupovať, ja som sa snažila vyhýbať tomu, aby som brala so sebou i Boriska. Všetko chytal, veľmi rád utekal preč a vyžadoval si stále najvyššiu mieru mojej pozornosti. Nákup s ním mi vždy ukázal hranice mojej trpezlivosti a nezriedka som stratila nervy a nakričala naňho, pretože som z toho bola jednoducho vysilená. Vždy som závidela iným mamám s ich pokojnými, ľahko „manipulovateľnými“ deťmi.“

Zničenosť, bezmocnosť, preťaženie a strach z budúcnosti nie sú pre rodiny s „ADHD – deťmi“ žiadnymi neznámymi pojmami. Väčšinou je táto porucha pre rodinu veľkým bremenom, lebo zvláštne správanie dieťaťa býva často z nevedomosti považované za chyby výchovy.

K ťažkým úlohám výchovy dieťaťa s ADHD sa pridružuje ešte i odmietavý postoj vonkajšieho sveta, ktorý môže viesť k psychickému tlaku na všetkých členov rodiny. Na ADHD by sme však nemali pozerať len ako na deficit alebo poruchu.

Aké sú deti s poruchou ADHD?

Tieto veľmi senzibilné deti, mládež a dospelí majú aj svoje silné stránky, môžu sa od nich veľa učiť aj ostatní ľudia. Väčšinou bývajú veľmi kreatívni a plní fantázie, vycítia náladu a jej zmeny a oplývajú nesmiernou ochotou pomôcť.

Majú obrovský zmysel pre spravodlivosť. Vedia sa pripútať k nejakej téme, vhĺbiť sa do nej a získať obdivuhodné výsledky a poznatky.

Ako sa dá zistiť či má dieťa ADHD?

Nájsť rýchlu odpoveď na túto otázku je ťažké, lebo ADHD má mnoho podôb a vyskytuje sa napríklad spolu s hyperaktivitou (ADHD) alebo bez nej (ADD).

Aby sme mohli spoľahlivo stanoviť diagnózu, je nevyhnutné veľmi pozorné sledovanie dieťaťa a jeho vývinu. Keďže u hyperkinetického syndrómu sa jedná o pomerne ťažko diagnostikovateľnú poruchu, odporúča sa vyhľadať odborníka vtedy, ak máte pocit, že nižšie popísané symptómy sa vyskytujú aj u vášho dieťaťa.

Odborníkmi máme na mysli detského psychológa alebo psychiatra. Aj tu je vhodné vypočuť si názor najmenej dvoch nezávislých expertov.

Ako vzniká ADHD?

Už niet pochýb že ADHD má biologický základ v odlišnom vývoji a funkcii mozgu. Zistilo sa, že na vzniku príznakov sa podieľa narušený metabolizmus látok, ktoré prenášajú vzruchy medzi nervovými bunkami, a to dopamínu a noradrenalínu, uvádzajú psychiatri.

ADHD je v detstve jednou z najčastejších psychiatrických porúch. Trpí ňou až sedem percent detí školského veku, chlapci sú postihnutí dokonca dva až trikrát častejšie ako dievčatá.

Zásadný, až 80%-ný význam majú genetické faktory. Ich účinok sa potom sčíta s vplyvmi prostredia, medzi ktoré patrí fajčenie, konzumácia alkoholu počas tehotenstva atď.

Najčastejšie sa ADHD diagnostikuje medzi 6. a 9. rokom veku dieťaťa, teda na začiatku školskej dochádzky. Vtedy sa stupňujú nároky na jeho prispôsobenie sa rôznym normám a na stabilnejší výkon.

Ťažkosti sa vyvíjajú s vekom a ovplyvňuje ich aj okolie. Dôležitú úlohu má správny výchovný a pedagogický prístup. Rodičia i učitelia by sa preto mali snažiť dozvedieť sa o tejto poruche čo najviac.

Príznaky ADHD poruchy

Poruchy sústredenia

  • neschopnosť sústrediť sa na podrobnosti;
  • ťažkosti so zachovaním pozornosti pri plnení úloh alebo hre;
  • pri rozhovore sa zdá, akoby dieťa nepočúvalo;
  • nepostupuje podľa pokynov;
  • má ťažkosti s rozvrhnutím úloh a činností;
  • vyhýba sa úlohám, ktoré vyžadujú neprerušovanú duševnú prácu;
  • často stráca veci, ktoré potrebuje;
  • ľahko sa pri práci rozptýli;
  • v každodennej činnosti je zábudlivé.

Hyperaktivita

  • často sa s niečím pohráva, vrtí sa na stoličke;
  • zdvihne sa zo svojho miesta v situácii, kedy by malo sedieť;
  • začne pobehovať bez ohľadu na situáciu;
  • nedokáže sa hrať potichu;
  • zvýšený rečový prejav;
  • je neustále v pohybe.

Impulzivita

  • vyhŕkne odpoveď ešte pred dokončením otázky;
  • ťažko sa mu čaká, než príde na rad;
  • často ostatných prerušuje či vyrušuje.

Aký je rozdiel medzi hyperaktívnym a „zasnívaným“(hypoaktívnym) dieťaťom?

Je treba rozlišovať medzi nepokojnými „narušiteľmi pokoja“, ktorí majú odlišný spôsob spánku, prevrhnú každý pohár, neustále vyjadrujú svoj názor, stále trepú celým telom a privádzajú rodinu aj svojich priateľov často na hranicu únosnosti, a medzi tichými zasnívanými deťmi, ktoré nikdy nie sú ráno hotové včas, dlhé hodiny dokážu jednou pastelkou kresliť nejakú postavičku počas vyučovania a v zásade si zabúdajú domáce úlohy na ďalší deň.

Oba typy môžu mať syndróm ADHD, avšak v rôznej forme. Diagnózu môže stanoviť len skúsený odborník. Často sa ADHD diagnostikuje až v školskom veku, typické symptómy sú však prítomné už oveľa skôr.

Toto má rôzne príčiny. Na jednej strane nie sú požiadavky na dieťa v predškolskom veku až také veľké. Materská škola poskytuje voľný priestor tak, že aj nepokojné hyperaktívne deti nájdu vždy možnosť, ako sa pohybovo vyžiť.

Cielená koncentrácia alebo trvalá pozornosť sa očakáva od detí predškolského veku len zriedka. Kto si nechce stavať, ten behá alebo si jednoducho nájde svoju zábavku, ktorá ho zaujme.

Najmä u chlapcov, u ktorých sa podľa štatistík ADHS syndróm s hyperaktivitou vyskytuje častejšie, nie je vôbec nápadné ani divné, že sa vedia celý deň naháňať za futbalovou loptou po ihrisku.

A tiché „zasnívané“ deti, ktoré sa veľmi zaoberajú samy sebou a nikomu nie sú na obtiaž, tiež nepovažujeme za mimoriadne nápadné v správaní.

Liečba ADHD syndrómu

Pri tejto poruche netrpia iba deti. Väčšina rodičov žije v trvalom strese, sú nervózni a obávajú sa toho, čo prinesie ďalší deň. A to nehovorím o tom, ako problematická ratolesť narušuje život celej rodiny. Medzi rodičmi môže dochádzať k nezhodám v prístupe k deťom. Rôzny býva i ich názor na to, či je dieťa skutočne choré a potrebuje liečbu.

Do konzultácii s detským psychiatrom by preto mali byť zapojení rodičia a niekedy i prarodičia, ktorí často matku či otca obviňujú zo zlej výchovy. Dôležitá je najmä ich zhoda na liečbe pomocou psychofarmák, ktoré pomáhajú u väčšiny detí s poruchou pozornosti s hyperaktivitou.

Moderné lieky zmierňujú podľa psychiatrov nedostatok pozornosti i hyperaktivitu a pomôžu dieťaťu k lepšiemu výkonu. To má zásadný vplyv na jeho sebahodnotenie a pre rodičov znamená zmiernenie výchovného stresu.

Používajú sa preparáty, ktoré upravujú látkovú výmenu dopamínu a noradrenalínu v mozgu. Ako bude konkrétna liečba vyzerať, navrhuje detský psychiater podľa výsledkov vyšetrení. Osvedčilo sa kombinovať lieky s úpravou režimu a psychoterapiou.