Dyspraxia: mám nešikovné dieťa?

Dyspraxia: mám nešikovné dieťa?
10.11.2017 v kategórii Dieťa, autor PhDr. Gabriela Kanalašová, foto: istockphoto.com

Badáte na svojom dieťati poruchy koordinácie? Ťažko realizuje niektoré úlohy a trápia ho aj problémy s rečou? Buďte opatrní, môže ísť o vážne ochorenie.

Mnohí ľudia, ktorí počujú slovo dyspraxia, si ju zamieňajú s dyslexiou. Pravda je však úplne niekde inde. O čo pri tejto poruche ide?

Čo je dyspraxia?

Dyspraxia je motorická porucha koordinácie, riadenia a vykonávania pohybov. Ľudia trpiaci touto poruchou majú problém s plánovaním a realizáciou úloh, ktoré si vyžadujú jemnú ale aj hrubú motoriku, pričom môžu byť prítomné aj poruchy reči.

Ide o samostatné ochorenie, ktoré môže byť spojené aj s inými poruchami, ako sú napr. dyslexia či dysgrafia. Dyspraxiou, jej ťažkou formou je postihnutých 2% celkovej populácie, pričom až 10% má niektoré z príznakov dyspraxie. 70% zo všetkých postihnutých sú muži.

Táto porucha nie je nová, v minulosti bola známa ako „syndróm nešikovného dieťaťa“ či „motorická neobratnosť“.

Aké sú príčiny dyspraxie?

Príčinou tejto poruchy je porucha neurologického

ale aj neurologické poškodenie v dôsledku predčasného pôrodu.

Príčinou dyspraxie nie je žiadne vnútorné ochorenie, mentálna retardácia, nevplývajú na ňu ani psychosociálne faktory. Nakoľko inteligencia dieťaťa nie je vôbec narušená, dyspraxia často výrazne zhoršuje výkony dieťaťa v škole ako aj jeho sociálny život.

 

Formy dyspraxie

Existujú rôzne formy dyspraxie, napr.

  • ideomotorická dyspraxia (ťažkosti s dokončením jednoduchých motorických úloh, ako sú napr. česanie vlasov, mávanie na rozlúčku, prejavy v mimike dieťaťa;
  • myšlienková dyspraxia (ťažkosti s viacstupňovými úlohami, ako je napr. čistenie zubov, skladanie oblečenia, zapínanie gombíkov);
  • konštrukčná dyspraxia (ťažkosti s úlohami, kde je potrebné stanoviť nejaké priestorové vzťahy, napr. presne umiestniť alebo presunúť objekt z jedného miesta na druhé, hra s kockami, stavebnicou);
  • oromotorická, orofaciálna dyspraxia (ťažkosti s koordináciou svalových pohybov, ktoré sú potrebné na vyslovenie slov, sfukovanie sviečok, či robenie bublín);
  • ideatorická dyspraxia (ťažkosti s používaním náradia);
  • dysgrafia (ťažkosti s písaním, prejaví sa v predškolskom a školskom veku).
Dysgrafia
Prečítajte si tiež:

Dysgrafia

Diagnostika dyspraxie

Diagnostika tejto poruchy má byť komplexná a má obsahovať zdravotné aj pedagogické hľadisko. Pri diagnostike sa musia rozlíšiť senzorické poruchy vnímania, rôzne neurologické ochorenia (napr. nádor mozgu a i.), špecifické poruchy učenia (dysgrafia, dyslexia a i.)-

Na diagnostike dyspraxie sa tak zúčastňuje lekár pediater, neurológ, logopéd, špecialista pre psychomotoriku, psychológ, špeciálny pedagóg ale aj učiteľ či výchovný poradca.

Príznaky dyspraxie

Charakteristickým pri dyspraxii je, že hoci mozog plánuje jednotlivé pohyby a vysiela aj pokyny k ich vykonaniu, má ťažkosti konkrétne pohyby jeden za druhým zosúladiť.

Deti trpiace touto poruchou sa javia ako nešikovné, nedokážu vykonávať súvislý rad bežných stereotypov, vykonávajú len jednotlivé pohyby, pri ktorých sa musia veľmi sústrediť. Ako náhle sa dieťa unaví a zníži sa úroveň jeho koncentrácie, daný úkon nedokáže zvládnuť. Čo si teda môže všimnúť okolie?

Poruchy učenia: DYSORTOGRAFIA
Prečítajte si tiež:

Poruchy učenia: DYSORTOGRAFIA

Dyspraxia - dojčenský a batolivý vek

Nakoľko sa dyspraxia objavuje už v ranom detstve, sú badateľné:

  • podráždenosť a dyskomfort dieťaťa od narodenia bez zjavnej príčiny,
  • problémy so spánkom, často sa vyskytujúce koliky a alergie, napr. na mlieko,
  • zvýšená citlivosť na úroveň hluku,
  • oneskorený motorický vývoj – dieťa začína neskôr sedieť, liezť (niektoré nezačnú liezť vôbec), stáť, chodiť, pri chôdzi často vrážajú do vecí, majú problémy s chôdzou po schodoch,
  • oneskorený vývoj jazyka a reči – začína neskoro hovoriť, má problém s budovaním slovnej zásoby, reč je nezrozumiteľná, nerozumejú jej ani rodičia,
  • ťažkosti s udržaním čistoty, používaním nočníka, toalety, byť bez plienok,
  • často sa vyskytujúce výbuchy nekontrolovateľného správania, emocionálna labilita, obmedzená koncentrácia na veľmi krátky čas, napr. 2 – 3 minúty na nejakú činnosť,


Dyspraxia a predškolský vek

  • nedokáže pokojne sedieť na stoličke – kýve nohami, tlieska rukami,
  • nemá vyhradenú pravú alebo ľavú ruku,
  • má ťažkosti používať príbor, je pomalé pri jedení, rýchlo sa unaví, napr. pri čistení ovocia,
  • má rozpačité pohyby – naráža do vecí, bez príčiny padá, nevie behať po hrboľatom teréne, má ťažkosti so skákaním, s chytaním a kopaním do lopty,  
  • má ťažkosti s činnosťami každodenného života, ako je napr. obliekanie, obúvanie, viazanie šnúrok, nerado nosí nové veci,
  • nemá rado hru so stavebnicou, kockami, puzzle,
  • má ťažkosti so strihaním a používaním gumy na gumovanie, nekreslí obrázky primerané jeho veku, nedokáže obkresliť geometrické tvary, má problémy s maľovaním, nesprávne drží pero, ceruzku,
  • nedokáže udržať pozornosť na jednej činnosti, je nesústredené, pôsobí rušivo na ostatných,
  • ťažko sa učí novým veciam, dlho mu trvá, kým si nové veci zautomatizuje,
  • pôsobí spomaleným dojmom, v spoločnosti iných detí pôsobí nezvyčajne,
  • má problém nájsť a udržať si priateľov;

Dyspraxia a školský vek 

  • má ťažkosti pri písaní, veľmi pomaly sa učí písať písaným písmom, dieťa píše pomaly, písmo je neúhľadné, má problémy so správnym držaním pera, ceruzky,
  • ťažko si pamätá inštrukcie, nedokáže podľa nich pracovať, nedokáže si zorganizovať povinnosti,
  • má tendenciu vyhnúť sa telesnej výchove a pohybovým aktivitám, má nedostatok rytmu pri tanci, problémom je pre neho aj jazda na bicykli, beží a pláva nekoordinovane,
  • má problémy s činnosťami každodenného života, napr. s používaním príboru, upratovaním, varením,
  • môže mať zlé držanie tela, veľmi rýchlo sa unaví,
  • v škole pôsobí nesústredene, zdá sa byť lajdácke, zabúda alebo nedokončí úlohy,
  • reč môže byť nejasná, bez významu, neprimerane rýchla, hlasitá,
  • môže mať poruchy zrakového a sluchového vnímania,
  • v triede má dieťa sťaženú komunikáciu, aj vlastnú prezentáciu,
  • vyhľadáva najmä spoločnosť dospelých;

Dyspraxia u tínedžerov a dospelých

  • sú vysoko citlivý na dotyk, svetlo, hluk, chuť a zápach,
  • majú ťažkosti s osobnou starostlivosťou a každodennými činnosťami ako sú napr. varenie, upratovanie, nanášanie make-upu, remeselnícke práce, šitie, zhotovovanie aj jednoduchého účesu, riadenie motorového vozidla,
  • majú malý zmysel pre rýchlosť, čas, hmotnosť či vzdialenosť,
  • majú ťažkosti pri plánovaní a organizovaní myslenia ako aj bežných denných aktivít,
  • najmä krátkodobá pamäť je zhoršená, často zabúdajú alebo strácajú veci,
  • majú ťažkosti s neverbálnou komunikáciou, druhého počúvajú, ale obsahu nerozumejú,
  • vyhýbajú a pomaly sa prispôsobujú novým veciam a situáciám,
  • ľahko podľahnú stresu, depresii, úzkosti,
  • majú problémy so spánkom, sú náchylný k nízkemu sebavedomiu, strachu, fóbiám, emočným výbuchom, majú „dobré a zlé dni“.

Toto sú príznaky a vlastnosti typické pre ľudí trpiacich dyspraxiou, no ani človek s najťažšou formou dyspraxie netrpí všetkými týmito príznakmi.

Následky dyspraxie

Následky dyspraxie sú zjavné v každodennom živote. Dieťaťu začínajú ťažkosti už ráno, hneď po prebudení pri obliekaní, jedení, ktoré trvá veľmi dlho a následne aj počas dňa pri hraní so súrodencami či inými deťmi napr. v škôlke, čo je spôsobené jednak ťažkosťou s koordináciou pohybov, jednak zvýšenou únavou dieťaťa.

Niektoré úlohy sú pre deti predškolského veku neriešiteľné, napr. vystrihnúť a nalepiť obrázok, hrať loptové hry, bicyklovať sa. V školskom veku majú problém s písaným písmom a obkresľovaním geometrických tvarov, čo môže byť príčinou opakovania ročníka.

Deti majú problém udržať si koncentráciu počas vyučovacej hodiny, rýchlo sa rozptýlia, často ich učitelia považujú za lenivé. V druhom stupni základnej školy sa problémy zostrujú, časté sú problémy s matematikou a geometriou, stúpa riziko opakovania ročníka.

Známky detí sú premenlivé a nejednotné, ústna spolupráca s deťmi je veľmi dobrá oproti písaným úlohám. Dieťa postihnuté dyspraxiou je napriek tomu všetkému inteligentné, rado si samo vymýšľa rozprávky, rado diskutuje s dospelými, prejavuje živý záujem o mnohé veci, je zvedavé, má dobrú pamäť, rýchlo získa vysokú úroveň vzdelania.

Ako pomôcť dieťaťu s dyspraxiou?

  • dieťa má mať správny životný štýl, v ktorom sa strieda aktivita a oddych, aby sa mohlo opäť sústrediť,
  • nekritizovať dieťa pre „pohromu“, ktorá sa mu stane (pád, rozbitie nejakej veci atď), ale oceniť akýkoľvek jeho úspech,
  • neočakávať žiadne rýchle úspechy, ale byť trpezlivý pri tréningu dieťaťa,
  • hra v predškolskom veku má byť nenásilná, radostná, dieťa sa jej nemá báť len preto, že niečo sa „musí“ urobiť. Dieťa má vedieť kde, ako, s čím a s kým sa má hrať, trpezlivo mu treba vysvetliť pravidlá hry.

Zvýšenú pozornosť a tréning treba venovať rozvoju hrubej motoriky (napr. preliezaním a podliezaním prekážok, stola, stoličiek, pri hre s loptou používať väčšie lopty alebo balóny, keďže sa ľahšie chytajú, na zlepšenie stability a rovnováhy dobre poslúži trampolína alebo skákací hrad, vykonávať rôzne tvorivé činnosti ako sú napr. maľovanie, koláže, práca s plastelínou, hlinou a i.).

Pre rozvoj jemnej motoriky možno použiť stavebnice, magnetické skladačky, puzzle, neskôr lego, obkresľovanie jednoduchých obrázkov, vhadzovanie guličiek do plastových fliaš, mincí do pokladníčky, vyrábanie čiapky alebo lietadielka z papiera a i.,

    • v školskom veku zadávajte dieťaťu pokyny zreteľne a postupne, zistite, či je dieťa so svojou prácou spokojné, nedávajte mu prepisovať úlohy (bude sa snažiť najlepšie ako vie), zabezpečte mu správne učebné pomôcky (nožnice pre ľavákov, trojhranné ceruzky, pero pre dysgrafika a pod.).

    Sledujte dieťa v kolektíve, či nie je terčom posmechu detí, alebo či nie je dieťa vyčlenené z kolektívu alebo dokonca šikanované. Naďalej je potrebné rozvíjať hrubú a jemnú motoriku dieťaťa.