O deťoch, s ktorými sa nikto nechce hrať...

O deťoch, s ktorými sa nikto nechce hrať...
23.1.2017 v kategórii Dieťa, autor Mgr. Jarmila Hýroššová, foto: istockphoto.com

Sú deti, ktoré pôsobia na iné ako magnet. Sotva sa niekde objavia, či už je to na detskom ihrisku, školskom dvore či kdekoľvek inde, vždy ich obklopí hŕstka kamarátov a bývajú vítané s hlasným „Ahóóój“ a náruživým objatím.

Každý ich má rád. Každý by chcel byť ich priateľom. A potom sú také, ktoré sú svojim rovesníkom ľahostajné, deti, ktoré nenájdete na žiadnej párty. 
Aj vy patríte medzi rodičov, ktorým spôsobuje vrásky na čele skutočnosť, že dieťa od susedov máva návštevu každé popoludnie, kým to vaše sedí v obývačke na koberci a skladá si Lego? Nikto mu nezavolá a nedohaduje si s ním stretnutie. Ako môžete v takomto prípade podporovať svoje dieťa? A prečo máte na tejto situácii sami určitý podiel viny?
Prečítajte si: Ako mať doma šťastné dieťa? 5 tipov pre milujúcich rodičov

Je vaše dieťa samotár či outsider?

Nie každé dieťa sa cíti dobre v spoločnosti bandy hlučných kamarátov. Najmä hanblivé a citlivé deti sa cítia vo veľkej skupine nadmerne preťažené, lebo sa nesnažia byť stredobodom a bývajú extrovertnými deťmi vytláčané na okraj.

Tieto deti uprednostňujú hru len s jedným kamarátom. Ak majú jedného-dvoch dobrých kamarátov, sú spokojné a nemajú potrebu byť všade. A nevadí im ani to, keď sa z času na čas zahrajú samé. Tým sa necítia byť osamelé a už vôbec nie izolované.

Kým je sociálne správanie samotára zvolené dobrovoľne, outsiderovi je táto rola nanútená inými proti jeho vôli. Outsideri trpia tým, že sú vyčleňovaní. To sa môže prejaviť strachom zo škôlky, školy, nočnými morami, psychosomatickými symptómami, ba až depresiami.

Na otázku, prečo sa niektoré deti stávajú outsidermi, existujú rôzne vysvetlenia. Dôležitú úlohu zohrávajú telesné nápadnosti, postihnutia, oblečenie a statusové symboly. Tieto formálnosti však netreba preceňovať. Je veľa detí s postihnutím, s astmou a akné, s okuliarmi, s nemožnými nohavicami a bez mobilu, ktoré majú i napriek tomu priateľov.

Prečítajte si: Ako vychovať dieťa k samostatnosti?

Dôležitejšie je správanie: vyčleňované bývajú skôr prehnane bojazlivé a príliš prispôsobivé deti ako také, ktoré sú sebavedomé a telesne zdatné. Outsideri si myslia, že iné deti ich odmietajú, lebo „sú v niečom zlé – inak by ich predsa deti mali rady“ a hanbia sa za to. To, čo tieto deti potrebujú, je v prvom rade pocit, že sú „v poriadku“ také, aké sú.

Deti potrebujú priateľov

Vedecké štúdie ukazujú, že priateľstvá sú potrebné pre zdravý psychologický vývin dieťaťa. Vďaka stretávaniu sa s kamarátmi sa deti učia, čo znamená brať a dávať; získavať a strácať; byť vodcom a byť vedeným; čo je fér a čo nie.

Priateľstvá pomáhajú deťom rozvíjať vnímanie svojich vlastných silných stránok i slabostí. Dozvedajú sa, že majú spoločné znaky s inými deťmi a zároveň sa od nich odlišujú.

Deti, ktoré majú kamarátov, sa cítia vo svojej koži lepšie. Sú sebavedomejšie a vedia sa lepšie začleniť do spoločnosti. Ak dieťa nemá kamarátov, je pravdepodobnosť, že sa bude cítiť osamelé a bude mať problémy s prispôsobovaním, vyššia. Priatelia a príslušnosť ku skupine mu pomáhajú prekonávať problémy a lepšie sa vyrovnávať s výzvami vyplývajúcimi z nových situácií.

Kedy sa prejavuje izolácia?

Dieťa sa začína socializovať už nástupom do materskej školy a prvé kamarátstva vznikajú zhruba v 1. ročníku základnej školy. O izolácii dieťaťa teda možno hovoriť už v predškolskom veku. Jej prejavy môžu byť rôzne: plač pred odchodom do materskej školy, problémy komunikovať s ostatnými deťmi, dieťa sa javí ako hanblivé a nesmelé.

Aké následky má detstvo bez kamarátov?

Následky sa môžu v dospelosti prejaviť v podobe málovravnosti, depresiami, zábranami alebo stavmi úzkosti.

Nepreberajte rolu režiséra 

Čo je vôbec normálne, a čo nie? Skutočnosť, že si niektoré deti nedohadujú schôdzky a nemajú kamarátov, môže mať viacero dôvodov. Už sme spomínali, že sú deti si naozaj vystačia samy. Kým dieťa pôsobí spokojným dojmom a nevyjadruje prianie mať kamarátov na hranie, nemusia sa rodičia obávať.

Iným dôvodom môže byť fakt, že je dieťa na svoj vek veľmi zrelé. Potom sa môže stať, že si s rovesníkmi nerozumie kvôli rozdielnym záujmom.

TIP MAMA a ja:
Podporte dieťa v tom, aby nadviazalo kontakt s mladším alebo starším dieťaťom. Môže sa stať, že sa bude cítiť v role ochrancu a „učiteľa“ mladšieho dieťaťa lepšie alebo sa lepšie zahrá s o niečo starším kamarátom.
Zo strachu, že by sa dieťa mohlo stať samotárom, organizujú mnohí rodičia deťom schôdzky vo vlastnej réžii. Keď mama a otec neustále „vláčia“ domov potenciálnych priateľov, môže sa dieťa cítiť preťažené. Dôležité je odhadnúť potreby dieťaťa. Chlapci a dievčatá, ktoré sa hneď ráno vyšantia v materskej škole, chcú mať možno popoludní trochu pokoja alebo chcú stráviť čas s rodičmi a súrodencami.
Prečítajte si: Ako sa vyhnúť rozmaznávaniu detí? Tipy v konkrétnych situáciách

Prečo nikto nezavolá?

Natíska sa však otázka, ktorá má obrovský význam: „Vie si vôbec dieťa vybudovať priateľské vzťahy k svojim rovesníkom?“ Keď nie sú deti v materskej škole alebo neskôr v základnej škole začlenené do kolektívu, nevedia vychádzať s inými deťmi a sú pokladané za outsiderov, mali by rodičia spozornieť.

Odborníci radia premyslieť si, v čom sa vaše dieťa líši od iných. Niektoré deti sú hanbliví a tichí pozorovatelia, iné zasa prílišní vodcovia, ktorí chcú stanovovať pravidlá. Oboje môže sťažovať kontakty smerom k rovesníkom. 

TIP MAMA a ja:

Rozprávajte sa so svojím dieťaťom! Aby ste dosiahli zmenu, je dôležité, aby dieťa samo prišlo na príčiny svojej osamelosti. „Čo myslíš, prečo nikto nevolá?“ môže pritom znieť ako centrálna otázka, ktorú dieťaťu položíte. Keď pochopíte myšlienkový svet dieťaťa, môže sa uzol rozuzliť veľmi rýchlo a ľahko. Aby vám to išlo ľahšie, môžete naoko „ledabolo“ položiť aj otázky typu – aký je Dušanko zo škôlky? Hrávate sa spolu? Je v niečom šikovný? Nepozveme nejakého kamaráta na návštevu? Koho by si si želal na oslave narodenín? Čo keby sme zaniesli z koláča našim susedom? 

Deti sú zrkadlom rodičov

V každom prípade treba deťom pri hľadaní kamarátov dodávať odvahu. Namiesto toho, aby sme na dieťa apelovali výčitkami typu „Ani sa nečudujem, že sa s tebou nikto nechce hrať“, by mali rodičia posilňovať jeho sebavedomie pozitívnymi formuláciami:

„Ty si šikovný chlapec, choď pekne a opýtaj sa, či sa môžeš s deťmi pohrať!“ Rodičia by mali ísť deťom príkladom. Deti sú totiž ich zrkadlom. Aby neboli svojimi rovesníkmi iba trpené, ale aby ich aj mali radi, musia so sebou prinášať aj určité sociálne schopnosti.

Tu môžu rodičia prispieť veľkou mierou k tomu, aby boli ich deti fit pre hľadanie a udržiavanie kamarátstiev. Brať ohľad na druhých, vedieť sa podeliť, riešiť konflikty férovo, vzájomne sa počúvať a strážiť tajomstvá – tieto sociálne schopnosti sú základňou kamarátstiev.

Ale keď mama a otec splnia svojmu dieťaťu každé prianie, ktoré mu vidia na očiach a pri „Človeče, nehnevaj sa“ dobrovoľne prehrávajú, len aby nevznikla hádka, nemôžu sa potom čudovať, keď ich potomok ukazuje voči rovesníkom hviezdne maniere a pomaly sa z neho stáva neobľúbený egoista. Malí egoisti to potom mávajú v živote ťažšie.

Prečítajte si: Ako sa dieťa učí empatii

Problémy pri rozvode a sťahovaní

Mnohé deti majú problém nájsť si nových kamarátov najmä po zmene bydliska v súvislosti so sťahovaním alebo rozvodom. Starí kamaráti sú ďaleko a nové deti len skepticky pokukávajú. Menším deťom  by mohli rodičia aktívne pomáhať pri hľadaní nových známostí.

TIP MAMA a ja:
Využite  materské centrá alebo špeciálne ponuky v športových krúžkoch či cirkevných spoločenstvách. 

Aj starším deťom môžu byť rodičia nápomocní

Študujte spoločne regionálne voľnočasové aktivity, sprevádzajte dieťa, ak je hanblivé. S trochou odvahy a podpory si už čoskoro nájde nové kontakty i samo od seba.

Prečítajte si: PUBERTA alebo Ako môžu rodičia prežiť pubertu svojich detí