O deťoch, s ktorými sa nikto nechce hrať...

Každý ich má rád. Každý by chcel byť ich priateľom. A potom sú také, ktoré sú svojim rovesníkom ľahostajné, deti, ktoré nenájdete na žiadnej párty. 

Aj vy patríte medzi rodičov, ktorým spôsobuje vrásky na čele skutočnosť, že dieťa od susedov máva návštevu každé popoludnie, kým to vaše sedí v obývačke na koberci a skladá si Lego? Nikto mu nezavolá a nedohaduje si s ním stretnutie. Ako môžete v takomto prípade podporovať svoje dieťa? A prečo máte na tejto situácii sami určitý podiel viny?

Prečítajte si tiež:

OUTSIDERI: Utrite slzy a pomôžte im veriť si!

Nie každé dieťa sa cíti dobre v spoločnosti bandy hlučných kamarátov. Najmä hanblivé a citlivé deti sa cítia vo veľkej skupine nadmerne preťažené, lebo sa nesnažia byť stredobodom a bývajú extrovertnými deťmi vytláčané na okraj. Tieto deti uprednostňujú hru len s jedným kamarátom. Ak majú jedného-dvoch dobrých kamarátov, sú spokojné a nemajú potrebu byť všade. A nevadí im ani to, keď sa z času na čas zahrajú samé. Tým sa necítia byť osamelé a už vôbec nie izolované.

Kým je sociálne správanie samotára zvolené dobrovoľne, outsiderovi je táto rola nanútená inými proti jeho vôli. Outsideri trpia tým, že sú vyčleňovaní. To sa môže prejaviť strachom zo škôlky, školy, nočnými morami, psychosomatickými symptómami, ba až depresiami. Na otázku, prečo sa niektoré deti stávajú outsidermi, existujú rôzne vysvetlenia. Dôležitú úlohu zohrávajú telesné nápadnosti, postihnutia, oblečenie a statusové symboly. Tieto formálnosti však netreba preceňovať. Je veľa detí s postihnutím, s astmou a akné, s okuliarmi, s nemožnými nohavicami a bez mobilu, ktoré majú i napriek tomu priateľov.

Dôležitejšie je správanie: vyčleňované bývajú skôr prehnane bojazlivé a príliš prispôsobivé deti ako také, ktoré sú sebavedomé a telesne zdatné. Outsideri si myslia, že iné deti ich odmietajú, lebo „sú v niečom zlé – inak by ich predsa deti mali rady“ a hanbia sa za to. To, čo tieto deti potrebujú, je v prvom rade pocit, že sú „v poriadku“ také, aké sú.

Prečítajte si tiež:

Ako pomôcť hanblivému dieťaťu prekonať niektoré situácie?

Vedecké štúdie ukazujú, že priateľstvá sú potrebné pre zdravý psychologický vývin dieťaťa. Vďaka stretávaniu sa s kamarátmi sa deti učia, čo znamená brať a dávať; získavať a strácať; byť vodcom a byť vedeným; čo je fér a čo nie. Priateľstvá pomáhajú deťom rozvíjať vnímanie svojich vlastných silných stránok i slabostí. Dozvedajú sa, že majú spoločné znaky s inými deťmi a zároveň sa od nich odlišujú.

Deti, ktoré majú kamarátov, sa cítia vo svojej koži lepšie. Sú sebavedomejšie a vedia sa lepšie začleniť do spoločnosti. Ak dieťa nemá kamarátov, je pravdepodobnosť, že sa bude cítiť osamelé a bude mať problémy s prispôsobovaním, vyššia. Priatelia a príslušnosť ku skupine mu pomáhajú prekonávať problémy a lepšie sa vyrovnávať s výzvami vyplývajúcimi z nových situácií.

Dieťa sa začína socializovať už nástupom do materskej školy a prvé kamarátstva vznikajú zhruba v 1. ročníku základnej školy. O izolácii dieťaťa teda možno hovoriť už v predškolskom veku. Jej prejavy môžu byť rôzne: plač pred odchodom do materskej školy, problémy komunikovať s ostatnými deťmi, dieťa sa javí ako hanblivé a nesmelé. Aké následky má detstvo bez kamarátov? Následky sa môžu v dospelosti prejaviť v podobe málovravnosti, depresiami, zábranami alebo stavmi úzkosti.

Čo je vôbec normálne, a čo nie? Skutočnosť, že si niektoré deti nedohadujú schôdzky a nemajú kamarátov, môže mať viacero dôvodov. Už sme spomínali, že sú deti si naozaj vystačia samy. Kým dieťa pôsobí spokojným dojmom a nevyjadruje prianie mať kamarátov na hranie, nemusia sa rodičia obávať. Iným dôvodom môže byť fakt, že je dieťa na svoj vek veľmi zrelé. Potom sa môže stať, že si s rovesníkmi nerozumie kvôli rozdielnym záujmom.

Zo strachu, že by sa dieťa mohlo stať samotárom, organizujú mnohí rodičia deťom schôdzky vo vlastnej réžii. Keď mama a otec neustále „vláčia“ domov potenciálnych priateľov, môže sa dieťa cítiť preťažené. Dôležité je odhadnúť potreby dieťaťa. Chlapci a dievčatá, ktoré sa hneď ráno vyšantia v materskej škole, chcú mať možno popoludní trochu pokoja alebo chcú stráviť čas s rodičmi a súrodencami.

Natíska sa však otázka, ktorá má obrovský význam: „Vie si vôbec dieťa vybudovať priateľské vzťahy k svojim rovesníkom?“ Keď nie sú deti v materskej škole alebo neskôr v základnej škole začlenené do kolektívu, nevedia vychádzať s inými deťmi a sú pokladané za outsiderov, mali by rodičia spozornieť.

Odborníci radia premyslieť si, v čom sa vaše dieťa líši od iných. Niektoré deti sú hanbliví a tichí pozorovatelia, iné zasa prílišní vodcovia, ktorí chcú stanovovať pravidlá. Oboje môže sťažovať kontakty smerom k rovesníkom.