Ako rozvíjať grafomotoriku u detí

Ako rozvíjať grafomotoriku u detí
28.3.2017 v kategórii Dieťa, autor Mgr. Marcel Kubinský, foto: istockphoto.com

Deti veľmi radi kreslia a maľujú. Deti treba v tejto tvorivej aktivite podporovať.

Naši potomkovia si úžasný pocit „zanechať po sebe nezmazateľnú stopu“ užívajú už od útleho detstva. Keď  ročné alebo dvojročné dieťa zistí, aké skvelé dobrodružstvo je možné zažiť s farebnými ceruzkami alebo vodovými farbami, nedá sa oň len tak niekým pripraviť.

„Dospelákovi“, ktorý nečakane zistí, že jeho potomok práve vkročil do svojho kreatívneho obdobia,  neostane nič iné, len to náležite „rozdýchať“  a podporiť potomka v jeho tvorbe.

Chce predsa vychovať človeka sebavedomého, ktorý sa nebojí vyjadriť svoje pocity a myšlienky okrem iného aj grafickou cestou. Usmerní ho späť k papieru, ukáže mu, ako má svojou malou rúčkou a neohrabanými prstíkmi uchopiť pastelku a zanechá ho jeho ilustrátorskej vášni.

Už pri týchto prvých pokusoch je však dôležité dbať na to, aby dieťa držalo farbičku správne a neosvojilo si zbytočne rôzne zlozvyky.

Zaobstarať dieťaťu vhodné písacie a kresliace potreby sa môže javiť ako veľmi ľahká úloha. Opak sa ale častokrát stáva pravdou. 

Aké kresliace a písacie potreby sú pre deti vhodné

Odborníci sa zhodujú, že medzi predškolákmi a školákmi je množstvo detí, ktoré majú nepekný rukopis, ťažkopádne písmo alebo neradi kreslia a maľujú. Často môžu byť príčinou tzv. grafomotorické ťažkosti, ktoré okrem iného vyplývajú z nesprávneho držania písacích potrieb – tz. pera, ceruzky alebo pastelky.

Tým najmenším deťom je vhodné ponúkať písacie potreby, ktoré majú trojuholníkový tvar, a podnecujú tak k lepšiemu úchopu.

Byť v škole úspešným, naučiť sa správne a úhľadne písať si praje väčšina detí. Každé ale čoskoro pochopí, ako ťažké je napísať všetky tie celkom odlišné písmenka na papier správnym spôsobom.

K úspechu môže pomôcť okrem iného aj voľba vhodnej prvej písacej pomôcky s ergonomickým tvarom, protišmykovou úpravou vhodnou ako pre pravákov, tak aj pre ľavákov.  

Na správne držanie písacieho náčinia je nutné sa zamerať hneď, keď dieťa začína maľovať a kresliť, hneď ako začína brať písací či kresliaci nástroj do ruky (t.j. obvykle medzi 2. a 4. rokom života).

Veľkou časťou sa podieľa aj napodobňovanie okolia, t.z. úchop rodiča, súrodenca, učiteľa, kamaráta. Ak má prváčik zafixovaný nesprávny úchop, je jeho náprava už podstatne náročnejšia.

Kedy dieťa zapísať do grafomotorického kurzu

Pokiaľ má vaše dieťa s písaním predsa len problémy, nezúfajte, všetko sa dá napraviť. Pre predškolákov a školákov sú organizované kurzy nápravy grafomotorických problémov, kde sa svojich ťažkostí pod vedením odborníkov zbavia.

V podstate ide o rehabilitačné cvičenie pre uvoľnenie ruky, odstránenie zlého kŕčovitého držania písacieho náčinia a prílišného tlaku na podložku. Dieťa ho absolvuje v priebehu niekoľkých mesiacov a do kurzu s ním pritom chodí jeho rodič.

Dieťa najprv uvoľňuje veľké kĺby ruky, na papieri veľkého formátu obťahuje rôzne tvary – od jednoduchších prechádza neskôr k zložitejším grafickým prvkom. Ruku má pritom natiahnutú a pohyb tak vychádza z celej paže.

Potom nasleduje nácvik kreslenia motívov v sede. Používajú sa rôzne písacie materiály (špongia, špajle s vatou a tušom, trojhranné pastelky, ceruzky či pero). Po zvládnutí tvarov na veľkom formáte a uvoľnení veľkých svalov ruky začína dieťa znova fixovať správne držanie pastelky, tužky alebo pera a učí sa kresliť či písať jednotlivé písmená. 

Ak vo vašom okolí neorganizujú kurzy nápravy, pomoc môžete nájsť aj v každom väčšom meste, keď sa obrátite na odborníkov v centre špeciálno – pedagogického poradenstva, resp. v centre pedagogicko – psychologického poradenstva a prevencie.   

Prečítajte si: 6 tipov ako zvládnuť poruchu pravopisu – dysortografiu

Diagnostika špecifických porúch učenia

V predškolskom období sa môžu vyskytnúť niektoré náznaky budúcich problémov, okrem komplikácií s častou chorobnosťou, zlou pohybovou koordináciou, chybami výslovnosti, krátkodobou koncentráciou pozornosti to býva psychomotorický nepokoj, zvýšená únavnosť a emočná labilita.

Často horšie nadväzujú vzťahy s vrstovníkmi.

Prvý ročník je kľúčovým obdobím pre rozvoj osobnosti dieťaťa i pre formovanie jeho vzťahu ku škole a vzdelaniu ako celku. Je povinnosťou učiteľa hľadať postupy, akými si žiak môže osvojiť učivo, ako prispieť k dozrievaniu a rozvíjaniu funkcie, ktorá nie je dostatočne vyvinutá.

Pozorovanie musí byť zamerané na celú osobnosť dieťaťa, na jeho vzťahy k spolužiakom a učiteľom, na vzťah k školskej práci. Významný je taktiež spôsob adaptácie na školu.

V 1. ročníku najčastejšie signalizujú poruchy učenia tieto prejavy

Písanie

Úchop písacej pomôcky je nesprávny alebo kŕčovitý. Dieťa drží písaciu pomôcku nízko pri hrote, tlačí na podložku, nie je schopné robiť plynulé ťahy. Ťažko si pamätá a napodobňuje tvary písmen.

Písmo je neurovnané, kostrbaté, tvary písmen sú takmer nečitateľné. Písmená nie sú rovnako veľké. Časté prepisovanie textu je neúčinné.

V diktovaných slabikách či slovách píše dieťa iba niektoré písmená, väčšinou tie, ktoré sú zvukovo výrazné, alebo tie, ktoré si pamätá. Dieťa nepíše mäkčene, čiarky, nepočuje všetky písmená správne.

(Rozlišovanie krátkych a dlhých samohlások, slabík dy-di, ty-ti, ny-ni a rozlišovanie sykaviek tvorí náplň učiva až v druhom ročníku. Až potom označujeme tieto chyby ako dysortografické špecifické poruchy).

Čítanie

Výkony žiaka v čítaní sú horšie než výkony v iných schopnostiach a činnostiach, napr. v matematike, všeobecnej informovanosti. Nápadný môže byť záujem o iné činnosti, ktoré sa od čítania výrazne odlišujú.

Viazne spojenie hláska – písmeno. Žiak si dlho nepamätá nové písmená, zamieňa si ich. Žiak si domýšľa text alebo ho hovorí spamäti. Ak rodič, resp. pedagóg nesleduje text, ktorý dieťa číta, môže mať dojem, že číta vynikajúco.

Pri zmene textu celkom zlyháva. Ťažko skladá písmená do slabík, nápadne pomaly slabikuje. Nie je schopný sledovať čítanie spolužiakov jednak preto, že sám nečíta, ale aj preto, že neudrží pozornosť pri jednej činnosti, nezvládne vedenie očných pohybov po riadku.

Ku koncu školského roka sa prejavuje tzv. „dvojité čítanie“. Dieťa si potichu hovorí písmená a až potom vysloví slová nahlas.

(Taký návyk u väčšiny detí zmizne. U dyslektikov pretrváva do vyšších ročníkov a brzdí plynulé čítanie.) Celkom uniká obsah prečítaného textu. Žiak nevie, čo čítal, nechápe napísané pokyny, ani či sú jednoduché.

Prečítajte si: ...Pán učiteľ, viem, že slabo číta, ale čo s tým...

Matematika

Dieťa nechápe predmatematické pojmy. Nevie použiť pojmy väčší – menší, dlhší – kratší, viac – menej. Nevie triediť predmety podľa daného znaku (napr. trojuholníky a štvorce), radiť prvky podľa veľkosti.

Ťažko sa orientuje v priestore (hore – dole, vpredu – vzadu, prvý – posledný). Nezvláda spojenia: počet prvkov – číslice. Stále počíta predmety po jednom. Nepamätá si číslice, má ťažkosti pri čítaní číslic. Nie je schopné písať číslice podľa diktátu, zabúda ich.

Ďalšie ťažkosti

Nasledujúce ťažkosti sa prejavujú spolu s poruchami učenia, aj keď s nimi zdanlivo nesúvisia. Väčšinou však tvoria jednu z celého reťazca príčin. Dieťa sa ťažko sústredí, často vyrušuje, nedáva pozor, je nesústredené, pri každej činnosti vydrží len krátku dobu.

Ide zrejme o jeden z prejavov špecifických porúch učenia. Sluchové vnímanie je na veľmi nízkej úrovni. Žiak nie je schopný rozložiť slovo na hlásky, z daných hlások slovo zložiť. Môžu sa objavovať aj prípady, kedy žiak nepozná prvú a poslednú hlásku v slove, nerozdelí slovo na slabiky a nepozná, či slová líšiace sa jednou hláskou sú rovnaké, či nie.

V oblasti zrakového vnímania ťažko rozlišuje zhody a rozdiely na obrázkoch, nepresne vníma detaily. Reč môže byť nápadná malou slovnou zásobou, ťažkosťami vo vyjadrovaní a nedostatočne rozvinutým jazykovým citom.

Časté sú aj špecifické poruchy reči. Deti ťažko vyslovujú slova typu (šťastie, vzduch, televízor, prázdniny, pstruh, najnebezpečnejší, cvičky, atď, resp. slová so spoluhláskovými skupinami).

Izolované hlásky dieťa vysloví. Ťažkosti pri vnímaní a reprodukcii rytmu sa odrážajú v neschopnosti vytlieskať či vyťukať rytmus, pohybovať sa v danom rytme (pochod, klus, cvičenie), udržiavať rytmus spevu.

Poruchy orientácie v priestore sa prejavujú pri určovaní pozícií prvý, posledný, vpredu, vzadu, hore, dole, nielen v matematike, ale napr. pri telesnej výchove a v ďalších činnostiach.

Poruchy orientácie v pojmoch vpravo – vľavo sú zreteľné pri určovaní pravej a ľavej strany nielen na sebe, ale aj v priestore. Tieto pojmy by mali deti zvládnuť v 1. ročníku. Pokiaľ tomu tak nie je, je treba schopnosti cvičiť. Menšie ťažkosti sa môžu objavovať až do ôsmich rokov.

Ak rodičia spozorujú, že ich potomok má určité ťažkosti (ako sú napr. problémy s kreslením, písaním, ťažko sa sústredí a následne má problémy s učením), mali by zavčas vyhľadať pomoc profesionála – špeciálneho pedagóga.

Prečítajte si: Kým sa zo škôlkara stane školák

Zásady ako učiť deti písať   

Hrajte sa

Rodičia by mali podporovať rozvoj jemnej motoriky dieťaťa už odmalička. Napr. stavať z kociek, triediť tvary, navliekať koráliky, skladať puzzle a hrať hry trénujúce pohyby a pamäť, ktoré deťom neskôr pomôžu pri výučbe písania.

Rovnako aj skúsenosti dieťaťa s kreslením či maľovaním podnecujú rozvoj jemných motorických schopností. Pastelky a pestré farby v deťoch podnecujú zvedavosť a chuť experimentovať.

Vzbuďte chuť tvoriť pre potešenie

Práve potešenie je tým najdôležitejším motivačným faktorom. Rodičia by sa mali uistiť, či svojho malého potomka príliš nevedú, nezaťažujú témami, ktoré je príliš ťažké stvárniť.

Pokiaľ je dieťa frustrované, nebude mať z tejto činnosti radosť. Pokiaľ si dieťa neobľúbi kreslenie a maľovanie, bude ťažké ho nadchnúť pre písanie.

Fantázia a kreativita

Nestačí dieťa len chváliť za to, čo nakreslilo alebo ako presne opísalo tvary. Plynulé pohyby ruky a plynulé tvary sú prinajmenšom rovnako dôležité. Preto je nevyhnutné, aby rodičia dali deťom slobodu k samostatnému rozvoju.

Vhodná motivácia, rozvoj predstavivosti a kreativity sú kľúčové: napr. hry s farbami, maľovanky, spájanie bodov, kreslenie čiarok, klbiek, vĺn, to všetko prispieva k plynulým pohybom pri písaní.

Rozvíjajte rytmus

Odmalička je nutné rozvíjať u dieťaťa cit pre rytmus pomocou riekaniek, prstových hier, pesničiek, rytmických hier, uvoľňovacích cvikov sprevádzaných riekankami. V prípade plynulého písma je to práve rytmus, ktorý tvorí tvary: plynulé pohyby pri písaní sprevádzané napr. dospelými majú istú pravidelnosť.

Rodičia a deti by mali hľadať rytmus pohybov spoločne a spoločne ho taktiež precvičovať. Čím viac rytmické je kreslenie alebo písanie, tým je ruka uvoľnenejšia a tým viac zábavy si dieťa užije.

Kontrolujte správne držanie písacích potrieb

Keď deti začínajú kresliť alebo písať, rodičia by mali sledovať spôsob, akým držia písacie náčinie. Ruka by mala byť uvoľnená, pretože kŕčovité držanie zabraňuje plynulým pohybom. Napätie a príliš silný stisk sú pre ruku veľmi únavné.

O problémoch je nutné spoločne hovoriť a skúšať správny spôsob úchopu. Kŕčovité držanie pera môže byť i znamením toho, že sa dieťa snaží byť príliš starostlivé. 

Vyberajte písacie potreby spoločne s dieťaťom

Rodičia a dieťa by mali vhodné pero vyberať spoločne. Malo by byť praktické – inými slovami príjemne padnúť do ruky a mať mäkkú zónu úchopu, ktorá podporuje uvoľnené držanie. Nemenej dôležité je, aby sa dieťaťu páčilo. Obľúbené pero je vždy používané s nadšením a dieťa motivuje k písaniu.  

Dieťa k písaniu a kresleniu motivujte

Zmena je nová energiaDeti by nemali precvičovať písanie ako roboti – je dôležitá zmena! Obyčajné opakovanie písmen a tvarov často nestačí: správny úchop, uvoľnená ruka, rytmus a plynulosť pohybov, vhodná motivácia pri písaní sú rovnako tak dôležité ako tvar písmeniek.

 

Deti sa naučia správne písať aj na vlastných chybách

Pri nácviku písania sa dieťa nevyhne ani chybám. Naopak, motorické schopnosti sa nedajú vylepšovať bez chýb. Deti sa navyše učia najviac zo svojich vlastných chýb: napr. k precvičovaniu správnej veľkosti písmenka môžu rodičia vedome používať rôzne veľkosti spolu so svojimi deťmi.

Potom si o tom môžu rozprávať a nájsť ten správny rozmer. Dieťaťu to veľmi pomôže porozumieť dobre rozdielom.

Precvičujte aj to, čo už dieťa ovláda

Aby ste deťom nepokazili radosť z písania, je dôležité precvičovať nielen to, čo im robí problémy. Počas precvičovania by ste mali hlavne stavať na tom, čo im problémy nerobí. Pomôže im to zdokonaliť vlastné schopnosti a aplikovať ich na problémové oblasti.

Rovnováha je v tomto prípade veľmi dôležitá. Dôverne známe tvary sa môžu stať dobrou predlohou taktiež pre tvary písmen. Mnoho písmeniek môže byť vytvorených z tvarov, ktoré sa už skôr dieťa naučilo.

Napr. „V” môže byť zubom na píle, „O” má rovnaký tvar ako vajíčko, „E“ je hrebeň. Písmená tak prestávajú byť abstraktnými pojmami a stanú sa bližšími a jednoduchšími.


Rodičia by so svojimi deťmi mali hovoriť o škole celkom otvorene a bez nátlaku. Môžu tak včas rozpoznať problémy a spoločne s deťmi ich vyriešiť. Dieťa by malo cítiť podporu a oporu rodiča, ktorý by mal byť jeho sprievodcom a hlavne kamarátom.

 Prečítajte si: Ako pomôcť malému dieťaťu v rozvoji jeho inteligencie?