Kým sa zo škôlkara stane školák

Kým sa zo škôlkara stane školák
7.6.2016 v kategórii Dieťa, autor Redakcia, foto: istockphoto.com

Viete, ktorou činnosťou sa líšime od ostatných živých tvorov? Učením sa. Od narodenia až po starobu, celý život sa učíme. Táto schopnosť nie je vrodená, je potrebné ju rozvíjať a cibriť. Najrýchlejšie sa učíme v detskom veku. Mozog malých detí je právom prirovnávaný k špongii, ktorá nasáva všetky impulzy a podnety.

Čo však vtedy, ak to nejde? Dyslexia, dysgrafia a ďalšie poruchy učenia sú dnes až pričastým javom u mnohých školákov. Predpoklady na ne však možno spozorovať skôr...

Najčastejšie ťažkosti

 „Všetko, čo naozaj potrebujem vedieť o tom, ako žiť, čo robiť a ako vôbec byť, som sa naučil v materskej škôlke. Múdrosť ma nečakala na vrchole hory zvanej postgraduál, ale na pieskovisku...“ hovorí známy americký spisovateľ Robert Fulghum. V tejto myšlienke je hlboká pravda. Schopnosť učiť sa je v predškolskom veku nesmierna. No ak má trhliny a dieťa sa síce učiť chce, ale nejde mu to tak ako jeho vrstovníkom, nemožno nad tým kývnuť rukou.

Potenciál každého dieťaťa sa do 7. roku života rýchlo rozvíja a podmieňuje jeho celý ďalší vývoj. „Ak však dieťa v určitom veku nedosahuje úroveň, ktorá je chápaná ako norma, je potrebné hľadať príčinu, prečo je to tak,“ objasňuje špeciálna pedagogička Mgr. Mária Drabiščáková, riaditeľka Materskej školy na Ul. 17. novembra v Sabinove, ktorá sa tejto problematike venuje dlhodobo.

Prax dokazuje, že u detí v materskej škole (MŠ) sa čoraz častejšie objavujú rôzne ťažkosti. „Deti majú problémy s jemnou motorikou, s ťažkosťami zvládajú grafomotorické cvičenia, nerady kreslia, majú oneskorený vývin reči, nesprávnu výslovnosť hlások, chudobnú slovnú zásobu, nevedia sa orientovať v priestore, majú dlhodobo problém s pravo-ľavou orientáciou, nezvládajú úlohy v oblasti sluchového a zrakového rozlišovania, prejavujú sa u nich poruchy pozornosti.“

Priblížme si bližšie niektoré zo spomínaných problémov:

Porucha pozornosti

Je pomerne častá, prejavuje sa rozptýlenosťou, zasnenosťou, dieťa krátko vydrží pri jednej činnosti, všetko ho unavuje, má ťažkosti pri samostatnej práci, nerado robí hry a cvičenia s drobnými predmetmi a zdĺhavé činnosti (napr. navliekanie korálkov). Typická je neistota, neustále vypytovanie sa (či koná správne, ako má danú činnosť robiť ap.).

„Ak sa k týmto deťom pristupuje individuálne, časom vedia svoju pozornosť čiastočne nasmerovať na činnosť, ktorú robia,“ pripomína M. Drabiščáková. „Je však dôležité, aby pri práci nemali veľa rušivých momentov. Ak chceme, aby danú prácu vykonali samy, môžu byť pre ne rušivým faktorom aj deti prísediace pri stole.“

U škôlkarov s poruchou pozornosti je dôležité zadávať jasné a presné úlohy. V jednom pokyne jedna úloha. Ak je tých pokynov na činnosť viac, môže sa stať, že si deti nezapamätajú, čo vlastne majú robiť a úlohu nesplnia. Alebo si zapamätajú začiatok a koniec pokynu a urobia niečo úplne iné. Sprievodným javom tejto poruchy sú problémy s pravo-ľavou orientáciou, slabá krátkodobá pamäť a dyspraxia (vývojová porucha motorickej funkcie).

Pravo-ľavá orientácia

Vychádza z činnosti mozgových hemisfér, ktoré sú vzájomne prepojené. Každá hemisféra má rozličné funkcie. Takmer 95 % pravákov má ľavú hemisféru dominantnú pre rečové schopnosti. U ľavákov je to približne 70 %. Ľavá hemisféra ľahšie rozpoznáva postupnosti slov a písmen. Riadi logiku a analytické myšlienkové procesy. Pravá hemisféra kontroluje ľavú časť tela, ľavá hemisféra zasa pravú. Ťažkosti s pravo-ľavou orientáciou sú typické pre poruchy učenia.

Poruchy učenia

Zasahujú celú osobnosť dieťaťa, sprevádzajú ich pocity menejcennosti, nízke sebavedomie. Nie je celkom jasné, čo ich spôsobuje. Ich spoločným znakom je normálny až vyšší intelekt. Sú doživotné, ak sa ale včas nepodchytia, môžu negatívne ovplyvniť aj iné oblasti vývinu a neskôr sa prejaviť poruchami správania.

Dyslexia – častá u detí so zlou koordináciu medzi tým, čo vidia a počujú. Najvýraznejší prejav je v čítaní. Dyslektické deti nie sú schopné naučiť sa spájať písmená do slabík a následne do slov. Zamieňajú si podobné písmená (b – d), slabo rozumejú prečítanému textu, nedokážu ho primerane zreprodukovať.

Dysgrafia – postihuje grafickú stránku písomného prejavu. Ťažkosti sú v osvojovaní tvarov písmen, v ich poradí v slove, typické je vynechávanie písmen, slabík. Dieťa má ťažký úchop pera, píše príliš pomaly, písmo je trhané, neúhľadné.

Dysortografia – úzko súvisí s dysgrafiou. Ide o neschopnosť uplatňovať gramatické pravidlá. Hoci ich dieťa ovláda, pri previerkach a diktátoch ich nedokáže aplikovať (napr. zamieňanie y-i, ý-í, chýbajúce znamienka).

Dyskalkúlia – neschopnosť čítať matematické symboly (pletie si znamienka), čísla (napr. 9 a 6), poradie číslic, problémom je prechod cez desiatku, matematické operácie  ap.

Dyspraxia – špecifická porucha motorických funkcií. Dyspraktické dieťa sa môže javiť ako nešikovné. Nedarí sa mu napr. pri bicyklovaní, je ťažkopádne pri stolovaní, obúvaní, viazaní šnúrok, slabšia motorika ho brzdí pri výtvarných činnostiach, reč môže byť menej zrozumiteľná.

Systematická práca

Väčšina spomínaných porúch je rozoznateľná už v MŠ a prostredníctvom preventívnych programov sa napomáha ich odhaľovaniu. Ak sa ťažkosti u dieťaťa začnú prejavovať vo viacerých oblastiach, je dobré, ak rodičia požiadajú o konzultáciu aj odborníkov v poradenských zariadeniach.

Keďže v materskej škole nie je splnená podmienka nácviku písania a čítania, nemožno u detí hovoriť priamo o poruchách učenia, ale iba o podozrení na ne. Platí, že čím skôr sa odhalia, tým je väčšia šanca na ich korigovanie. M. Drabiščáková: „V našej materskej škole odhaľujeme oblasti, s ktorými majú jednotlivé deti problém, pri spoločných aktivitách. Po ich zistení na nich hneď pracujeme v rámci skupiny aj individuálne, pričom sledujeme, do akej miery dieťa napreduje. Máme pracovné zošity, ale aj vlastné pomôcky a pracovné listy, pripravené pre potreby konkrétneho dieťaťa. Pracujeme podľa nich najmä ráno, keď deti ešte nie sú unavené a majú chuť pracovať. Na prácu potrebujú individuálny čas, ktorý nie je dobré skracovať.“

Všetko sa vyhodnocuje, o každom škôlkarovi sa vedú záznamy. MŠ spolu s rodičmi a prípadne aj poradenským zariadením hľadajú možnosti, ako pomôcť každému dieťaťu. „Ak problém pretrváva a je podozrenie na predispozíciu porúch učenia, dávajú poradenské zariadenia odporúčania pre deti pri nástupe do ZŠ. Učiteľky v prvých ročníkoch sa tak dokážu  orientovať v prípadných ťažkostiach žiakov a od začiatku pracovať s nimi inými metódami pri nácviku čítania a písania.“

Deti s poruchami učenia, pozornosti ap. nepatria do osobitnej školy. Potrebujú výraznejšiu pomoc špeciálnych pedagógov, ale pri skorom podchytení je veľká šanca na to, že sa naučia aj napriek svojim limitom pracovať.

Čo môžu urobiť rodičia?

...všetko, čo je v ich silách. Je dôležité, aby pri podozrení na možnú poruchu u svojho dieťaťa neostali apatickí, negativistickí. Sami musia prijať svoje dieťa aj s týmto „hendikepom“ a pomôcť mu naučiť sa s ním žiť.

M. Drabiščáková radí: „Rodičia by už od najútlejšieho veku dieťaťa mali dbať v prvom rade na vývin jeho reči. Nečakať, že sa dieťa samo naučí správne vyslovovať všetky hlásky. S logopedickou starostlivosťou je dobré začať skôr, kým si dieťa nesprávnu výslovnosť nezautomatizuje. Čítať deťom rozprávky, rozprávať sa o nich, nezamieňať túto činnosť za rozprávky z CD prehrávačov, či videa. Tým, že sa s ním rozprávame, učíme ho súvisle rozprávať, aktívne poznávať svet, obohacovať jeho slovnú zásobu. Potom sa nám nestane, že dieťa nejakú vec pozná, vie, na čo slúži, ale nevie ju pomenovať.“

Pozornosť rodičov je potrebné venovať aj rozvíjaniu poznávacích procesov dieťaťa, pamäte, pozornosti, celkovému vnímaniu okolitého sveta. Čo to znamená v praxi? „Vyžadovať od detí plnenie si drobných povinností, dodržiavanie pravidiel, poriadku. Všímať si ich schopnosť orientácie v priestore, pravo-ľavú orientáciu, grafomotorické zručnosti, sluchovú pamäť, zrakové rozlišovanie. Všetky oblasti sú nevyhnutné, aby dieťa zvládlo čítanie a písanie v škole.“