NEBEZPEČNÉ prejavy dieťaťa: ubližuje sebe aj iným!
Prečo si niektoré deti samy ubližujú, odrazu si búchajú hlávku o postieľku, hnevajú sa... alebo svoje napätie obrátia voči rodičovi?
Čo sa s vaším anjelikom deje? Čo vám chce „povedať“? Ak je to aj váš problém, odpovede vám v nasledujúcich riadkoch poskytne detská psychologička, Mgr. Mária Tóthová Šimčáková.
Príbehy mamičiek:
Mám dvojročného syna, ktorý má svoje dobré aj zlé nálady. Myslím si, že v jeho veku je to normálne. Problém je v tom, že keď je nervózny, udiera si hlavu o zem, o nábytok alebo o stenu. Bojím sa, že udieranie hlavy bude mať následky alebo si ublíži. Keď ho vezmem na ruky, aby sa upokojil, vracia mi to tým, že ma udiera. Čo mám robiť?
Som slobodná matka, synček má necelé dva roky. Ak mu niečo nedám, vynucuje si to tak, že sa hodí o zem. Som bezradná, neviem si s ním rady.
TEST: Je vaše dieťa rozmaznané?
Reakcie okolia na agresiu detí
Častou reakciou ľudí z okolia dieťaťa sú názory typu: odstráňte agresiu, zamedzte jej, trestajte ju a pod. No dá sa to zvládnuť tak jednoducho?
Detský psychológ Zdeněk Matějček roku 2000 upozornil na to, že neexistuje žiadna miera, ktorou by sa dala porovnávať agresivita detí v súčasnosti a v minulosti, ani nijaká spoľahlivá štatistika výskytu agresivity detí dnes a predtým. Prikláňal sa k názoru, že charakter agresivity detí sa za posledných 50 rokov zmenil, ale to ešte neznamená, že sa zvýšil.
Prečo vzniká u dieťaťa agresia?
Na vývoj detskej agresie existuje mnoho pohľadov, ktoré sa líšia predovšetkým príčinou vzniku tejto ľudskej vlastnosti.
Ide o pohľad inštinktivistický (agresivita ako pud), behaviorský (agresivita ako naučené správanie vedúce k úspechu) alebo ako zmiešaný, ktorý v súčasnosti prevažuje. Prikláňame sa teda ku kombinácii vplyvu genetiky a pôsobenia prostredia pri formovaní detskej agresie.
Za dôležité v rámci prevencie deštruktívnej agresie považujeme relaxačné (uvoľňujúce) cvičenia ako joga pre deti, dýchacie cvičenia či možnosť očistenia (katarzie), kde sa snažíme pochopiť, prečo sa naše dieťa dostalo do stavu hnevu a zlosti na seba či na nás. Rovnako prospešné je aj vybitie energie dieťaťa, na ktoré nám slúži cvičenie a šport.
Odpor voči rodičom, vzdor a trucovanie skúšajú deti odmala. Malé dieťa od jedného do dvoch rokov má problém pochopiť argumenty rodiča, prečo niečo robiť má, alebo to, naopak, robiť nemá, a tak sa neobávajte pripojiť k slovám silnú mimiku tváre (zamračiť sa, zosmutnieť) a gestá (ukázať prstom, pokrútiť hlavou, že nie).
Agresivita u malých detí: 9 tipov pre rodičov
Zabráňte dieťaťu v ubližovaní
V období dvoch až troch rokov nastáva u dieťaťa sebauvedomovanie. Zrazu je osobnosťou s rozširujúcim sa sebavedomím. Všetko, čo robí, je testom na overovanie si svojich schopností a možností. Pravdaže, skúša to najmä u rodičov.
Pomôžte dieťaťu hľadať a rozvíjať jeho schopnosti, ale v hre a učení. Nech sa postupne stáva čoraz nezávislejším a odvážnejším. Nedovoľte mu, aby vám ani sebe ubližovalo, a zabráňte mu v tom!
Ak ubližuje vám, rodičom, bije ľudí okolo seba i deti, je to prejav agresie k okoliu. Ak ubližuje sebe, je to sebapoškodzovanie. Príkladov je veľa: deti si búchajú hlavu o stenu, o zem, bijú sa po tvári, ťahajú za vlasy, štípu sa do ruky a pod. Keď nebudete jeho nevhodné správanie posilňovať vašimi nesprávnymi reakciami, situáciu určite zvládnete.
Prečítajte si: Ako mať doma šťastné dieťa? 5 tipov pre milujúcich rodičov
Ako u dieťaťa zabrániť prejavom agresie?
- Dieťa si vyžaduje vašu pozornosť a tú mu nedajte, skúste si ho nevšímať, ak sa to čo len trochu dá.
- Niekedy dieťa cíti, že ste voči nemu nespravodliví. To sa mu zdá, keď mu niečo nedovolíte alebo nedáte.
- Aj gestami treba podporiť to, čo hovoríte (zdvihnutý prst, gesto nerob to, napomínam ťa). Pomôže mu to pochopiť, že to myslíte vážne.
- Zoberte ho na ruky, podložte mu pod hlavu vankúš, nekomentujte, len zamedzte ubližovaniu. Spočiatku to bude zlé, lebo dieťa bude chcieť vo svojej činnosti pokračovať a vy mu to nechcete dovoliť.
- Nahraďte jeho spôsob zlosti iným, menej bolestivým pre dieťa aj pre vás. Stačí, ak si napríklad sadne do kúta a tam, hoci je urazené, si nemusí búchať hlavu.
- Jeho trucovanie sa asi denne opakuje, ale vy mu trpezlivo vysvetľujte, prečo to nie je zdravé.
- Rodič môže chytiť ruky dieťaťa, aby s ním nadviazal kontakt a aby nemalo šancu udierať sa alebo udrieť rodiča.
- Nedovoľte mu, aby udrelo vás alebo iné deti okolo seba, najmä ak to nerobíte vy jemu, čiže ho nebijete. Založte si ruky za chrbát, aby vám ani náhodou „neušla ruka", a čakajte. Alebo ak sa na vás zaháňa, objímte ho. Poskytnete mu tým prejav lásky a zároveň mu zabránite biť sa.
- Obráťte jeho pozornosť iným smerom, na hru, ktorá ho zaujme.
- Aby ste na dieťa prehnane netlačili, riešte to kompromisom: „Počkám ešte päť minút a ty prídeš.“
- Vo svojom hneve vás nepočúva a argumenty nevníma, preto ho nechajte tak a o veci sa porozprávajte, keď sa upokojí.
Sebapoškodzovanie sa často viaže na vlastnícke práva detí a na ich veci či hračky
- Malé deti chcú mať hračky pre seba, najmä ak sú ich a ony nie sú ochotné ich požičať. Vyjednávajte s dieťaťom, ale nenúťte ho, aby dalo obľúbenú hračku niekomu inému. Prípadne skúste výmenný obchod: on ti dá svoju a ty mu tiež niečo požičiaš.
- Malé deti sa hrajú len pri sebe, nevedia rozvinúť spoločnú hru. To príde až vekom.
Prevencia agresie je najdôležitejšia
- Ak sa dá, predpokladajte problémové situácie a skúste ich vopred zmeniť hrou, súťažou alebo odmenou.
- Dieťa veľa motivujete a všetko robte ako hru. U nás doma zabrali súťaže.
- Často dieťa chváľte a povzbudzujte.
- Rozhodnite sa, že ustúpite požiadavkám dieťaťa len raz denne.
- Aj humor a smiech pomáhajú.
- Nemá zmysel používať telesné tresty.
9 tipov pre rodičov tých detí, ktoré nemajú kamarátov
