9 tipov pre rodičov tých detí, ktoré nemajú kamarátov

9 tipov pre rodičov tých detí, ktoré nemajú kamarátov
27.2.2017 v kategórii Mama, autor Mgr. Jarmila Hýroššová, foto: istockphoto.com

Trápi vás, že vaše dieťa sedí doma a samo sa hrá? Že ho nikto nezavolá von, nemá kamarátov, parťákov, s ktorými by si rozumel? Pomôžte mu. Prinášame vám 9 rád, ako zvládnuť tento fakt a ako pomôcť dieťaťu nájsť si kamarátov.

Pomôžte dieťaťu nájsť kamarátov

  • Vysvetlite dieťaťu, ako sa riešia konflikty. Základný princíp „Čo nechceš, aby robili tebe, nerob ani ty iným...“ chápe už i päťročné dieťa. Hovorte o tom, že každé dieťa chce vyhrávať, ale vyhrať môže iba jedno. Že každý raz príde na rad, ale len jeden môže byť prvý. Že každý by chcel najväčší kúsok čokolády, ale rozdeliť sa treba spravodlivo a pod.
  • Dávajte si pozor na zrozumiteľnú reč. Vyhýbajte sa bábätkovskej reči a pojmom, ktoré sa používajú len vo vašej rodine. Dôležité: Vývinové poruchy reči treba konzultovať s odborníkom! Aj tie totiž môžu z dieťaťa robiť outsidera.
  • Dieťa nerozmaznávajte. Ak ho budete nechávať stále vyhrávať, ak bude vždy dostávať najväčší kus koláča, ak okolo každého škrabanca na kolene urobíte obrovské haló, dieťa zažije obrovský šok, keď zistí, ako to funguje vonku.
Prečítajte si: TEST: Je vaše dieťa rozmaznané?
  • Popozerajte sa okolo seba v materskej škole alebo v základnej škole. Ako vyzerajú ostatné deti? Neposielajte tam dieťa v „nedeľných šatách“, keď nosia ostatní rifle.
  • Ukážte dieťaťu, ako sa nadväzuje kontakt: predstaviť sa, klásť otázky, poprosiť o pomoc, urobiť návrhy na hru. „Volám sa Vladko. A ty sa ako voláš? Môžem sa s tebou hrať?“ Alebo: „Som tu nový. Ukážeš mi, ako sa dostanem do telocvične?“

    

  • Tréningom môže byť aj návšteva plavárne. Niektoré deti majú problémy vyrovnať sa so situáciou, keď je okolo nich množstvo ľudí. Chodievajte pravidelne na plaváreň alebo kúpalisko, do cirkusu alebo bábkového divadla. Tu dieťa zažije, ako sa má správať v dave.
  • Podporujte aktivity, ktoré posilňujú pocit spolupatričnosti. Urobte si domáci cirkus alebo divadlo, kde môže každý ukázať svoje schopnosti.
  • Povzbudzujte dieťa, aby si našlo nejakú záľubu. Vlastné hobby posilňuje sebavedomie.
  • Je dôležité, aby dieťa „zapadlo“ do skupiny kamarátov, preto sa nechce od nich odlišovať a mať všetko to, čo majú oni. No statusové symboly – mobil, MP3-prehrávač, drahé bicykle a módne oblečenie – chýbajúce uznanie kamarátov vždy nezabezpečia. Preto aj s okamžitým dokupovaním drahých hračiek opatrne.  
Prečítajte si: O deťoch, s ktorými sa nikto nechce hrať...

Hanblivé deti nechajte konať

U niektorých detí to bez otca a mamy jednoducho nejde. V materskej škole je hneď plač, len čo chce mama odísť, v športovom krúžku sa musí otec po celý čas prizerať. Pre rodičov je často veľmi ťažké nejako sa k tomu postaviť.

Deti netreba nútiť, aby niečo robili samé, ale možno ich pri tom povzbudzovať. Rodičia by za dieťa nemali preberať všetko len preto, aby ho nevystavili stresu. V neškodných všedných situáciách môže dieťa otestovať samo seba. V pekárni kúpiť chlieb alebo na detskom ihrisku ponúknuť keksík cudziemu dieťaťu. Čím častejšie budú môcť vyskočiť hanblivé deti zo svojho tieňa, tým viac odvahy nadobudnú. 

Tip MAMA a ja
Skúste všetko robiť krôčik po krôčiku – dávajte si navzájom úlohy. Napríklad, že sa dieťa osmelí a opýta sa neznámeho dieťaťa zhruba v jeho veku (trebárs na zmieňovanej plavárni) koľko je hodín a podobne. Ak to zvládne, môžete skúsiť napríklad krátky rozhovor a to je už len krôčik k nadviazaniu bližšieho kontaktu. Dôležité je, že sa uvoľní a zbaví prípadnej nervozity a strachu komunikovať.

Pri skutočných problémoch vyhľadajte pomoc

Vo väčšine prípadov je hanblivosť alebo problémy pri hľadaní si kamarátov u detí predškolského a mladšieho školského veku úplne normálnym javom. Existujú však varovné signály, na ktoré by ste mali dať pozor: 
  • keď vaše dieťa nikdy nenadväzuje očný kontakt,
  • keď je extrémne uzavreté, dostáva záchvaty hnevu alebo plače,
  • keď sú v jeho blízkosti iné deti, potom je vhodné poradiť sa s odborníkom – detským psychológom.

 

Prečítajte si: Ako mať doma šťastné dieťa? 5 tipov pre milujúcich rodičov