Dysgrafia
Dysgrafia je špecifická vývinová porucha písania, ktorá sa prejavuje celkovou výraznou neúhľadnosťou písma, jeho tvarom, rozdielnou výškou a kolísajúcim sklonom.
Treba dodať, že výkon dieťaťa pri písaní je hlboko pod očakávaním a nezodpovedá jeho inteligencii a zapojeniu sa do vyučovacieho procesu.
Ako zistím, že moja dieťa je dysgrafik
Dysgrafikom nie je dieťa, ktorého jediným problémom je krasopisná stránka písma. Dysgrafik je ten, kto výrazne zaostáva v spôsobilosti zvládnutia techniky písania.
Jeho problémy sa týkajú najmä: nesprávneho/deformovaného písania jednotlivých písmen, číslic, pomalosti písania, sklonu písma, neschopnosti udržať riadok, udržať rovnakú veľkosť písmen, nezachovávania jednotných medzier medzi slovami, zámeny či zrkadlového písania písmen, trasľavého a kŕčovitého písma.
Dieťa dokonca samo po sebe nedokáže prečítať, čo napísalo. Z obdobia, keď sa precvičovali ľaváci na pravákov, prax potvrdila, že aj ich písmo malo charakteristiky mierneho stupňa dysgrafie.
Dieťa môže robiť aj gramatické chyby, pretože je zamestnané písaním a na rozmýšľanie nad pravopisom mu nezostáva sila ani čas. Napokon, dygrafia zahŕňa aj narušenú schopnosť písomne vyjadrovať svoje myšlienky.
Písmo dysgrafika vyzerá veľmi nezrelo alebo nečitateľne, napriek jeho nesmiernej snahe. Dieťa píše úhľadne len vtedy, keď píše extrémne pomaly, keď venuje písaniu veľmi dlhý čas.
Písanie je potom pre neho príliš únavné a vyčerpávajúce, tak ako pre dyslektika čítanie. Môže preto dôjsť až k odporu k písaniu či odmietaniu písať vôbec.
Tieto deti preto nesmieme preťažovať písaním v dobrom úmysle, že len prepisovaním textov sa ich písmo zlepší! Dysgrafia sa často nachádza v kombinácii s dyslexiou.
Príčiny dysgrafie
Príčiny ťažkostí s písaním sú individuálne. Najčastejšie ide o ťažkosti motorické (pohybové) a poruchu zrakového vnímania. Pohybové ťažkosti ovplyvňujú tvorbu písmen.
Dieťa síce dokáže robiť úkony potrebné na vytvorenie písmen, ale nesprávne funguje časť mozgu, ktorá zabezpečuje, aby tieto úkony boli robené postupne a neprerušovane.
Pohybové ťažkosti spôsobujú problémy aj pri ďalších činnostiach, ktoré vyžadujú precíznu prácou prstov – pri kreslení, zaväzovaní si šnúrok, zapínaní gombíkov, strihaní a pod. Porucha zrakového vnímania zapríčiňuje ťažkosti s rozpoznávaním tvaru písmen a ich umiestnením.
Ďalej sa zdôrazňuje, že problémy s písaním bývajú u detí s poruchami pozornosti obvykle zapríčinené poruchami jemnej motoriky a senzomotorickej koordinácie oko-ruka.
To znamená, že k nesprávnemu držaniu ceruzky či pera sa často pridáva aj porucha koordinácie pohybov ruky s pohybom oka pri sledovaní stránky.
Prečítajte si: 6 tipov ako zvládnuť poruchu pravopisu – dysortografiu
Psychologická diagnostika dysgrafie
Tak ako pri dyslexii, aj tu začíname rozhovorom s rodičmi a dieťaťom, spracovaním osobnej a rodinnej anamnézy a zhodnotením správy od učiteľa. Potom nasleduje samotné vyšetrenie dieťaťa.
V poradenskej praxi zatiaľ nie sú štandardizované skúšky písania. Vyšetrenie písma je zamerané na posúdenie jeho grafomotorickej stránky. Treba si uvedomiť, že písanie je oveľa náročnejšie na koordináciu jednotlivých zložiek ako kreslenie.
Tvary písmen sú záväzné a treba ich dodržiavať, treba rešpektovať aj spôsob spájania písmen v slove a členenie textu. Dieťa má tak menšiu možnosť spôsobu vyjadrenia ako keď kreslí.
Písmo sa hodnotí z hľadiska veľkosti a tvaru písmen, istotou ťahu, tlaku na podložku, dodržiavanie smeru či kvalitou čiar (roztrasenosť, preťahovanie alebo nedoťahovanie čiar,...).
Pri zisťovaní príčin sa používajú testy na zrakové vnímanie a presnosť senzomotorickej koordinácie. V nich sa napr. sleduje, či vie dieťa spojiť čiarou dva body v priestore, či vie obkresliť rôzne obrazce alebo má obrazec nakresliť spamäti.
Až keď dieťa zvládne grafomotorickú stránku písania, môže cvičiť písanie s porozumením. To znamená, že musí pochopiť oddeľovanie slov a viet, systém usporiadania slov vo vete a gramatické pravidlá.
Ak je dieťa diagnostikované ako dygrafik, má právo byť osobitne skúšané a hodnotené v škole podľa osobitných pravidiel uvedených v Metodických pokynoch na hodnotenie a klasifikáciu žiakov so špeciálno-pedagogickými potrebami v bežných základných školách.
Prečítajte si: Ako sa rozprávať s malými deťmi? Nešušlať!
Terapia dysgrafie
Nácvik písania ovplyvňuje úroveň rozvoja grafomotoriky, zrakového a sluchového vnímania, pravo-ľavej a priestorovej orientácie. Pri nácviku písania v prvom ročníku sú dôležité uvoľňovacie cviky, ktoré napomáhajú plynulému a rýchlemu písaniu.
Rovnako je veľmi dôležité správne držanie pera či ceruzky, správne sedenie pri písaní, výška stoličky a stola. Dieťa si postupne osvojuje jednotlivé písmená, spája ich do slabík a slov.
Najskôr píše slová so zhodnou grafickou a akustickou podobou. Predpokladom bezchybného písania je zvládnutie písmen a dosiahnutie príslušnej úrovne sluchového vnímania. Najťažšie je rozlišovanie dlhých a krátkych samohlások, rozlišovanie slabík dy-di, ty-ti, ny-ni a písanie dlhých slov so zhlukmi spoluhlások.
Pri cvičeniach a iných aktivitách by sa malo začať s tou činnosťou, v ktorej je predpoklad, že dieťa bude úspešné, že ju bez problémov zvládne.
Vhodnými metódami pri práci s deťmi trpiacimi dysgrafiou sú napríklad ústna skúška, tiché čítanie, cvičenie zrakového vnímania – čítanie po slabikách, čítanie pomocou okienka, logopedické metódy, obťahovanie, využitie počítača.
Pri výbere hier a materiálov, s ktorými dieťa pracuje, je dobré zamerať sa na tie, ktoré podporujú zmyslové vnímanie (zrakové, sluchové, priestorové, pravo-ľavú orientáciu), pamäť, pozornosť, myslenie, reč a motorické funkcie.
Pri vyučovaní žiaka s dysgrafiou je vo vyučovacom procese vhodnejšie používať grafické znázornenie a obrázky ako slovný zápis. Ďalšou možnosťou je poskytnúť mu predtlačený alebo predpísaný zápis úlohy, kam dieťaťa iba doplňuje slová, čísla a podobne. Úlohy by mali byť pre dieťa príťažlivé svojim obsahom, mali by obsahovať témy, ktoré sú dieťaťu blízke alebo si ich môže dokonca zvoliť samo.