Tri sestry alebo Ako sa učím bojovať za svoje dievčatá
O rodinke, ktorá má doma tri dcéry.
O ružovom svete neružovej mamy a o poznámkach okolia: syna nemáte?
Začnem tak zhurta – postav dom, zasaď strom... Naši muži to nemajú ľahké, a to som ešte ani nedopovedala koniec tohto vtipného úslovia. Babičky na priedomí by ma veru hneď a zaraz spoza plota doplnili „...a sploď syna!“ a poďho chichotať sa spoza vyšívanej šatky. Veru tak, dom, strom a syn, to je životné poslanie správneho Slováka.
Zo života mamy: Aké je to vychovávať štyri dcéry narodené rok po roku?
Postav dom, zasaď strom...všetko môže byť aj inak
Ten môj správny Slovák to poňal celé tak moderne: vzal hypotéku, v kancelárii si nasadil črepníkové paradajky a namiesto syna nám po byte behajú, skáču a lozia tri dievčence.
Život s tromi dcérkami je esteticky i emotívne náročný, hoci musím uznať, že život s troma synmi, ktorých nemám, musí byť tiež riadna zábava.
Čo ma ale vyčerpáva viac než naše tri princezné/pirátky/havkovia (podľa práve dopozeranej rozprávky), počasia alebo nálady, sú predstavy okolia o „správnom Slovákovi“ a nekonečné poznámky známych i neznámych k zloženiu našej rodinky.
Zase čakáte dievčatko?
Keď sme ako prvorodičia zistili, že naše dieťatko bude dievčatko, manželom na chvíľu zalomcovalo sklamanie. V duchu tradícií si predstavoval, ako bude so synom hrávať chlapské športy, preberať chlapské témy a sem-tam mávať nad hlavou kladivom či skrutkovačom. A tak hlesol len „Naučím ju hrať tenis...“ a vzdychol si.
Po pár dňoch však sklamanie ustúpilo rodičovskej eufórii a keď sa Terezka narodila, bol taký dojatý, hrdý a šťastný, že by ju nevymenil ani za piatich synov. Okolie privítalo našu prvú poznámkami: „Aspoň ti neskôr pomôže v kuchyni!“ a „Tak nech to ďalšie je chlapec!“.
Keď sme ako druhorodičia zistili, že naše dieťatko bude opäť dievčatko, manželom mávala až do pôrodu bezuzdná radosť, keďže s prvou dcérkou si vytvoril krásny vzťah založený na adrenalínových zážitkoch (len pre ilustráciu uvádzam sánkovanie dolu prudkým kopcom, po ktorom Terezka ešte pár hodín vyzerala, ako keby celú noc stála pri zapnutom ventilátore).
Manžel vybral meno Šarlotka a z poznámok si, na rozdiel odo mňa, nič nerobil.
„A keď sme sa dozvedeli, že ani nášmu tretiemu dieťatku nič nenarástlo, mala som chvíľu obavy, či mám vôbec tomuto svetu povedať pravdu.“
Po zistení, že čakáme tretie dieťa, sme boli chvíľu zaskočení (no stále nie tak zaskočení ako rodina z mojej strany, rodina z manželovej strany, naši priatelia, pani poštárka aj tá teta, čo v pekárni predáva cesnakové žemličky). A keď sme sa dozvedeli, že ani nášmu tretiemu dieťatku nič nenarástlo, mala som chvíľu obavy, či mám vôbec tomuto svetu povedať pravdu.
„Okolie naše nadšenie z tretej dcéry nezdieľalo, poznámky ako „Ešte nič nie je stratené, uvidíte až pri pôrode“ patria medzi tie najtaktnejšie.“
Tehotná, uťahaná a hormónmi načisto opantaná som sa kotúľala mestom, spolu s mojím sladkým (hoci stereotypným) tajomstvom. Na tretie dievčatko sme sa tešili, bolo tu a zrelo vo mne ako taká hruštička (pričom ja som sa cítila ako riadny demižónik).
ČÍNSKY KALENDÁR: Chlapčeka alebo dievčatko?
A veru, keď pravda vyšla najavo, komentáre sa len tak hrnuli. Na moje veľké prekvapenie však nikto nezalamoval rukami. Všetci sa zabávali, že manžel bude kráľ, pretože má tri dcéry (párkrát som sa na tejto poznámke zabávala aj ja, ale keď s „kráľom“ prišiel stý známy, začalo mi mykať okom).
Ružový svet s babami
Naše dievčatá, pekne odstupňované po dvoch rokoch, rastú do krásy, múdrosti a veselosti. Rodina a priatelia si už zvykli, že máme doma takýto kŕdlik a kto bol spočiatku sklamaný, naučil sa so svojím sklamaním žiť.
A my, my sa učíme žiť v ženskom svete. Ja som nikdy nebola na šminky, Barbie či čivavky (skôr na vyťahané svetre, rock a vlčiaky).
Matka a dcéra: Vzťah, ktorý sa vpíše pod kožu
Moje deti sú však naprogramované nejakým špeciálnym ružovo-fialovým programom a láka ich všetko, čo mne kedysi nič nehovorilo. A tak im lakujem nechty (Katke ešte nie, tá si zatiaľ fľaštičku s lakom iba kotúľa po koberci), žehlím tričká s Disney princezničkami a hrám sa s nimi na mamičky a bábätká (občas už nerozoznávam hru od reality).
Sem-tam sa však ešte stretávame s poznámkami okoloidúcich, ktorí si pod životným úspechom vybavia iba dom, strom a syna... Ach, keby tak vedeli, že svet môže byť oveľa, oveľa, OVEĽA ružovejší...