Kedysi a dnes: Prečo naše prababky zvládli aj päť detí a my nezvládame ani dve?

Kedysi a dnes: Prečo naše prababky zvládli aj päť detí a my nezvládame ani dve?
18.3.2019 v kategórii Mama, autor MaKi, foto: istockphoto.com

Ako to zvládli naše mamy, babky, prababky? Mali x-násobný počet detí ako my. Kedysi to však bolo iné. Ony samy vravia....

Nedojčili

Maximálne tri mesiace. Žiaden dojčenský štrajk, rastový špurt - nič také nepoznali. Bývali viacgeneračne. Bábo bolo stále s niekým. Alebo v postieľke. Samo sa tam hralo, spalo, jedlo.

Mojej mame  s jej dvojčaťom vraj babička dávala ráno o tretej fľašu mlieka a išla makať na družstvo. Prišla o siedmej. Niekedy našla deti spiace, inokedy sa hrali. Ktovie, čo robili medzitým. Intolerancia, rastlinné mlieko, reflux...tiež neznáme pojmy. A odsávačka mlieka? Jedine ak kravského.

Papanie

Muž, dojčený tri mesiace, vraj v roku jedol segedín. Jeho brat guláš. Svorok bol zamknutý i zbe a s 3 bratmi a každý mal kocku cukru. Moja mama bola v ohrádke so súrodencami a miskou slížov. Jedli? Jedli!

Ja som tiež jedla velice dobre. Fotku z roka, kde mám nohy širšie ako nohy hojadcieho koníka, sú toho jasným dôkazom. Hm, tie nohy mi ostali. Ale o tom potom.

HM..a po kom sú, dokelu, tie moje deti?

Prvého som ešte minulé leto naháňala striekačkou s vývarom. Nechápem, prečo nikde nepíšu striekačky do povinnej výbavy pre mamičky. Do druhého roku svojho života vypľuj aj dvojmilimetrový kúsok mäsa ukrytý medzi rezancami v polievke.

Tak sme skúsili párky. Bie, nebio, teľacie, z Lidlu aj z Rakúska.  Hodnoty železa? Lepšie, ako u detí, čo jedli 3-krát do dňa teľacie z ekofarmy. 

Ale už je na to lepšie. Bol na priberacom pobyte u mojej mamy. Pomohlo. Ak máte deti, čo nechcú jesť, jedia málo, nechcú piť čaj, nechcú sa dať ostrihať, nechcú chodiť na nočník...jednoducho čokoľvek nechcú, treba ich poslať k mojej mame. 

Spanie

Vraj kedysi drobcov uložili a spali. Aj dnes sú také deti. Vidím ich na ihrisku. Zázrak dnešnej doby. Čo sa samy uložia, samy uspia a potom sa disciplinovane pýtajú, či už môžu vstať. V postieľke sa pozerajú na kolotoč, na plafón. Je ale také deti nemám. To ste si asi nedomysleli. 

Sú to tzv, kočíkové typy (kočíkový typ- neustály pohyb kočíkom, žiadne odstavenie na balkón). No, vedia spať aj na posteli, ale majú tzv. ritný senzor, ktorý sa aktivuje sekunde, ako vstanete z postele a idete sa čo i len vycikať. A tak ležím, nemôžem sa ani len natiahnuť po knihu obďaleč bez toho, aby sa dieťa zobudilo. Ale nevadí. Zvykla som si...

Ja fakt neviem, ako to robili kedysi. Ako mohli mať tri, štyri, päť alebo osem detí. Nemali pampersky ani automatickú práčku. Žiadna špecializovaná dojčenská výživa ani žiadne párky. Chlap celý deň v robote alebo na poli, málo peňazí. Pobyt mimo domova? Akurát tak nedeľný kostol. Klubúk dole, naše mamky, babky, prababky, ako ste zvlád(a)li.

My by sme to nedali. Nám stačia naše dve a niekomu aj jedno. Aj to sme niekedy zrelé na psychiatra. Ja sa ešte držím. Veď aj tak by mi nedal lieky. Dojčím.