VYČKÁVACIA STRATÉGIA alebo správajte sa k svojmu prvorodenému, ako by ste už jedno dieťa doma mali
Keď sa bábätko v noci zobudí, najjednoduchšou taktikou je počkať, čo sa z pomrnkávania vyvinie. Buďte leniví. Takto sa podľa výskumov často správajú rodičia k druhým deťom, na ktoré už nemajú toľko času, priestoru a energie. Možno je mrnkanie len prejav aktívneho spánku, možno si bábätko pomrnká a zaspí samo.
V jednej staršej štúdii fungovala táto taktika už pri deťoch od troch týždňov. U plne dojčených bábätiek sa v ôsmich týždňoch podarilo prespať celú noc – čas medzi polnocou a piatou ráno – všetkým bábätkám, pričom v kontrolnej skupine, kde rodičia taktiku neskúšali, to bola len štvrtina.
ŠŤASTNÉ BÁBÄTKO? Skúste to podľa Karpa
Vyčkávajte a neskočte hneď, ako zamrnká
Štúdia podrobne opisuje, čo presne sa s bábätkami dialo. Výskumníci najprv poučili rodičov o tom, ako vyzerá typický spánok bábätiek. Keď mali deti tri týždne, rodičia ich každý večer uložili spať a dbali na to, aby nevynechali dojčenie medzi desiatou hodinou a polnocou. Keď sa neskôr počas noci bábätká budili, zostali pokojní a nič nepodnikli.
Niektoré bábätká sa pomrvili a zaspali, iné začali mrnkať. V takom prípade mali rodičia začať najprv s jemnými uspávacími taktikami (hladkanie po chrbátiku či „ššškanie“). Ak nepomohlo ani to a bábätko bolo čoraz čulejšie, mama ho nadojčila. Výskumníci zdôrazňovali, aby mamy nenechávali bábätká plakať (niektoré bábätká preskočia mrnkaciu fázu a rozplačú sa hneď, takže u nich by sa vyčkávacia taktika praktizovala len ťažko).
Jednak nechceli, aby boli bábätká v strese, a jednak sa plačúce bábätko uspáva ťažšie ako to, ktoré len pomrnkáva. Výsledky boli sľubné. V treťom mesiaci spali tieto bábätká naozaj výrazne lepšie ako kontrolná skupina, ktorá nepoužila vyčkávaciu taktiku.
Vyčkávacia taktika funguje od tretieho mesiaca?
Znie to fantasticky, no predsa je tu pár „ale“. Je otázne, či je takáto taktika skutočne vždy účinná v prvých troch mesiacoch, keď sú sebaregulačné schopnosti bábätiek len veľmi slabé – v iných štúdiách fungovala až od tretieho mesiaca, a ich autori ju skôr ani neodporúčajú.
Čo je však zásadnejšie: na prvý pohľad to môže vyzerať, že obhajujeme čo najrýchlejšie ukončenie nočného dojčenia. Čo je v tomto veku rizikové – vieme, že obmedzovanie nočného dojčenia, hoci len takéto jemné, povedie u niektorých žien k poklesu produkcie mlieka. Hoci autori uisťujú rodičov, že bábätká sa síce menej dojčili v noci, ale dohnali to ráno. My dodávame, že treba sledovať tvorbu mlieka.
Vyčkávacia taktika však nie je o tom, ako čo najdlhšie dieťatku v noci neponúknuť prsník. Ide v nej skôr o to, aby rodičia skúšali rozoznať, čo je skutočnou potrebou bábätka, a tú uspokojiť. Nie každé nočné prebudenie znamená, že sa bábätko chce dojčiť.
Možno potrebuje len uistenie, že nie je samo, potrebuje cítiť vedľa seba rodiča a počuť jeho dych, chlácholivé slová, tichú uspávanku. Vyčkávacia taktika znamená, že si dovolíme vyskúšať viaceré stratégie, aby sme prišli na to, čo je momentálnou potrebou bábätka, a zároveň v ňom nenásilne podporíme schopnosť naučiť sa zaspať bez našich zásahov. Niekoľkokrát za noc sa však môže prebudiť aj na hlad, čo je prirodzená potreba, a treba ju rešpektovať. Vtedy vám to samo dá najavo, lebo iný spôsob utíšenia neakceptuje.
Ak máte staršie bábätko a vyčkávaciu taktiku ste doposiaľ neskúšali, môžete ju vyskúšať kedykoľvek, keď budete chcieť popracovať na zmene spánkových návykov alebo samostatnom prechode medzi spánkovými cyklami.
Bezpečná vzťahová väzba –dar na celý život
Materská intuícia
A ešte jedna poznámka. Vyčkávací prístup ide na prvý pohľad proti rodičovskej intuícii, že na bábätko treba reagovať rýchlo, aby sme uspokojili jeho potreby. Mamy skutočne celkom prirodzene dokážu odhadnúť, ako načasovať svoju reakciu tak, aby to bolo pre bábo zvládnuteľné. Plač novorodenca pritiahne našu pozornosť prakticky okamžite, ale ako dieťa rastie, dokážeme väčšinou odhadnúť aj to, koľko zvládne čakať.
Nočná situácia nie je v ničom odlišná. Každým dňom poznáme bábätko lepšie a vieme odhadnúť, či to ešte „ustojí“, alebo sa dostáva do nepohody, ktorá je preň momentálne priveľká. Tých málo štúdií, ktoré skúmali súvislosť medzi vzťahovou väzbou a reakciami rodičov na nočné prebudenia, naznačuje, že nie je až také dôležité, ako rýchlo zareagujeme, ale skôr primeranosť reakcie. Ak sú mamy primerane citlivé a nenechávajú bábätko plakať v hneve alebo strese, vyčkávacia taktika neohrozí bezpečnú vzťahovú väzbu.
Ako sa postarať o bábätko do 1 roka? Čo všetko by ste mali vedieť a čomu sa vyvarovať? Jedna z najlepších kníh pre rodičov je už v predaji!
