Bezpečná vzťahová väzba –dar na celý život

Bezpečná vzťahová väzba –dar na celý život
29.8.2017 v kategórii Mama, autor Redakcia, foto: istockphoto.com

Bábätko prichádza na svet odkázané na starostlivosť druhých. Bez opatery, ktorú mu najčastejšie poskytujú rodičia, by neprežilo.

Prenatálna komunikácia matky a dieťaťa

Pre fyzické prežitie dieťatka stačí, ak sú uspokojované jeho biologické potreby. Prevratný objav britského psychológa Johna Bowlbyho však poukázal na to, že bez pocitu bezpečia, ochrany a lásky sa dieťa nemôže plne vyvíjať. Nedostatok sa odrazí na jeho psychickom zdraví a ohrozí celkové prospievanie

Najdôležitejším obdobím pre budovanie citových väzieb je prvý rok života

Dieťa sa rodí s potrebou nájsť si jednu osobu pre bezpečnú citovú väzbu, ktorá mu poskytne ochranu a podporu. Najcitlivejším obdobím pre citové naviazanie sa je prvých dvanásť mesiacov jeho života.

Bábätko si počas tohto obdobia vybuduje vzťah spravidla s jedným kľúčovým človekom, najčastejšie so svojou matkou, preto budeme hovoriť najmä o vzťahu k mame.

V realite však môže matku z rôznych dôvodov nahradiť aj niekto iný – otec, starý rodič, opatrovateľka, či adoptívny rodič. Genetické prepojenie nezohráva rolu, vzťahovú väzbu si môže dieťa vytvoriť ku komukoľvek, kto je v prvom roku života nablízku.

Najvýznamnejší slovenský odborník na vzťahovú väzbu, MUDr. Jozef Hašto (2005), prirovnáva silné emócie, ktoré sú spojené so vzťahovou väzbou, k romantickému vzťahu. Vytvorenie väzby bábätka na mamu je ako zaľúbenie a pokračuje ako láska.

Prítomnosť milovanej osoby mu poskytuje  istotu, bezpečie, pokoj a pohodu. Predstava odlúčenia sa od nej či jej reálna strata vyvoláva úzkosť, smútok a zlosť. Potreba vzťahovej väzby je podobne dôležitá, ako iné potreby bábätka. Rovnako ako hlad či spánok je vrodená a biologicky podmienená.    

Bonding

Aká je to dobrá vzťahová väzba?

Väzba medzi bábätkom a matkou vznikne vždy, dokonca aj v prípade, že matka dieťa zanedbáva, či týra. Jej kvalita však môže byť rôzna.

Typ vzťahovej väzby sa prejaví v správaní batoľaťa vo veku 12 až 19 mesiacov, keď ho matka ponechá samotné s cudzou osobou.

Deti reagujú pri odchode matky aj pri jej opätovnom návrate rozdielne. V psychologickej praxi sa na overovanie typu väzby používa špeciálna metóda, tzv. zvláštna situácia (ang. strange situation, od priekopníčky Mary Ainsworthovej), ktorá napodobňuje takéto momenty v živote dieťaťa.

Test má niekoľko častí, v ktorých sa sleduje, ako sa dieťa správa v prítomnosti mamy, v prítomnosti cudzej osoby, po tom, čo mama odíde, a ako na mamu reaguje po jej návrate.

Ako sa prejavuje bezpečná/istá väzba?

Ročné dieťa reaguje na mamin odchod hlasným protestom, strachom, jej hľadaním a volaním. Keď sa mama vráti, prejavuje radosť, naťahuje k nej ruky, vyhľadáva telesný kontakt.

Po utíšení matkou sa bezpečne pripútané dieťa spravidla ľahko upokojí a po niekoľkých minútach v maminej náruči je pripravené znova objavovať svet.

Deti s bezpečnou väzbou väčšinou rady a s nadšením skúmajú svet okolo seba, ale pritom sa občas pohľadom nezabudnú uistiť, že je mama nablízku.

Hoci my dospelí môžeme vnímať plač a hlasný protest dieťaťa ako prejav nesamostatnosti, v tejto situácii je pre nás dobrým znamením, pretože svedčí o tom, že si dieťa k mame vytvorilo bezpečnú väzbu založenú na dôvere.

Zázrak dojčenia, alebo čo na dojčení milujem...

Ako vzniká bezpečná väzba?

Deti s takouto väzbou mali počas prvého roka pri sebe opatrovateľskú osobu, ktorá citlivo, rýchlo a spoľahlivo reagovala na ich potreby.

Na vytvorenie bezpečnej väzby však netreba dokonalú mamu. Je celkom normálne, ak robí pri opatrovaní bábätka chyby. Pokiaľ sa aj stane, že mama nie vždy rozpozná, čo jej chce bábo svojím plačom povedať, dôležité je, že prejavuje citlivosť a snahu pochopiť ho a poskytnúť to, čo mu chýba.

Hoci neuspokojí aktuálnu detskú potrebu, je pri bábätku v čase, keď ju potrebuje a poskytne mu bezpečnú náruč a oporu.

Ako sa prejavuje neistá vyhýbavá väzba?

Pri odchode matky dieťa nereaguje silným protestom, správa sa, akoby odlúčenie neznamenalo žiadnu zmenu. Vonkajší pozorovateľ by mohol označiť takéto dieťa ako samostatné a bezproblémové. Keď sa však mama vráti, dieťa na ňu reaguje odmietavo.

Neprejavuje potrebu, aby ho vzala do náruče. Po maminom návrate zvyčajne nedochádza k telesnému kontaktu.

O týchto deťoch sa pôvodne myslelo, že majú veľkú prispôsobivosť a pokojný temperament. Výskum však zistil, že v skutočnosti reagujú pri opustení veľkým stresom – väčším, ako  bezpečne pripútané, či ambivalentne pripútané deti (Schieche a Spangler, 1994, 1995). Ich vyhýbanie sa kontaktu s mamou je formou obrany (Birsch, 2011).

TEST: Je vaše dieťa rozmaznané?

Ako vzniká vyhýbavá väzba?

Mamy detí s týmto typom väzby im v prvom roku neposkytovali oporu v stresujúcich situáciách a na potreby dieťaťa nereagovali dosť citlivo.

Dieťatko pochopilo, že keď mu je zle, pomoc nepríde. Deje sa tak často vtedy, ak rodičia nesprávne „pracujú“ na samostatnosti dieťaťa. V zmysle zaužívaného predsudku „aby dieťa nerozmaznali“ ho neberú do náruče keď plače, nechajú ho vyplakať, „aby si zvyklo na postieľku“, „odvyklo od cumlíka“, či „precvičilo pľúcka“.

Deti, ktoré sú počas prvého roka takto odmietané, sa neskôr naučia signály vôbec nevysielať. Rodičom a okoliu sa javia ako nenáročné, ľahko môžu byť odložené do starostlivosti opatrovateľky či do jasieľ, zdanlivo bez problémov si privyknú na nové prostredie.

Zistilo sa však, že na stresové situácie reagujú rovnako ako deti, ktoré pri odlúčení protestujú. Potvrdili to ukazovatele stresu ako tep, srdcová  frekvencia, kožný odpor a stresový hormón kortizol v slinách (Birsch, 2011a).

Tieto deti teda predstierajú niečo, čo nezodpovedá ich skutočnému prežívaniu. Keď na nepríjemné situácie reagovali plačom, mama sa zachovala odmietavo alebo negatívne.

Naučili sa, že ak nebudú plakať, bude sa k nim mama správať lepšie, ako keď plakať budú. Patria sem napríklad reakcie rodičov typu: „Neplač! Hovorila som ti, že si ublížiš!“ Tento typ pripútania sa vyskytuje asi u 25 % detí. (Birsch, 2011a)

Aké sú výhody bezpečnej väzby

Výskumy ukazujú , že pre psychické aj fyzické zdravie v detstve aj v dospelosti je jednoznačne najprospešnejšia bezpečná väzba.

Ľudský organizmus má schopnosť chrániť sa pred chorobami vďaka imunitnému systému. Imunitu môžeme podporovať zdravým životným štýlom, stravou, relaxáciou.

Podobnú „imunitu“ má aj naša psychika – vďaka nej dokážeme zvládať prípadné životné záťaže a stres. Bezpečná vzťahová väzba, ktorú mal človek v detstve, je dôležitou súčasťou neskoršej psychickej imunity a najnovšie výskumy dokazujú, že súvisí aj s fyzickým zdravím v dospelosti.

Kvalita vzťahovej väzby ovplyvňuje tiež fyzické zdravie

Štúdia, ktorá zisťovala súvislosť medzi vzťahovou väzbou v detstve a zdravím v dospelosti zistila, že jedinci s neistou vzťahovou väzbou trpeli častejšie zápalmi a celkovo sa viac sťažovali na rôzne zdravotné ťažkosti (Puig a kol. 2013).

Typ vzťahovej väzby neskôr podmieňuje aj našu schopnosť vysporiadať sa so stresom. Vedci skúmali 140 Izraelských študentov a ich spracovanie vojnového zážitku 2 týždne po udalosti (Mikulincer a kol., 1993).

Študentov porovnávali na základe vzťahovej väzby, ktorú mali so svojimi rodičmi. Najviac stresu prežívali študenti s neistou ambivalentnou väzbou, neefektívne sa zameriavali na vlastné emócie a príliš prežívali negatívne pocity.

U študentov s neistou vyhýbavou väzbou sa ich stres premietol do telesných pocitov a fyzického zdravia. Pociťovali nepriateľskosť a agresivitu a popierali, že prežili traumu. Skupina s bezpečným pripútaním najviac vyhľadávala pomoc iných, čo je považované za efektívnu stratégiu spracovania stresu. Mali dôveru v iných ľudí a v to, že dostanú pomoc, keď o ňu požiadajú.

Prečítajte si: Budovanie sebaúcty u detí

Rané vzťahy ovplyvňujú i kvalitu vzťahov v dospelosti

Kvalita raných vzťahov je veľmi dôležitá pre neskoršie vzťahy v živote dieťaťa, a to aj v období dospelosti.  Podobný typ väzby, ako má dieťa vo veku 1,5 roka k svojej mame, má často v dospelosti aj k iným dôležitým ľuďom (partner, priatelia). 

Na základe väzby s mamou teda vzniká niečo ako „prototyp“ vzťahu k druhým ľuďom.  Pevný a bezpečný vzťah s rodičmi vedie k vyššej spokojnosti vo vzťahoch  v dospelosti.

Dospeláci, ktorí prežívajú pocit bezpečia a istoty vo vzťahu k svojmu partnerovi, spätne hodnotia vzťahy s rodičmi, keď boli deťmi ako vrúcne,  starostlivé a akceptujúce (Feeney & Noller, 1990, and  Levy, Blatt, & Shaver, 1998, tamže). 

Výskumníci analyzovali, ako vzťahová väzba súvisí s emocionalitou dieťaťa. Deti s bezpečnou väzbou mali v školáckom veku lepšiu náladu a so svojimi emóciami sa vyrovnávali ľahšie ako ostatné deti (Kerns a kol. 2007).

Bezpečná väzba má tiež zásadný vplyv na schopnosť vcítiť sa do kože druhých (Easterbrooks a kol. 2000). Bezpečne pripútané deti dokážu pochopiť, že iní ľudia si môžu myslieť a cítiť niečo iné, než ony. Toto je výborný a nevyhnutný predpoklad pre výchovu.

Empatické dieťa
dokáže ľahšie porozumieť a akceptovať aj vaše potreby, zohľadniť súrodencov a podobne. Neskôr v živote je práve schopnosť  empatie základným predpokladom úspešných vzťahov a sociálnych interakcií v súkromnom aj pracovnom živote.

Napokon, výskum bezpečnej väzby naznačuje aj ďalšie pozitíva pre vývin dieťaťa. Francúzsko-kanadská štúdia poukázala na to, že bezpečne pripútané deti prejavovali ako 5 – 9-ročné menej agresivity voči druhým (Moss a kol 1998). Niektoré štúdie priniesli dokonca výsledky, podľa ktorých takáto väzba prispieva k vyššiemu IQ u detí (Crandell a Hobson 1999).

Rozmaznané deti, (ne)láskaví rodičia: ako reagovať, ak nás dieťa vyvedie z rovnováhy?