Prenatálna komunikácia: dieťatko v brušku vás počúva

Prenatálna komunikácia: dieťatko v brušku vás počúva

5.10.2017 v kategórii Tehotenstvo, autor PaedDr. Dagmar Bohušová, foto: istockphoto.com

Bábätko v brušku reaguje na to, čo sa deje "vonku". Rozprávate sa s ním a ľúbte ho.

Dvaja v jednom – matka a dieťa. Genialita zázraku formovania ľudskej bytosti nie je prekonaná ani v 21. storočí. Pre ľudstvo ešte stále ukrýva príliš veľa otáznikov. Ich problematike sa venuje aj Mgr. Ľudmila Matulníková z Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce na Trnavskej univerzite v Trnave.

Môže vás zaujímať: Lekár radí: Tehuľka pod drobnohľadom alebo Aké vyšetrenia vás čakajú v tehotenstve?

Tehotenstvo je zázračné obdobie

Kto nezažil nepochopí, kto zažil, nikdy nezabudne. Akýsi neurčitý pocit tajomna, odohrávajúci sa v žene, je naplnený očakávaním

Pretože to, s „akou výbavou“ dieťa na svet príde, v mnohom záleží aj od deviatich mesiacov, ktoré strávi vo svojej matke. Viac už Mgr. Ľudmila Matulníková:

„Pre prenatálne dieťa je prvým svetom maternica jeho matky, ktorá mu poskytuje prvé milujúce, alebo, naopak, nehostinné prostredie. Milujúce prostredie v matkinom lone vytvára predpoklady na vytvorenie si dôvery, otvorenosti, ústretovosti a sebadôvery po narodení.

Naopak, nehostinné prostredie je znakom budúcej nedôvery, podozrievavosti a ťažšieho nadväzovania kontaktov v postnatálnom období. Matka tu môže plniť úlohu najväčšieho pomocníka, alebo môže predstavovať pre dieťa prekážku. Citovo vnímavejší rodičia, prejavujúci viac náklonnosti a lásky k deťom v prenatálnom a postnatálnom období, majú fyzicky uvoľnenejšie deti s nižšou hladinou stresových hormónov, sú sociálne obratnejšie, dosahujú lepšie výsledky v škole – obzvlášť v matematike a v čítaní.“

So svojím bábätkom sa neustále rozprávajte...

prenatalna komunikacia

Utváranie väzby medzi matkou a dieťaťom

Prenatálny psychológ Verny tiež na základe svojich mnohých pozorovaní tvrdí, že to, čo najviac formuje dieťa, je práve jeho matka.

Dlhodobejšie stresy a emočné i fyzické stavy matky dieťa vníma. Tie negatívne ho zasahujú, zatiaľ čo pozitívne prispievajú k jeho zdravému vývoju. Ľ. Matulníková dodáva:

„Väzba po narodení je pokračovaním procesu väzby, ktorý sa začal už dávno predtým, v maternici. Silná vnútromaternicová väzba predstavuje pre dieťa najvyššiu ochranu voči nebezpečenstvám a neistotám vonkajšieho sveta. Dieťa reaguje na matkinu lásku, strach, odmietanie, radosť, tieseň, ako aj na silné nepríjemné zvuky a navonok svoju reakciu prejavuje kopaním nožičiek a meniacou sa polohou v maternici.“

Vzniká však otázka, ako dokáže nenarodené dieťa dešifrovať citové stavy lásky, pohody alebo odmietania, úzkosti a strachu, keď nemôže vedieť, čo v skutočnosti znamenajú?

Neprehliadnite: Úzkosť počas tehotenstva: nenechajte ju zvíťaziť!

„Odpoveď môžeme hľadať na biochemickej úrovni v schopnosti katecholamínov, t. j. neurohormónov uvoľňujúcich sa pri strese, vyvolať všetky fyziologické reakcie, ktoré súvisia so strachom a úzkosťou. V prenatálnom období je pre ešte nenarodené dieťa zdrojom katecholamínov jeho vlastná matka.

Dôsledkom uvedených vplyvov sú fyzické zmeny, ktoré môžu u dieťaťa vyvolať poruchy žalúdočno-črevnej motility, nízku pôrodnú váhu, nepokoj, nervozitu, hnačky a hyperaktivitu dieťaťa. Vplyv silného stresu na nenarodené dieťa je do šiesteho mesiaca zväčša fyzický, čo je podmienené nezrelosťou mozgu dieťaťa. Schopnosť transformovať pocit do emócie s kognitívnym obsahom nadobúda prenatálne dieťa po šiestom mesiaci.“

prenatalna komunikacia

Bábätko prežíva všetko s mamkou

Kritické stavy, ako smrť v rodine, nezhody medzi manželmi či úzkosť matky sa prejavujú aj na prenatálnom dieťati, ktoré svojím akoby „emocionálnym radarom“ zachytáva nielen emócie s jasne biologickým podkladom, ale aj matkine emócie, ktoré nemajú zjavne biologický podklad.

„Dieťa síce nerozumie obsahu slov matky, ale počuje a cíti rytmus jej reči, emocionálne zafarbenie hlasu a reaguje na jej srdcový rytmus vlastnou pohybovou aktivitou. Pohyby nenarodeného dieťaťa odrážajú stav spokojnosti alebo nespokojnosti a citlivosť k prostrediu. Stav dieťaťa po narodení môže poskytnúť obraz o tom, aké signály od matky dostávalo v materstve a ako citlivo ich vnímalo. Najmä extrémna forma stresu vyvolaná napr. hladovaním matky, smrťou otca dieťaťa, narodením sa počas vojny, môže u detí predisponovať častejší výskyt schizofrénie či sebadeštrukčného správania v adolescencii.

Miernejšia forma stresu má za následok častejší výskyt hnačiek, žalúdočno-črevnej motility v postnatálnom období, nepokoj a mrzutosť detí, ako aj poruchu správania a neurologických dysfunkcií. Je nutné podotknúť, že stavy dlhodobej úzkosti u matky ovplyvňujú nielen tehotenstvo, ale aj priebeh pôrodu, ktorý je potom zdĺhavejší a komplikovanejší na rozdiel od žien, ktoré boli vyrovnané, vydaté a radostne očakávajúce narodenie dieťaťa.“

Neprehliadnite: Na zdravie bábätka máte väčší vplyv ako si myslíte!

Dotyky matky sú dôležité

Komunikácia dotykom (haptonomika) medzi matkou a jej ešte nenarodeným dieťaťom vytvára predpoklady nielen pre vznik vnútromaternicovej väzby, ale prispieva k harmonickému rozvoju nervovej sústavy dieťaťa a udržaniu rovnováhy jeho fyzického, intelektového a citového života.

Kontakt dotykom je najviditeľnejší spôsob, akým prejavujeme svojmu potomkovi bezpodmienečnú lásku. Prvé reakcie dieťaťa na dotykové podnety a zmenu polohy zaznamenávame už medzi 7. a 8. týždňom tehotnosti. Pre vývoj dieťaťa je dôležité, aby mu rodičia poskytli dostatok stimulov, komunikácie a dali mu pocit, že je milované. Matka cíti a vníma pohyby dieťaťa navonok i vo svojom vnútri.

Haptonomický proces medzi matkou a dieťaťom sa popisuje ako vlna prichádzajúcich dotykov od matky k dieťaťu (formou potľapkania, pohladenia, klopkania...), vyvolávajúca pohyby dieťaťa. Dieťa manifestuje na súhru matkiných rúk vlastným pohybom. Efekt sa dosiahne vtedy, ak sú dodržiavané podmienky prenatálnej haptonomiky, t. j. celý proces sa robí každý deň, optimálne v rovnakom čase a zohľadňuje sa spánkový rytmus dieťaťa (ak dieťa hlboko spí, jeho odpovede sú pomalé).

To, že dieťa je na túto formu komunikácie mimoriadne citlivé, dokazujú aj výsledky pozorovaní detí, u ktorých matky haptonomiku uskutočňovali. Je dokázané, že po narodení boli tieto deti pozornejšie. A nielen to.

„Popisujú sa výraznejšie predrečové prejavy, skorší začiatok prvého hovorenia, lepšie používanie zložených slov. Deti sú rýchlejšie, prispôsobivejšie a majú menej strachu. Nedostatok takejto formy komunikácie spôsobuje u detí citové problémy, znížený sociálny kontakt, väčšiu plačlivosť. O význame haptonomiky i v ďalších rokoch po narodení hovorí aj francúzska psychologička E. Antier vo svojej knihe Agresivita detí, keď upozorňuje na to, že agresívne a tvrdohlavé prejavy síce patria v určitých obdobiach života k formám správania sa dieťaťa, ale práve emotívne dotyky medzi plodom a rodičmi prostredníctvom rúk majú aj v tejto oblasti svoj význam.

Kedy začne bábätko v brušku kopkať?

prenatalna komunikacia

Nenarodené dieťa vníma:

  • zvuky vytvárané telom matky
  • zvuk placenty
  • pulzácia krvi v žilách
  • tlkot srdca matky
  • škvŕkanie v žalúdku
  • pohyb v čreve
  • hlas matky, otca
  • spievanie, rytmus hudby
  • zvuky z vonkajšieho sveta 

Dieťa na ne reaguje motorickými prejavmi – spomalením alebo zrýchlením frekvencie srdca, pohybmi.

Spánok bábätka v brušku

Viaceré výskumy potvrdili, že dieťa počas prenatálneho vývoja veľa času prespí. Vo veku 32 týždňov trávi spánkom až 90 – 95 percent času dňa. Nejedná sa však výlučne o spánok, aký poznáme. Avšak aj hlboký obyčajný spánok dieťa prežíva.

Niektorí vedci sú presvedčení o tom, že aj nenarodené dieťa sníva, ide však skôr o akési pocitové stavy, než predstavy. Podľa vedcov z Columbia University zažíva nenarodené dieťa medzi častými obdobiami spánku rôzne obdobia – prebudenie, plné vedomie i akýsi nerozhodný stav, ktorý je podmienený nezrelosťou mozgu a centrálnej nervovej sústavy.

Zaujímavé je, že v stave spánku i bdenia sa dieťa pohne až päťdesiatkrát a viac za hodinu. Jeho pohyby sú zreteľné – pohybuje hlavou, končatinami. Psychológovia z Harvard Medical School boli pri svojich pozorovaniach fascinovaní tým, čo všetko dokáže nenarodené dieťa v rámci jemnej motoriky. „Dieťa sa dotýka svojej tváre, chodidlom o druhú nohu, rukou sa chytá pupočnej šnúry, jednou rukou sa dotýka druhej...“

Dar na pár mesiacov

Svet dieťaťa v lone svojej matky je tak pre vedcov neustálym zdrojom prekvapení a fascinácií. O to väčší by mal byť pre všetky ženy, ktoré dostali do vienka dar byť matkou. Ako hovorí talianske príslovie:

„Materská radosť je to, čo žena cíti, keď všetky iné ženy spia.“

Pretože chvíle, keď ostáva sama so svojím ešte nenarodeným dieťaťom, trvajú len pár mesiacov a pôrodom sa nenávratne stratia.

9 magických mesiacov
Zamerané na TEHOTENSTVO: Čo je bezpečné a čo NIE?

9 tipov ako zmierniť tehotenské nevoľnosti

prenatalna komunikacia

Komentáre