Keď je dieťa plaché alebo ťažšie nadväzuje kamarátstva: 9 tipov pre rodičov
Máte doma hanblivého drobca, ktorý sa na ihrisku radšej drží pri vás? Nemusíte ho hneď tlačiť do veľkých zmien. Stačí malá podpora, pár jednoduchých krokov a postupne si nájde cestu k hrám aj k ostatným deťom. Dôležité je rešpektovať jeho tempo a ukázať mu, že pri vás má vždy bezpečné miesto.
Možno aj vaše dieťa radšej pozoruje dianie z bezpečnej vzdialenosti, než by sa zapojilo do hry s kamarátmi na ihrisku. Alebo mu dlhšie trvá, kým si k novým kamarátom nájde cestu. Plachosť nie je negatívna vlastnosť, skôr črta osobnosti.
Pokojné, náročné a rezervované deti. Aké je to vaše?
1. Akceptujte jedinečnosť dieťaťa
Každé dieťa prichádza na svet s inou kombináciou povahových vlastností. Niektoré deti sú prirodzene otvorenejšie, iné zasa vnímavejšie a rezervovanejšie. Plachosť nie je chyba, ktorú treba meniť. Akceptujme, že je naše dieťa také. Len ak dieťa cíti, že ho rodičia berú také, aké je, si časom vybuduje väčšiu vnútornú istotu. Nemusím sa meniť len preto, aby som sa zapáčilo rodičom. Môžem byť sám sebou.
2. Poskytnite dieťaťu oporu a bezpečie
V predškolských zariadeniach či v prvých ročníkoch základnej školy sa deti stretávajú s novým prostredím. Reagujú zmätene a často sú z tejto novej situácie v strese. Nezľahčujte ich obavy, povedzte im, že je normálne, ak sa necítia vo svojej koži. Majú na to dôvod. Neprehovárajte dieťa, aké je to skvelé, keď to tak necíti. Pre hanblivé deti môže byť náročné nadviazať kontakt s rovesníkmi. Pomôžte mu pripraviť si jednoduché frázy alebo gestá, ktoré mu umožnia osloviť iné deti: „Môžem sa pridať?“ alebo „Chceš si vymeniť formičku?“ Rovnako ho môžete povzbudiť, aby sa usmial alebo zamával, čo je často prvým krokom k nadviazaniu kontaktu.
3. Modelujte pozitívne príklady
Deti veľmi citlivo vnímajú správanie dospelých. Ak si želáte, aby dieťa bolo spoločenskejšie, môžete mu ísť príkladom. Rozprávajte sa s ľuďmi vo vašom okolí, s učiteľmi, s priateľmi. Udržujte si príjemný a otvorený tón hlasu, usmievajte sa, buďte zvedaví na druhých. Môžete mu ukázať, ako sa to dá, ale nenúťte ho, aby bolo rovnaké, ako vy. Z vášho správania niečo podchytí a to stačí. Jeho povaha ho však zrejme nepustí do žoviálnych rozhovorov, s tým rátajte.
Malí extroverti vs. introverti: Čo platí pri ich výchove?
4. Pomáhajte plachému dieťaťu budovať zručnosti postupne
Napríklad ho môžete povzbudiť, aby sa prihlásilo a odpovedalo, keď sa ho pani učiteľka niečo opýta. Alebo v materskej škole ho nabádajte, aby pozdravilo spolužiaka či prinieslo spolužiačke stavebnicu a opýtalo sa, či sa môže pridať do hry. Kľúčom je robiť to postupne a citlivo, aby dieťa nemalo pocit, že je do niečoho tlačené. Tu už každý rodič pozná mieru, ktorú jeho dieťa znesie.
Ako pomôcť hanblivému dieťaťu napríklad na ihrisku? Napríklad si sadnite spolu na lavičku blízko detí a pozorujte ich. Hovorte mu o tom, čo vidí: „Pozri, ako sa deti šmýkajú. Páči sa ti tá šmykľavka?“ Dôležité je neponáhľať sa a dať mu čas, aby si na prostredie zvyklo. Ak dieťa nie je pripravené zapojiť sa samé, buďte mu sprievodcom. Zahrajte sa s ním na pieskovisku alebo mu pomôžte vyliezť na šmykľavku. Môžete ho tiež jemne povzbudiť, aby sa zapojilo do hry: „Možno by si mohol chlapcovi ponúknuť lopatku. Možno sa budete spolu hrať.“ Niektoré hanblivé deti sa lepšie cítia na ihrisku, keď tam nie je veľa detí. Skúste ísť v čase, keď je ihrisko menej rušné, aby sa vaše dieťa mohlo oboznámiť s prostredím bez tlaku veľkého kolektívu. Tiež zvážte návštevy ihriska s kamarátom, ktorého už pozná.
5. Záujmové krúžky a menšie kolektívy
Niektoré deti vynikajú v menších skupinkách alebo pri činnostiach, kde je viac priestoru na samostatnú či tvorivú prácu. Môžete skúsiť krúžok kreslenia, keramiku, pohybové aktivity s menším počtom detí. V takom prostredí sa plaché dieťa dostane do kontaktu s rovesníkmi, ktorí majú podobné záujmy, a môže tak prirodzene nájsť kamarátov. Skúste to najprv v menšom kolektíve.
O deťoch, s ktorými sa nikto nechce hrať...
6. Podporujte samostatnosť a sebavedomie dieťaťa
Deti, ktoré sú tichšie, zvyčajne nesú vo svojom vnútri veľký svet. Umožnite im prejaviť sa v tom, čo im ide najlepšie – či už je to stavanie stavebníc, kreslenie, skladanie puzzle alebo spievanie. Týmto podporíte jeho silné stránky a to je veľmi dôležité pre sebavedomie plachého dieťaťa. V tomto som dobrý/dobrá, toto mi ide. Možno sa ostrými lakťami nedostane do užšieho výberu na súťaž napríklad v speve, ale vy oceníte jeho nadanie a dieťaťu to stačí. Dajte mu najavo, že stojíte pri ňom za každých okolností. Ale dôležité je, neriešiť veci za dieťa. Nehrajte sa na hrdinu a nevybavujte mu napríklad spomínanú účasť na súťaži. Dieťa to môže brať ako podraz a aj ono si musí uvedomiť dôležitú vec - že vás nebude mať vždy za chrbtom. Neoslabujte tým vlastné dieťa.
7. Hovorte s dieťaťom o jeho pocitoch
Plachým deťom občas chýba slovná zásoba na vyjadrenie ich vnútra. Môžete sa s nimi porozprávať: „Ako si sa cítil, keď si sa s Tomášom rozprával na ihrisku?“ alebo „Zdalo sa mi, že si bol nesvoj, keď sa pridala k hre nová spolužiačka.“ Otvorené rozhovory učia dieťa pomenovať emócie. A keď niečo pomenujeme, menej sa toho bojíme.
8. Nesúďte, neporovnávajte
Porovnávať svoje dieťa s iným – aj keď v dobrom – môže vyvolať v dieťati pocit nedostatočnosti. Každý má iné tempo vývinu a osobnostné predpoklady. Sústreďte sa na jeho vlastný pokrok a oceňujte akýkoľvek malý úspech.
Ako pomôcť hanblivému dieťaťu prekonať niektoré situácie?
9. Konzultujte s odborníkmi, ak máte pochybnosti o správaní dieťaťa
Plachosť ako taká ešte nie je dôvod na obavy – obvykle je to len odraz temperamentu či momentálneho vývinového štádia. Avšak ak máte pocit, že je vaše dieťa vystrašené, uzatvára sa do seba natoľko, že mu to bráni v bežných činnostiach a komunikácii, neváhajte sa poradiť so psychológom. Spolu dokážete zistiť, či je prekážkou skôr úzkosť, alebo iné faktory, a nájsť riešenie.
Každé dieťa potrebuje čas a priestor, aby sa naučilo dôverovať okoliu
Byť tichším a uzavretejším dieťaťom nie je nejakou chybou, ktorú by ste ako rodič mali napravovať. Na druhej strane, nedajte mu túto nálepku. Naozaj môže ísť len o čas, ktorý potrebuje, aby si zvyklo na zmeny a nových ľudí alebo o vývinové štádium. Dôležité je poskytnúť mu rešpekt k jeho sklonu správať sa rezervovanejšie. Každé dieťa potrebuje čas a priestor, aby sa naučilo dôverovať okoliu. V prvom rade vám ako rodičom.