10 tipov, ktoré vášmu dieťaťu pomôžu nájsť si kamaráta!

Mgr. Jarmila Hýroššová | 12. apríl 2016

Aj vy patríte medzi rodičov, ktorým spôsobuje vrásky na čele skutočnosť, že dieťa od susedov máva návštevu každé popoludnie, kým to vaše sedí v obývačke na koberci a skladá si stavebnicu? Nikto mu nezavolá a nedohaduje si s ním stretnutie. Ako môžete podporiť, aby si dieťa našlo kamarátov?

Deti sú zrkadlom rodičov vo všetkom. Aj v nadväzovaní priateľstiev

V každom prípade treba deťom pri hľadaní kamarátov dodávať odvahu. Namiesto toho, aby sme na dieťa apelovali výčitkami typu „Ani sa nečudujem, že sa s tebou nikto nechce hrať“, by mali rodičia posilňovať jeho sebavedomie pozitívnymi formuláciami: „Ty si šikovný chlapec, choď pekne a opýtaj sa, či sa môžeš s deťmi pohrať!“

Rodičia by však mali ísť deťom príkladom. Deti sú totiž ich zrkadlom. Aby neboli svojimi rovesníkmi iba trpené, ale aby ich aj mali radi, musia so sebou prinášať aj určité sociálne schopnosti. Tu môžu rodičia prispieť veľkou mierou k tomu, aby boli ich deti „fit“ pre hľadanie a udržiavanie kamarátstiev.

Brať ohľad na druhých, vedieť sa podeliť, riešiť konflikty férovo, vzájomne sa počúvať a strážiť tajomstvá – tieto sociálne schopnosti sú základňou kamarátstiev. Ale keď mama a otec splnia svojmu dieťaťu každé prianie, ktoré mu vidia na očiach a pri „Človeče, nehnevaj sa“ dobrovoľne prehrávajú, len aby nevznikla hádka, nemôžu sa potom čudovať, keď ich potomok ukazuje voči rovesníkom hviezdne maniere a pomaly sa z neho stáva neobľúbený egoista. Malí egoisti to potom mávajú v živote ťažšie.

Prečítajte si: Ako sa dieťa učí empatii

Aj starším deťom môžu byť rodičia nápomocní:

Podporte dieťa v tom, aby nadviazalo kontakt s mladším alebo starším dieťaťom. Môže sa stať, že sa bude cítiť v role ochrancu a „učiteľa“ mladšieho dieťaťa lepšie alebo sa lepšie zahrá s o niečo starším kamarátom.

10 tipov pre rodičov detí, ktoré nemajú kamarátov:

Vysvetlite dieťaťu, ako sa riešia konflikty. Základný princíp „Čo nechceš, aby robili tebe, nerob ani ty iným...“ chápe už i päťročné dieťa. Hovorte o tom, že každé dieťa chce vyhrávať, ale vyhrať môže iba jedno. Že každý raz príde na rad, ale len jeden môže byť prvý. Že každý by chcel najväčší kúsok čokolády, ale rozdeliť sa treba spravodlivo a pod.
Dávajte si pozor na zrozumiteľnú reč. Vyhýbajte sa bábätkovskej reči a pojmom, ktoré sa používajú len vo vašej rodine. Dôležité: Vývinové poruchy reči treba konzultovať s odborníkom! Aj tie totiž môžu z dieťaťa robiť outsidera.

Prečítajte si: Dysfázia - vývinová porucha reči

Dieťa nerozmaznávajte. Ak ho budete nechávať stále vyhrávať, ak bude vždy dostávať najväčší kus koláča, ak okolo každého škrabanca na kolene urobíte obrovské haló, dieťa zažije obrovský šok, keď zistí, ako to funguje vonku.
Popozerajte sa okolo seba v materskej škole alebo v základnej škole. Ako vyzerajú ostatné deti? Neposielajte tam dieťa v „nedeľných šatách“, keď nosia ostatní rifle.
Ukážte dieťaťu, ako sa nadväzuje kontakt: predstaviť sa, klásť otázky, poprosiť o pomoc, urobiť návrhy na hru. „Volám sa Vladko. A ty sa ako voláš? Môžem sa s tebou hrať?“ Alebo: „Som tu nový. Ukážeš mi, ako sa dostanem do telocvične?“
Tréningom môže byť aj návšteva plavárne. Niektoré deti majú problémy vyrovnať sa so situáciou, keď je okolo nich množstvo ľudí. Chodievajte pravidelne na plaváreň alebo kúpalisko, do cirkusu alebo bábkového divadla. Tu dieťa zažije, ako sa má správať v dave.

Prečítajte si: Keď sa dieťa nechce hrať s inými...

Podporujte aktivity, ktoré posilňujú pocit spolupatričnosti. Urobte si domáci cirkus alebo divadlo, kde môže každý ukázať svoje schopnosti.
Povzbudzujte dieťa, aby si našlo nejakú záľubu. Vlastné hobby posilňuje sebavedomie.
Je dôležité, aby dieťa „zapadlo“ do skupiny kamarátov, preto sa nechce od nich odlišovať a mať všetko to, čo majú oni. No statusové symboly – mobil, MP3-prehrávač, drahé bicykle a módne oblečenie – chýbajúce uznanie kamarátov vždy nezabezpečia. Preto aj s okamžitým dokupovaním drahých hračiek opatrne.
Skúste všetko robiť krôčik po krôčiku – dávajte si navzájom úlohy. Napríklad, že sa dieťa osmelí a opýta sa neznámeho dieťaťa zhruba v jeho veku (trebárs na zmieňovanej plavárni) koľko je hodín a podobne. Ak to zvládne, môžete skúsiť napríklad krátky rozhovor a to je už len krôčik k nadviazaniu bližšieho kontaktu. Dôležité je, že sa uvoľní a zbaví prípadnej nervozity a strachu komunikovať.

Pri skutočných problémoch vyhľadajte pomoc

Vo väčšine prípadov je hanblivosť alebo problémy pri hľadaní si kamarátov u detí predškolského a mladšieho školského veku úplne normálnym javom. Existujú však varovné signály, na ktoré by ste mali dať pozor:

keď vaše dieťa nikdy nenadväzuje očný kontakt,
keď je extrémne uzavreté, dostáva záchvaty hnevu alebo plače,
keď sú v jeho blízkosti iné deti, potom je vhodné poradiť sa s odborníkom – detským psychológom.