Dysfázia - vývinová porucha reči
Malo už vaše dieťa dávno rozprávať a stále nerozpráva? Tvorí menej slov oproti svojim rovesníkom či má problém so správnym tvorením viet? 4 až 7 % detí trpí narušením komunikačnej schopnosti - dysfáziou, teda vývinovou poruchou reči.
Čo je príčinou vývinovej dysfázie a ako sa lieči nám priblíži logopedička Mgr. Svetlana Kapalková, PhD. z Inštititútu detskej reči v Bratislave, www.detskarec.sk.
Prečo vzniká vývinová dysfázia alebo špecificky narušený vývin reči?
Približne 4 až 7 % populácie trpí týmto narušením komunikačnej schopnosti. V klinickej praxi sa častejšie vyskytuje u chlapcov ako u dievčat. Je najčastejšou vývinovou poruchou osvojovania si hovorenej reči.
Častou príčinou býva mozgová dysfunkcia alebo jemné difúzne poškodenie mozgových štruktúr rečových zón ľavej hemisféry.
Toto poškodenie býva zapríčinené väčšinou nedostatočným prísunom kyslíka do mozgu (hypoxia, asfyxia) pred alebo počas pôrodu.
Aj preto je pre logopéda či psychológa veľmi dôležité poznať čo najpodrobnejšie osobnú a rodinnú anamnézu dieťaťa, okolnosti pôrodu a akýchkoľvek komplikácií počas tehotenstva, počas pôrodu alebo popôrodnej adaptácie dieťaťa.
Zároveň je zaujímavé, že problémy so špecificky narušeným vývinom reči sa často vyskytujú v rodinných líniách. Znamená to, že v rodinách týchto detí sa niekedy vyskytujú rodičia, starí rodičia, súrodenci, ktorí majú poruchu reči alebo ju mali v detstve.
Ako zistiť, že naše dieťa má narušený vývin reči?
Prvými typickými príznakmi býva oneskorený vývin reči, pri ktorom deti tvoria menej slov oproti svojim rovesníkom a neskôr majú problémy so správnym tvorením viet, a teda produkciou gramatických konštrukcií. Často býva výrazne narušený aj vývin porozumenia reči.
U detí s vývinovou dysfáziou sa často vyskytuje nejednotná laterálna preferencia. Znamená to, že deti majú obidve ruky rovnako obratné, neuprednostňujú pravú či ľavú ruku (žiadna hemisféra nevykazuje prevahu).
Deti majú tiež deficity v oblasti jemnej motoriky, grafomotoriky, pamäti a kognitívne deficity.
Prečítajte si aj: Vývin reči medzi 1. a 2. rokom alebo Hurá, moje dieťa hovorí!
Ako pomôže psychológ či logopéd?
Do 3. roku môžu logopéd a psychológ vyjadriť len podozrenie na vývinovú dysfáziu. Diagnóza sa ale dá jednoznačne potvrdiť najskôr až medzi 3. a 4. rokom dieťaťa. Deti bývajú však väčšinou diagnostikované až okolo 5. – 7. roku, niekedy aj v staršom veku, keď po odklade školskej dochádzky má dieťa problém so zaškolením, alebo už v škole významne zlyháva.
Veľmi dôležitá je spolupráca logopéda a psychológa.
Logopéd vyšetruje porozumenie reči, expresiu (čo a akým spôsobom dieťa hovorí), rozbor gramatiky a tiež výslovnosť dieťaťa. Psychológ vyšetruje neverbálne schopnosti dieťaťa a porovnáva ich s úrovňou výkonu dieťaťa vo verbálnych úlohách.
Prečítajte si aj: Má cumlík vplyv na vývoj reči?
Práve výraznejší rozdiel medzi verbálnym a neverbálnym skóre v teste v prospech neverbálneho, býva dôležitým potvrdením diagnózy vývinovej dysfázie. Obraz dieťaťa so špecificky narušeným vývinom reči pomerne často dopĺňajú iné vonkajšie príznaky, ako hyperaktivita, poruchy pozornosti, zhoršená úroveň grafomotoriky, jemnej motoriky rúk, poruchy správania, zhoršená pravo-ľavá orientácia, orientácia v priestore a pod.
Deti s dysfáziou môžu byť frustrované tým, že ich okolie nechápe, nerozumie im, čo môže prerásť do porúch správania.
Narušený vývin reči môže mať rôzne podoby
Po stanovení diagnózy je potrebné bližšie opísať silné a slabé stránky dieťaťa, pretože dve deti s vývinovou dysfáziou sa môžu od seba prejavmi veľmi líšiť aj napriek tomu, že majú primárne stanovenú rovnakú diagnózu. Existujú viaceré typy alebo podoby dysfázie a tiež intenzita príznakov (stupeň) dysfázie môže byť rôzna.
- Niektoré deti môžu mať výrazne narušené porozumenie reči pri relatívne lepšej produkcii.
- Iné deti môžu mať najväčší problém so spájaním slov do viet, predložkovými spojeniami, neskôr používaním zvratných zámen (sa, si, som), skrátených tvarov osobných zámen (ti, mi, ho) a pod. Aj preto sa často zdá, že reč detí pripomína reč cudzincov učiacich sa po slovensky.
- K ďalším ťažkostiam v reči patrí často v ranom veku zhoršená zrozumiteľnosť toho, čo deti hovoria pre osoby v okolí dieťaťa.
- Deti môžu mať poruchu porucha vývinu fonologického systému, čo sa premieta aj do artikulácie typickými chybami v dĺžení, mäkčení a znelosti, objavujú sa redukcie a komolenie slov,
- Veľkým problémom býva i schopnosť zapamätať si počutú inštrukciu, vetu, slovo a po chvíli ich zopakovať. Jedná sa o tzv. pracovnú alebo verbálno-akustickú pamäť detí, ktorá býva narušená.
Prečítajte si aj: Vývin reči medzi 2. a 3. rokom alebo „MAMI JA SA-SA-SÁM“
Liečba a terapia dysfázie je dlhodobá
Pomerne často sa stáva, že dysfatické deti v školskom veku majú problémy súvisiace s učením, konkrétne s čítaním a písaním - dyslexia, dysortografia.
V súčasnosti existujú terapeutické postupy, ktoré pomáhajú kompenzovať prejavy dysfázie a existujú postupy, ktoré predstavujú prevenciu problémov súvisiacich s čítaním (fonematické uvedomovania podľa Eľkonina), počítaním (škola pozornosti), efektívne komunikačné stratégie a stratégie učenia pre tieto deti.
Pre dysfatické deti je veľmi časté požiadanie o odklad školskej dochádzky. Zaškolenie dieťaťa potom môže prebiehať viacerými spôsobmi. Už v predškolskom veku existujú špeciálne MŠ alebo špeciálne triedy v bežných MŠ pre dysfatické deti, alebo je dieťa integrované v bežnej MŠ.
Súbežne dieťa navštevuje individuálnu alebo skupinovú logopedickú terapiu. Pred nástupom do školy niektoré základné školy ponúkajú nultý ročník. Existujú však taktiež plne organizované školy pre deti s narušenou komunikačnou schopnosťou, alebo školy so špeciálnymi triedami pre tieto deti.
V ideálnom prípade na bežných školách pracuje aj školský logopéd a psychológ, ktorí pracujú s integrovanými dysfatickými deťmi.
Ako čítajú deti s dysfáziou?
Deti s dysfáziou čítajú pomaly, robia veľa chýb, zamieňajú tvarovo a zvukovo podobné písmená, prehadzujú slabiky, redukujú a komolia slová, neoddeľujú vety ap.
Rýchlosť čítania a kvalita porozumenia môže byť veľmi rôzna. Problém môžu mať staršie deti v náukových predmetoch, kde nedokážu dobre reprodukovať väčší celok, či nechápu abstraktné pojmy, výkon oslabuje dôležitosť pamäti.
S vekom sa deti v čítaní a porozumení čítaného zlepšujú, ale veľa detí aj v staršom školskom veku číta pod hranicou sociálnej únosnosti.
Písanie žiakov s dysfáziou
Deti vynechávajú, zamieňajú písmená, skracujú a komolia slabiky v dlhých slovách, nedodržiavajú hranice slov, neukončujú vety atď. Písmo býva často neúhľadné až nečitateľné.
Najťažšie sú diktáty – zachytenie, porozumenie, udržanie v pamäti, uplatnenie gramatických pravidiel, prevedenie počutého do grafickej podoby. Deti väčšinou píšu tak ako vyslovujú. Náročný je aj sloh – vnútorné sformulovanie zmysluplného textu a jeho napísanie. Oveľa lepšie sa im darí odpis textu.
Mohlo by vás zaujímať aj: Vývin reči do 1.roka alebo prečo musia babky rozprávať o dve oktávy vyšším hlasom ...
