Prečo sa oplatí s deťmi trčať na ihrisku? + 7 pravidiel pre rodičov
Na šmykľavkách sa predbiehajú v rýchlosti. Na preliezačkách sa šplhajú ako pavúky. A nielen to... Pár slov o tom, čo sa môže na ihrisku naučiť už malé bábätko – a ako sa dieťa v pieskovisku okrem iného trénuje i vo svojich sociálnych kompetenciách.
Hojdačky, kĺzačky, preliezačky – poskytujú deťom veľa zaujímavého
Hojdačky, šmýkačky a preliezačky ako klasické vybavenie detských ihrísk, zohrávajú dôležitú úlohu pri vývoji našich detí.
- Hojdačka – tu si deti trénujú odvahu a telesné pocity. Ono totiž vôbec nie je pre dieťa ľahké, rozložiť si váhu tak, aby sa neprevrátilo ani dopredu ani dozadu. A potom to vzrušenie! Pre deti je pekná a ľahko zapamätateľná skúsenosť, že na hojdačke cítia, ako veľmi môžu hýbať svojim telom a ovládať ho.
- Šmykľavka – už lezenie nahor si vyžaduje istú dávku odvahy a šikovnosť. Tu sa dieťa naučí koordinovať a kontrolovať svoje pohyby, posilňovať svaly – ale aj opustiť bezpečnú pôdu a vystaviť sa nebezpečenstvu, že sa potkne, spadne a ublíži si.
- Pieskovisko – je výborným miestom na uzatváranie kamarátstiev! Jediný predpoklad: Mama alebo otec musia dieťa do pieskoviska posadiť. Potom sa už samé od seba rozvíjajú sociálne kompetencie, ktoré môžu deti využiť aj neskôr v dospelosti: vedieť sa dohodnúť, byť tolerantný, vyjadriť svoj názor, vcítiť sa od iných a hrať rôzne roly.
- Prevažovačka – tu je jedna zvláštnosť. Tento druh hojdačky funguje len vo dvojici. Deti sa musia pozerať vzájomne do očí, dohodnúť sa a úplne presne využiť svoju silu. A trénujú si aj ohľaduplnosť. Ak jeden dostane strach, lebo sa ten druhý divoko odráža od zeme, musí tento svoju prílišnú odvahu držať na uzde.
Detské ihrisko a pieskovisko podporuje sociálne správanie detí
Viaceré štúdie ukázali, že už bábätká a malé deti profitujú zo sociálnych skúseností s inými deťmi. Od týchto skúseností napríklad závisí, kedy sa dieťa naučí, čo znamená „moje“ a „tvoje“. Deti väčšinou pochopia, čo je to vlastníctvo až okolo troch až štyroch rokov. Pokusy o vysvetľovanie zo strany dospelých sú len hádzaním hrachu o stenu z dôvodu, že sú príliš abstraktné.
Bábätká a malé deti, ktoré sa často stretávajú so svojimi rovesníkmi, však rozpoznajú tento fenomén „vlastníctva“ už približne v dvoch rokoch. A že je detské ihrisko optimálnym miestom tréningu, dokazuje nasledovné: Otázka, ktoré hračky komu patria a kto ich smie používať, patrí v konečnom dôsledku ku klasickým sporným otázkam v každom pieskovisku. Ale aj spoločné využívanie zariadení na detskom ihrisku a otázka, kto sa s kým bude hrať, poskytuje dostatok podnetov na diskusie medzi deťmi.
Na ihrisku nenájdeme homogénnu skupinu detí, tak ako je tomu v materskej škole, ale pestrý húf detí, ktorý sa zhromažďuje okolo hojdačiek, preliezačiek a pieskoviska. Často sa tu stretávajú deti, ktoré sa vôbec nepoznajú alebo sa poznajú len veľmi málo, deti, medzi ktorými je veľký vekový rozdiel alebo deti, ktoré si z domu prinášajú rôzne spôsoby správania a najrôznejšie stratégie riešenia problémov. Tieto okolností sa postarajú často nielen o nepokoj, ale aj o situácie, ktoré podporujú sociálnu a emocionálnu inteligenciu - a deťom tak sprostredkúvajú sebavedomie a suverenitu.
Ideme upratovať! Kedy je dieťa dostatočne veľké na to, aby pomáhalo?
Pre rodičov platí: Na ihrisku sa treba držať bokom
Aby na takej veľkej hracej ploche mohlo čo najčastejšie dochádzať k takýmto poučným stretnutiam, musia sa rodičia trochu cvičiť v zdržanlivosti – aj keď im to padne zaťažko. Mnohým rodičom je napríklad trápne, keď sa ich dieťa správa voči iným nesociálne alebo neohľaduplne, a preto voči nim často „drasticky“ zakročujú.
Odborníci však radia, že nie je dobré vytrhnúť vlastné dieťa z takýchto situácií alebo im tvrdo vyčítať: Práve menšie deti nie sú ešte často schopné odhadnúť, ako ich správanie vplýva na iných. Tvrdá kritika rodičov pre ne zostáva často vo svojom jadre nezrozumiteľná – a postará sa o to, že deti zažívajú všeobecné zneistenie a nebudú si viac dôverovať bez zábran sa k niekomu pridať. Vhodnejšie je, aby to rodičia najskôr vyskúšali slovne. Jasné „Nie!“ alebo „Stoj!“ vyslovené dôrazným tónom môžu niekedy postačiť na to, aby sa vyriešila na ihrisku chúlostivá situácia medzi dvomi malými deťmi. Rodičia by mali mať na pamäti, že správanie ich detí je normálne – a mali by teda zostať pokojní.
Deti riešia konflikty na ihrisku s fantáziou
Kým deti nepôsobia preťažene a fyzicky si neubližujú, mali by ich rodičia nechať, aby si hádky vyriešili medzi sebou samé. Táto myšlienka je založená na záveroch jedného výskumu realizovaného v Nemecku, kedy sa dokumentovalo konfliktné správanie malých detí na video a pritom sa pozorovalo, ako deti samé vedia zvládať menšie vzájomné konflikty.
Samozrejme sú k tomu potrebné určité schopnosti: Aby dieťa pochopilo konflikt ako taký, musí sa najskôr naučiť rozlišovať medzi sebou a ostatnými. Až potom je schopné vnímať záujmy oboch zúčastnených strán. Táto schopnosť sa buduje okolo tretieho roku. Deti, ktoré majú veľa sociálnych kontaktov – napríklad aj na ihrisku, sú v tejto oblasti o krok vpred. Akonáhle je tento vývinový krok dokončený, sú malé deti pri riešení konfliktov efektívne a plné fantázie. Preto by mali rodičia nechať deti konať samé a zasiahnuť len vtedy, ak deti ich pomoc hľadajú.
Ako podporiť zdravý vývoj mozgu u detí: Dve základné pravidlá
Neponúkajte hotové riešenia
Ale ani vtedy by rodičia nemali ponúknuť hotové riešenia – už aj preto, lebo tým svojim deťom väčšinou ďalej nepomôžu. Dôvod je ten, že formulácie riešení dospelých sú väčšinou príliš abstraktné a sú ladené príliš moralisticky, než aby ich deti chápali. S napomenutiami ako „Ustúp raz aj ty“ alebo „Buď trochu veľkorysejší“ zožneme od detí akurát tak spytujúce pohľady. Konkrétne pokyny ako napr. „Požičaj dievčatku tvoju lopatku“ alebo „Nechaj, nech sa pohojdajú aj iné deti“ vedú síce často na mieste „činu“ k úspechu, ale nie k ozajstnému vyriešeniu konfliktu.
V takýchto prípadoch môžeme pozorovať, že si potom deti riešia svoje nezrovnalosti na nerušenom mieste. Oveľa lepšie je, ak si necháte od všetkých zúčastnených detí vylíčiť, čo sa udialo a vyžiadajte si od nich návrhy, aké riešenia by vedeli na vzniknutú situáciu nájsť –deti vo veku dvaapol až tri roky to už zvládnu.
Utešovanie na ihrisku je dovolené
Žiadne dieťa by nemalo stáť na ihrisku bezradne a so slzami v očiach, pokiaľ sú jeho rodičia nablízku. Ak je dieťa vo vekovej alebo mocenskej nevýhode alebo sa dostalo do sporu s celou skupinou, je zásah zo strany rodičov na mieste. A samozrejme aj vtedy, ak sa najmä malé deti neustále vyháňajú z obľúbených detských náčiní, akými sú kolotoče alebo preliezačky a pieskovisko. Dôležité je, aby ste pritom zostali rozvážni: V žiadnom prípade by ste si nemali zosobňovať konflikty svojich detí. Ten kto sa háda s inými deťmi zastupujúc svoje dieťa, určite nebuduje jeho sebavedomie. A ten, kto sa dokonca dostane do vlasov s inými rodičmi, dáva zlý príklad – a burcuje deti k ďalším konfliktom.
Spolužitie na ihrisku vyžaduje dodržiavanie určitých pravidiel
Ak sa dieťa od začiatku oboznámi s niektorými základnými pravidlami, možno určité kritické situácie zneškodniť už v zárodku.
Pravidlá pre deti:
- Byť vždy fair a ochotný pomôcť
- Na detských zariadeniach sa netlačiť ani nestrkať do seba
- Brať ohľad na ostatné deti
- Pozor na oči pri narábaní s palicami
12 tipov, ako vychovať šťastné dieťa
7 pravidiel pre rodičov:
Aj rodičia by mali dodržiavať na ihrisku isté pravidlá. Tak môžu podporovať svoje dieťa.
Pravidlo č.1:
Pohyb – dajte svojmu dieťaťu možnosť, aby sa po ihrisku pohybovalo samostatne. Zasiahnite len vtedy, ak hrozí nebezpečenstvo alebo ak si dieťa skutočne nevie samo poradiť.
Pravidlo č.2:
Útecha – utešovanie je dovolené vždy: ak dieťa na ihrisku plače alebo sa cíti zúfalo a sklesnuto, môžete zakročiť kedykoľvek. To patrí k vzťahom vzájomnej dôvery medzi rodičmi a dieťaťom.
Pravidlo č.3:
Hádky – hádky sú medzi deťmi na detskom ihrisku normálne – a nie sú dôvodom na zakročenie. Sledujte pozorne, či je vaša pomoc skutočne nevyhnutná. Necíťte sa automaticky zodpovední za správanie vášho dieťaťa.
Pravidlo č.4:
Neutralita – ak musíte zasahovať do konfliktov na detskom ihrisku, zostaňte neutrálni, spravodliví a pokojní. Pustite k slovu všetky zúčastnené deti.
Pravidlo č.5:
Nehľadajte riešenia – neponúkajte klbčiacim sa kohútom na ihrisku žiadne perfektné riešenia. Nechajte deti, aby si sami našli riešenie na vyváženie svojich záujmov.
Pravidlo č.6:
Podporujte komunikáciu – pomôžte deťom, ktoré sa zaplietli do konfliktu na detskom ihrisku pri tom, aby formulovali svoje záujmy a pocity a dali ich najavo ostatným.
Pravidlo č.7:
Buďte príkladom – ukazujte svojmu dieťaťu denno-denne, ako sa treba správať medzi ľuďmi – tak sa naučí najviac. Nielen na detskom ihrisku.