5 tipov pre rodičov: Takto bude dieťa spolupracovať
Nemá to byť boj, aj keď naša snaha dieťa presvedčiť, aby niečo (ne)urobilo tak občas vyzerá. Skúste naše tipy, ako to zmeniť.
1. Očakávajte od svojho dieťaťa viac
Často sa stáva, že dieťa sa v škôlke bez problémov oblečie, naje, umyje si ruky pred jedlom, ale potom vyjde z triedy, dá si pomyselne palec do úst a vyskočí mame na ruky. Poznáte to? Tak zmeňte svoj postoj. To, ako deťom dôverujete a čo od nich (ne)očakávate, má veľký vplyv na to, ako budú (ne)úspešné v tom, čo robia a môžu urobiť.
3 spôsoby, ako motivovať hanblivé deti k pozdravu
2. Odolajte tomu, aby ste pre dieťa urobili to, čo môže urobiť samo
Ak vaše dieťa ustelie posteľ, odolajte nutkaniu uhladiť prikrývky. Ak sa dcéra obliekla do pásikového trička a bodkovanej sukne, pochváľte jej „eklektický“ štýl. Pokiaľ to nie je absolútne nevyhnutné, neopravujte to, čo vaše dieťa urobí, môže ho to odradiť od ďalšej samostatnej aktivity. Ak vidíte svoje dieťa, ako sa pokúša poskladať hračku alebo dostať knihu z police, na ktorú dosiahne, ak sa postaví na stoličku, nechajte ho to skúsiť. Neoberajte dieťa o úspech, ktoré môže zažiť, ak niečo dokáže samo.
3. Rozhodnite sa pre niekoľko rituálov a držte sa ich
Pred raňajkami sa oblečieme, keď prídeme z vonku, umyjeme si ruky, po večeri odložíme po sebe riad... Nakoniec sa dodržiavanie týchto „domácich pravidiel“ stane pre vaše dieťa prirodzeným návykom. Ak dieťa spočiatku niečo odmieta urobiť, skúste to zmeniť na hru. Humor a hry sú dva skvelé nástroje pri výchove.
Deti s malým vekovým rozdielom: 10 tipov pre rodičov
4. Neodkladajte napomenutie
Ak musíte svoje dieťa napomenúť, urobte to vtedy, keď vidíte, že sa správa zle. Vyhnite sa správaniu: 'Počkaj, kým sa vrátime domov...', pretože kým budete doma, vaše dieťa na incident zabudne. Podobne zrušenie sobotňajšieho výletu do zoo z dôvodu štvrtkového záchvatu hnevu nezabráni budúcim výbuchom; vášmu dieťaťu to bude len pripadať ako náhodný, nezaslúžený trest.
5. Vyhnite sa používaniu výrokov „ak“
Požiadajte dieťa v jazyku, ktorý predpokladá spoluprácu. „Ak skončíš s uložením farbičiek, môžeme ísť do parku,“ naznačuje, že dieťa si možno nebude upratovať farbičky. Nepodmieňujte správanie, naznačte postupnosť jednotlivých krokov. Skúste radšej: "Keď si odložíš pastelky, pôjdeme do parku."