MÝTY o mlieku - naozaj je lepšie plnotučné?
Problematika mlieka a jeho pitia sa objavuje veľmi často v diskusiách o detskej výžive či strave.
Zahlieňuje mlieko?
Mlieko a mliečne výrobky sú často démonizované a tí, ktorí ho vylúčili z vnútorného presvedčenia zo stravy sa blahosklonne usmievajú nad hlúposťou nevedomých. Faktom však je, že akékoľvek negatívne pôsobenie mlieka – s výnimkou tých, čo trpia laktózovou intoleranciou alebo alergiou na bielkovinu kravského mlieka, nebolo nikdy vedecky preukázané.
Intolerancia laktózy
Idea o zahlieňovaní mliekom siaha až do 12. storočia, keď sme naozaj ešte relevantné vedecké dôkazy nemali, respektíve naše poznanie bolo založené na empírii. Hlien pokrývajúci sliznice je prirodzená tekutina tvorená najmä vodou a glykoproteínmi. Jeho hlavnou funkciou je ochrana pred baktériami a inými patogénmi a alergénmi, pretože obsahuje lyzozým na štiepenie bakteriálnej bunkovej steny, tiež protilátky a ďalšie zložky. Jeho tvorba sa prirodzene zvyšuje práve pri podráždení alebo ochorení a nezávisí od príjmu mlieka a mliečnych produktov.
Dodnes nebola vedecky a experimentálne potvrdená ani súvislosť medzi pitím mlieka a zvýšeným rizikom astmy.
Na druhej strane, u astmatikov a ľudí s niektorými alergickými prejavmi sa odporúča sledovať zlepšenie stavu pri eliminácii mlieka zo stravy. Nezabúdajme však na to, že pri vylúčení akejkoľvek potraviny zo stravy je potrebné nahradiť kľúčové živiny, ktoré táto potravina prináša, a to najmä u detí.
Súvislosť medzi zahlieňovaním a pitím mlieka nebola vedecky preukázaná.
Nízkotučné: áno či nie?
Napriek rôznym nízkosacharidovým a vysokotukovým diétam a výživovým experimentom, ktoré nás posledné roky valcujú, výživa malých detí ostáva týmito trendami nedotknutá, pretože je stále založená primárne na vyváženej racionálnej strave so stabilnými odporúčaniami ohľadom množstva prijímaných živín. Príjem tukov je aj u najmenších extrémne dôležitý vzhľadom na sústavný vývoj organizmu a jeho rast, rozvoj centrálnej nervovej sústavy a ďalších systémov. Dnes vieme, že pomer rastlinnej a živočíšnej stravy by mal byť v pomere 70 : 30, v prospech rastlinnej stravy. Týmto je zvyčajne aj zabezpečený správny pomer medzi nasýtenými a nenasýtenými mastnými kyselinami.
Problém plnotučných mliečnych produktov spočíva najmä v tom, že týmto prijímame vyšší pomer nasýtených tukov, ktoré sú následne asociované aj s istým návykom z chuťového hľadiska. Zvýšený príjem vysokotučných produktov pri ich rovnakom objeme (150 ml nízkotučného vs. tučného jogurtu) vedie k vyššiemu kalorickému príjmu, čo nie je vždy žiadané. Príjem nasýtených tukov ovplyvňuje do veľkej miery aj zloženie črevnej mikrobioty, o ktorej dnes už vieme, že zohráva dôležitú rolu pri podpore zdravia nielen fyzického, ale i psychického. Z tohto pohľadu je vhodné u detí preferovať skôr nízkotučné a strednotučné mlieko a mliečne produkty, avšak neznižovať celkový obsah tukov v strave.
MLIEKO - s ním aj bez neho v detskej strave
Mlieko v noci
Dnes ako nikdy predtým uznávame individualitu organizmu a napĺňanie jeho potrieb podľa vlastného interného rozvrhu. Na druhej strane, organizmus prirodzene funguje podľa cirkadiánnych rytmov, ktoré nám ukazujú, že telo je výkonné najmä počas denného obdobia a prechádza do útlmu v noci.
Prvých 6 týždňov až tri mesiace po narodení sa detský organizmus nastavuje, aby bol v súlade s naším bežným rytmom, a je vhodné ho usmerňovať jemne na fungovanie počas dňa. Mnohé mamičky majú skúsenosti s nočným dojčením, čo je prirodzené počas obdobia výlučného dojčenia. S postupom času by sme však nočné dojčenie mali ukončiť a čo najviac podporovať nočný spánok. Skôr či neskôr sa to u každého dieťatka podarí a po zavŕšení prvého roka je viac ako žiadané, aby v noci skutočne spalo a stravu prijímalo počas dňa.