ŠKOLÁCI: Ako sa učiť s deťmi tak, aby ich to bavilo
Mnohí rodičia ani nevedia, ako sa učiť s dieťaťom. Zúfalo tlačia na odmietajúceho prváka a problém so školou je na svete!
Ako sa učiť s deťmi tak, aby ich to bavilo? Každý rodič hľadá najlepšie spôsoby. Čo ak by ste vyskúšali metódu, ktorou sa učí v alternatívnych školách?
Domáce úlohy nemusia byť prospešné
Matematika, Jazyk, Fyzika...všetko v jednom
Mgr. Miroslava Petrakovičová pracuje v prvej triede s integrovaným vyučovaním. Na mnohých bežných základných školách sa začína uplatňovať tento typ vyučovania, v ktorom sa prelínajú jednotlivé predmety bez toho, že by to deti výrazne postrehli. Všetko prirodzene plynie. Tu neplatí zazvonilo – ide sa na matematiku a potom na písanie, čítanie... „Aj prostredie v triede je akoby v rodinnom kruhu. Skôr také rozprávkové, detské, hravé. Pre deti je tak prestup zo škôlky do školy prirodzenejší a ani veľmi nevnímajú, že sú v škole. Azda jediný problém, ktorí majú, je vydržať päť hodín sedieť. Keď vidím, že neobsedia, mrvia sa, tak sa postavíme, zacvičíme si, zaspievame, potom počítame alebo chvíľu píšeme.“
Ak je aj vaše dieťa v „bežnej“ triede „bežnej“ základnej školy, môžete skúsiť pri opakovaní učiva či príprave do školy doma uplatňovať prvky integrovaného vyučovania. O čo ide? Nemusíte sa striktne učiť! Pravdaže, istý rytmus byť musí, ale dieťa to nesmie vnímať ako ďalšiu nepríjemnú a obmedzujúcu časť dňa, ktorá ho čaká každý deň.
Domáce úlohy? Nezačínajte s nimi hneď po škole!
Škola hrou: doma sa zabávajte a učte zároveň
Môžete urobiť to, čo radí Mgr. Petrakovičová rodičom svojich prvákov: „Rodičia si môžu spolu s dieťaťom otvoriť knihu, opýtať sa, čo robili v škole, ako to urobili, čo k tomu potrebovali... Mali by sa aktívne zapájať do procesu výučby, spoločne s dieťaťom čítať, vytlieskavať slová. Matematika sa dá precvičovať aj tak, že dieťa hľadá, napríklad z čoho sú v miestnosti dve veci, štyri kusy a podobne. Vyučovacie predmety sa môžu pokojne prelínať ako u nás na hodine.“
Určite nájdete aj ďalšie nevšedné spôsoby, ako dieťa „nenápadne“ preskúšať a ešte sa s ním aj dobre zabaviť. „Deti netreba drviť a „znásilňovať“ pri učení. Niekedy rodičia chcú, aby vedeli úplne všetko, ich nároky sú prehnané. Myslím si, že oveľa dôležitejšie je, aby vedeli rozmýšľať, chápať, prežívali to, čo sa učia,“ dopĺňa Mgr. Mária Miklášová, učiteľka a zároveň zástupkyňa riaditeľa pre I. stupeň.
„Dobré je, ak sa rodičia snažia do procesu učenia vtiahnuť veci, ktoré sú okolo nás. Netreba sa striktne zameriavať len na to, čo je v knihách. My sa napríklad teraz chystáme na výlet do parku, kde budeme spoznávať všetko, čo súvisí s jeseňou. Budeme zbierať listy, plody a popritom si deti zopakujú a utvrdia farby, tvary, materiály, môžeme si zopakovať počty. Toto môžu tiež urobiť rodičia hoci na prechádzke cez víkend. Deti si tak všetko lepšie zapamätajú a navyše majú radosť z objavovania,“ tvrdí Miroslava Petrakovičová.
Choď sa učiť! RODIČIA, netrestajte deti učením
Premotivovaní rodiča sa dopúšťajú chýb
Napriek tomu, že sa vo vyučovaní všeobecne upúšťa od memorovania a viac sa dbá na logické uvažovanie a správne pochopenie učiva, chyby často robia samotní rodičia. Hoci im najviac zo všetkého záleží na šťastí a spokojnosti dieťaťa, synonymom tohto stavu sa pre nich stanú vynikajúce výsledky v škole. A tak začínajú na dieťa tlačiť.
Alternatívne metódy prípravy do školy skončia a syn alebo dcéra musí stráviť hodiny a hodiny nad knihami. Zo školy sa stane miesto stresu a strachu z opätovného zlyhania. Nepripúšťajú, že ich dieťa by mohlo byť aj horšie ako dvojkár. To, že je napäté a nespokojné, pre nich dôležité nie je. V takom prípade má rodič len dve možnosti:
- pripustiť, že dieťa je natoľko vystresované, že sa jeho mozog pod nátlakom „zablokoval“,
- zmieriť sa s tým, že nemajú doma malého génia.
„Spozorovala som však v prístupe rodičov aj ďalší problém. Deti sú „prekrúžkované“. Na každý deň im dajú iný krúžok, často aj taký, ktorý ich vôbec nebaví. Je to pre ne zbytočne stresujúce. Navyše, aj deti potrebujú svoj vlastný priestor, ktorý si vyplnia po svojom, či už s kamarátmi vonku, alebo sa zahrajú doma.“
V každom prípade to však chce zmenu myslenia na jednej i druhej strane. Avšak rodina, v ktorej nechýba láska, to určite hravo zvládne. „Čas na učenie by mal byť primeraný potrebám dieťaťa, ale rozhodne som proti tomu, aby mu rodičia robili doma druhú školu. Radšej by sa mali venovať pohybovým aktivitám, pretože deti majú enormne veľa energie,“ radí Mgr. Miklášová.
Čo by mal vedieť prvostupniar?
Za úspešného treba považovať každého prváčika, ktorý sa naučí čítať, písať, počítať. Úspešný prvostupniar by mal pred nástupom do piatej triedy ovládať:
- Z matematiky základné počtové úkony, ako je sčítanie, odčítanie, násobenie a delenie, pretože sú základom pre úspešné absolvovanie druhého stupňa a pochopenia náročnejšej látky.
Dobrý učiteľ vám však vie aj tu pomôcť, ako si poradiť. Napríklad so slovnými úlohami, ktoré deťom robia problém. Mgr. Mária Miklášová: „Deťom často hovorím, že slovné úlohy sú vlastne malé detektívky. Aj tie, keď pozerajú, tak na začiatku nevedia riešenie. Podobne je to aj v slovnej úlohe, aj tu si musia pozrieť, čo poznajú, čo nepoznajú.“ - Zo slovenského jazyka by mali školáci zvládnuť nielen pravopis po tvrdých, mäkkých a obojakých spoluhláskach, ale aj dobre čítať (čítať s porozumením), s čím má čoraz viac detí problém. „Rodičia by mali sledovať, či deti čítajú. Namiesto nových počítačových hier im darovať knihu.“ Občas chcú rodičia deťom situáciu vylepšiť tým, že im zakúpia učebnice a pracovné listy a s deťmi učivo preberú vopred. „Je to zbytočné, pretože potom to deti na hodine nebaví, a pritom v škole je na to dostatok času i priestoru,“ povedala Mgr. Petrakovičová.
15 spôsobov, ako sa spýtať: „Ako bolo dnes v škole?“
Čo ovplyvňuje správne učenie
- Atmosféra: čím je väčšia pohoda a pokoj pri učení, tým lepšie a rýchlejšie sa dieťa naučí a zopakuje si danú látku. K nej by mal patriť aj úsmev, pohladenie a najmä povzbudenie od rodiča zakaždým, keď sa dieťaťu niečo podarí. Ak urobí chybu, treba ho pokojne opraviť, dovysvetľovať mu látku, ale nekričať a nehnevať sa. Napokon, každý z nás robí chyby, tak prečo by ich nemohli urobiť naše deti pri učení sa?
- Príklady: ak dieťaťu niečo vysvetľujete, použite správne príklady. Ak hovoríte o chutiach na jazyku, pripravte mu soľ, cukor, ocot i horkú čokoládu, aby si to priamo vyskúšalo. Slová môžete skladať aj z cestovín a zlomky sa dajú chutne naučiť s pizzou.
- Dajte mu možnosť na oddych: ak sa dieťaťu nedarí, dajte si pohov. Pošlite ho von vybehať sa, zahrať sa, dajte mu možnosť „vypnúť“, potom mu to určite pôjde oveľa lepšie.
- Skúste partiu kamarátov: niekedy sa deťom dobre učí v skupinke. Ak nájde kamarátov, ktorí mu vedia učivo dobre vysvetliť, dajte im na to priestor. Pravdaže, potom si skontrolujte, či sa naozaj učili, alebo nie.
- Veďte dialóg: čas, ktorý venujete školským povinnostiam, by nemal byť iba o tom, aby sa dieťa čo najrýchlejšie naučilo a mali ste všetci pokoj. Nezabúdajte viesť dialóg. Pýtajte sa svojich detí, ako sa mali, ako im učitelia dané učivo vysvetľovali, čo si o tom myslí. Deti sa potrebujú rozprávať a vyrozprávať. Potrebujú rodičov, nielen zodpovedných dospelých.