Ako deti reagujú na známky?

Ako deti reagujú na známky?
30.9.2016 v kategórii Dieťa, autor Redakcia, foto: istockphoto.com

Nie každé dieťa reaguje na dobré a zlé známky rovnako. Podľa temperamentu vzbudzujú známky u jedného ctižiadostivosť, druhé ich absolútne ignoruje a ďalšie hádže flintu do žita. Aj to, či je trojka vnímaná ako pozitívna alebo negatívna známka, sa od žiaka k žiakovi líši.

V nasledujúcom článku vám ukážeme, ako rôzne reagujú deti na známky v škole. V súvislosti s touto problematikou môžeme vymedziť 5 rôznych typov žiakov.

1.    Ľahostajné dieťa

Zdá sa, že na niektorých žiakov platí príslovie „Akoby hádzal hrach o stenu“. Výčitky kvôli neurobeným domácim úlohám alebo zlým známkam v škole – nič ich nerozhádže, je im všetko jedno. Nepomáha tu chvála, karhanie ani vydieranie.

Martina S. prekonala takúto fázu so svojím synom Tomášom: „Začalo sa to v treťom ročníku s príchodom novej učiteľky. V žiackej knižke pribúdala jedna pätorka za druhou.“ Tomáš sa k tomu vyjadroval asi takto: „Známky sú mi úplne ukradnuté.“ Učiteľka nám radila, aby sme boli na syna prísnejší, prípadne aby sme ho dali do internátnej školy, kde by mu pomohla prísnejšia  ruka. Ale môj muž povedal, že práve v takejto ťažkej situácii musíme stáť pri našom synovi.“

Zmena nastala, keď Tomáš vo štvrtom ročníku zmenil školu. Náhle bol koniec s jeho ľahostajnými reakciami typu „je mi to jedno“. Nová učiteľka sa snažila vyzdvihovať na žiakoch to pozitívne, čo v nich je, chválila ich a takto sa pokúšala zvyšovať ich výkon. Dnes nosí Tomáš domov opäť dvojky a jeho motivácia je dosť vysoká.

Čo na to odborníci?

Ľahostajnosť je obranná reakcia. Používa sa ako stratégia, aby sa dieťa nemuselo vyrovnávať so zlými známkami a dôsledkami, ktoré z toho vyplývajú. Dôvody pre vystupovanie v štýle „Je mi to jedno“ môžu byť rôzne: potláčané sklamania, depresie, chýbajúca odvaha na vyrovnanie sa s neúspechom, príliš veľký tlak a kontrola zo strany rodičov.

Tipy pre rodičov

•    Cvičte sa v trpezlivosti. Tlak by odmietavé reakcie iba zosilňoval.
•    Napriek tomu by ste mali vecne vyjadriť svoju nespokojnosť s postojmi dieťaťa a vysvetliť mu, že mu takéto správanie nič neprinesie.
•    Pokojne u dieťaťa vyprovokujte hnev. Keď vypustí zo seba nahromadené pocity, môžete si o problémoch a riešeniach pohovoriť ľahšie – aj keď sa to bude diať spočiatku dosť hlučným spôsobom.
•    Sadnite si spolu s dieťaťom a skúste spoločne vypátrať, kde to hapruje a čo sa dá zlepšiť. Podporte jeho ctižiadostivosť tým, že ho budete chváliť za dobré známky.

2.    Ctižiadostivé dieťa

Žiaci, ktorých motivujú rovnako dobré i zlé známky, majú prirodzenú ctižiadostivosť. Majú radosť z učenia i z výkonu. Keď dostanú dobrú známku, sú šťastné a povzbudí ich to, aby boli druhýkrát ešte lepšie. Ale až pri zlej známke chcú skutočne dokázať, čo v nich je.

Takáto je napr. moja dcéra (10). Pre ňu sú dobré známky dôležité pre prítomnosť, ale i pre úspešnú budúcnosť týkajúcu sa výberu povolania. „Chcem byť maliarka alebo učiteľka. A tam potrebujem dobré známky,“ hovorí sebavedomo, keď sa jej ľudia pýtajú, prečo je pre ňu škola a učenie dôležité. Keď dostane z veľkých dôležitých písomiek jednotku, žiari šťastím ako slniečko alebo hneď telefonuje starým rodičom, aby im to zvestovala. Pri občasnej horšej známke si nepripúšťa žiaden stres. „Nabudúce si to určite opravím a na „vysvedčku“ bude aj tak jednotka.“

Čo na to odborníci?

Takéto deti sú veľmi samostatné a so svojimi známkami zaobchádzajú suverénne. Preberajú zodpovednosť za dobré i zlé známky. Vyrovnávanie sa s úspechmi a neúspechmi zdokonaľuje ich sebavedomie. Neúspechy ich nezastavia, ale poháňajú ich ďalej.

Tipy pre rodičov

•    Pokiaľ dieťa zo svojich známok vynáša samo dôsledky a má motiváciu, môžete sa správať zdržanlivo.
•    Ale v prípade, že je dieťa zúfalé, mali by ste stáť pri ňom a utíšiť ho. Povzbuďte ho  v jeho snahe, čo mu pomôže podať dobrý výkon. A to platí i vtedy, keď si opraví pätorku na štvorku. Dôležité je, že pritom vyvinulo enormnú snahu a malo záujem zlepšiť sa.

3.    Dieťa preceňujúce hodnotu známky

Najmä žiaci základnej školy, ak majú v žiackej knižke „pestro“, berú často známky do súvislosti so sympatiou a antipatiou k učiteľovi.

Aj Soňa z Topoľčian chápala v prvých školských rokoch zlú známku ako nedostatok lásky svojej učiteľky. „Keď dostala dobrú známku, vždy prišla za mnou a poďakovala sa. Keď sa pritrafila zlá známka, bola zarmútená a skľúčená. Ja som jej však hovorila, že jedno  nesúvisí s druhým a že ju mám napriek tomu rada,“ spomína si jej vtedajšia učiteľka.

Sonin problém sa postupne vyriešil. Prispel k tomu i fakt, že jej mama vysvetľovala, že známky súvisia s usilovnosťou, výkonom a učením. Dnes hovorí Soňa takto: „Keď sa učím a všetko viem, dostanem dobrú známku. A keď nie, potom občas chytím i zlé známky.“

Čo na to odborníci?

Namiesto preberania zodpovednosti sa títo žiaci často odovzdávajú svojmu osudu. Nechápu, že známka závisí od ich snahy a chuti do učenia. Zlú známku vnímajú ako osobné odmietnutie zo strany učiteľa, dobrú ako veľké osobné ocenenie. Známky sú pre nich záležitosťou šťastia a dôkazom sympatie. Zaťažko im padne robiť zo známkovania závery pre ich ďalší život.

Tipy pre rodičov

•    Vysvetľovanie a poučovanie je predpokladom pre budovanie pocitu zodpovednosti. Preto svojim deťom už od prvého ročníka opatrne ale jasne vysvetľujte, že chvála a dobré známky sa rozdávajú za snahu a pokroky v učení.
•    Takýto postoj zachovávajte aj pri dobrých, aj pri zlých známkach. Pri dobrých známkach dieťa pochváľte za snahu. Pri zlých známkach čestne ohodnoťte jeho výkon a spolu s ním hľadajte chyby v diktáte alebo matematike. Vysvetlite mu ich a spoločne hľadajte riešenie.
•    Nepozbavujte ale dieťa zodpovednosti za učenie. Žiaci sa neučia ani pre učiteľov, ani pre rodičov, ale pre seba samých.

4. Frustrované dieťa

Niektoré deti sú zo svojich zlých výkonov zúfalé. Sú frustrované, keď nedochádza k zlepšeniu, a strácajú tak radosť z učenia. Neakceptujú hranice svojich schopností.

Ingrid z Bratislavy (12) reprezentuje túto špecifickú skupinu žiakov. Na 1. stupni základnej školy chodila domov ešte s dobrými známkami. Ale medzičasom sa vo svojich výkonoch zhoršila. „Nevyžadujem od nej, aby bola superžiačka. Dnes som však rada, keď občas dostane trojku,“ vzdychá jej mama Anna. Problémy svojej dcéry vidí predovšetkým v jej lenivosti učiť sa. V predmetoch, v ktorých nedošlo k zlepšeniu, Ingrid jednoducho rezignovala a nepodniká ani žiadnu námahu, aby došlo k zlepšeniu. Napríklad v biológii. Tu zostáva inak bystré dieťa na pätorkách a je zrelá na prepadnutie. Ale keď jej mama dohovára, počuje len frustrovanú odpoveď: „A načo mi už len bude v živote biológia?“

Čo na to odborníci?

Takéto deti sa cítia ako v začarovanom kruhu. Pri zlých známkach strkajú hlavu do piesku, cítia sa ako skrachovanci a sú stále menej a menej schopní konať. Pre žiakov s ťažkosťami v učení je to fatálne. Pritom nie je dôvod cítiť sa tak, akoby človek zlyhal. Lebo keď sa žiak snaží a pokúša o to najlepšie, nemusí sa hanbiť. Rozhodujúce je realistické odhadnutie vlastných schopností a pozitívny vzťah k sebe samému. Takýto žiak bude pokojnejší až vtedy, keď sám od seba povie: „Urobil som všetko – viac už nedokážem!“

Tipy pre rodičov

•    Očakávajte od svojho dieťaťa len také známky, na ktoré skutočne má.
•    Nevyžadujte príliš veľa. Nepripomínajte mu iba chyby, ale motivujte ho tým, že s ním budete z času na čas hovoriť o školských témach. Za všetko, čo bude vedieť, sa mu dostane chvály: „Vidíš, že to vieš. Si šikovný chlapec/dievča.“
•    Oddeľte aj radosť z učenia od školských výkonov. To znamená nasledovné: Sprostredkujte mu radosť napríklad z knihy, referátu, prírodovedných experimentov, športovej činnosti.
•    Chváľte dieťa za každý pokrok v učení. Povedzte mu, že môže byť na seba hrdé.

5. Nezdravo ctižiadostivé dieťa

Existujú aj takí žiaci, ktorí sa sami dostávajú pod taký tlak, že si tým vybudujú bloky k učeniu, alebo sú totálne neistí. To vedie často k tomu, že sa v škole zdajú byť oveľa horšími, ako to v skutočnosti zodpovedá ich výkonom.

Rebeka (9) z Partizánskeho patrí práve k tomuto typu žiakov. „Chce príliš veľa. Najradšej by mala zo všetkých predmetov samé jednotky. Robí to s veľkou vervou a potom je z toho často nervózna a nevie sa koncentrovať. Nad knihami presedí celé hodiny a aj tak nosí domov nie príliš dobré známky,“ hovorí jej mama. Rebeka si postavila latku veľmi vysoko a keď dostane zlú známku, zlostí sa: „Som si istá, že to viem lepšie. Veď som sa to učila.“ Hoci ju mama nehreší, neznesie ani len najmenšiu kritiku týkajúcu sa zlých známok.

Medzičasom našla Rebekina mama pre svoju dcéru určitý ventil. Dievčina navštevuje po škole divadelný krúžok. To ju baví, získa tu uznanie, a tak sa trochu odpúta od školského tlaku, ktorý si sama vyrába.

Čo na to odborníci?

Keď sa žiaci priveľmi dostávajú pod tlak, potom sa to odrazí na ich chýbajúcom odstupe od školských záležitostí, na zdravom postoji k výkonu a na sebavedomí. Tieto tri veci potrebujú ale na to, aby si udržali dobrý výkon, prípadne sa v ňom zlepšili. Musia sa naučiť čerpať energiu z mimovyučovacích a mimoškolských aktivít a dospieť k poznatku, že so zlou známkou v žiackej knižke sa svet nezrúti. Dôležité je i naučiť sa odbúravať strach, ktorý si privolávajú prehnanými požiadavkami na seba.

Tipy pre rodičov

•    Reagujte uvoľnene (bez kriku či naopak prehnanej ľútosti).
•    Keď vaše dieťa donesie zo školy zlú známku, pokúste sa pátrať po príčinách.
•    V žiadnom prípade ho nezastrašujte. Vyhrážky, tresty alebo tlak dieťa nemotivujú, ale nútia ho konať zo strachu.
•    Pomôžte nájsť dieťaťu aktivitu, ktorá by ho na chvíľu odpútala od školských povinností a pomohla mu načerpať novú energiu (krúžky v škole, šport, prechádzky, pobyt na detskom ihrisku a pod.).
•    Skúste sa spoločne učiť – možno dieťa nemá vybudované správne návyky na učenie, nevie selektovať podstatné od nepodstatného, správne pochopiť text, nevie „vypnúť“ a stále myslí na to „koľko toho ešte má“ – s takým tlakom sa zle učí.
•    Vyskúšajte dieťa z učiva – niekedy sa stane, že sa dieťa veľa učí, má pocit, že látku ovláda, ale využíva iba krátkodobú pamäť a tak už na druhý deň (alebo o pár dní) pri odpovedi zlyhá. Skúste si, hoci i formou hry overiť, či dané učivo naozaj dostatočne vie alebo si len „myslí, že ho vie“.

Čítajte tiež:

Keď je škola pre maličkých nočnou morou

Nepodceňujme záškoláctvo

Ako motivovať dieťa k učeniu