Keď je dieťa precitlivelé... Netrápte sa!

Keď je dieťa precitlivelé... Netrápte sa!
1.6.2016 v kategórii Dieťa, autor Redakcia, foto: istockphoto.com

Poradíme vám, ako si poradiť v situácii, keď je vaše dieťa extrémne citlivé.

Slovo precitlivený – inak povedané nadmerne senzibilný – má svoj pôvod v latinskom prídavnom mene „sensibilis“ a znamená „citlivo vnímajúci“. S tým súvisiace latinské sloveso „sentire“ znamená: cítiť, pociťovať, vnímať. K tejto slovnej čeľadi patrí aj výraz „sensus“ s významom „zmysel, zmysly“. Citlivý človek je teda niekto, kto má zostrené zmysly. Má vysunuté všetky antény a je vo zvýšenej miere nastavený na príjem signálov. Výraz „precitlivený“ signalizuje, že vysoká senzibilita detí robí starosti rodičom i pedagógom.

Citlivosť ako dar

Mnohí rodičia, ale i učitelia majú sklon vyzdvihovať a zdôrazňovať tie aspekty v správaní detí, ktoré pociťujú ako rušivé alebo zaťažujúce, a prehliadajú pozitívne hľadiská a pripravujú tak deti o mnohé šance. A pritom si treba uvedomiť, že citlivé deti reagujú už i na najmenšie vplyvy a mnohé veci a záležitosti, ktoré si iné deti ani nevšimnú, v nich doznievajú ešte dlhšiu dobu.

Len neukáž slabosť!

Táto informácia ukazuje, že správanie citlivých detí môže rodičom priniesť do ich emocionálneho a zážitkového sveta nové dimenzie. Ba ešte viac: správanie detí môže byť podnetom pozrieť sa kritickým okom na staré zaužívané spôsoby správania a osvojiť si nové.

Útecha pre rodičov

Citlivé deti bývajú spravidla zraniteľnejšie ako ostatné deti. Dávajú jasnejšie najavo svoje pocity a reagujú často prudkejšie už i pri menších podnetoch. Senzibilné deti sú ale aj flexibilnejšie a prispôsobivejšie, intenzívnejšie sa zúčastňujú na živote iných a sú pripravené prevziať žiaľ a starosti iných ľudí. Rodičia by si mali všimnúť, že mnohé veci, ktoré iné deti alebo súrodenci prehliadajú, ich citlivé dieťa vníma a ešte dlho v ňom odznievajú, nezriedka tieto deti majú umelecké sklony. Príjemné poznanie pre rodičov je aj fakt, že ich dieťa bude síce na nové zážitky reagovať otvorene a citlivo, ale pravdepodobne opatrne, a tým ich ušetrí mnohých stresových a nepríjemných situácií.

Precitlivené deti (charakteristika):

  • Ako bábätká veľa plačú. Plač je znakom ich priveľkého stimulu. V tomto veku citlivé deti potrebujú pravidelný režim, dôverné prostredie a ochranu pred množstvom nových podnetov, aby sa vedeli vnútorne uvoľniť.
  • Neskôr túžia po vedomostiach, chcú prísť mnohým veciam na koreň a veľa sa pýtajú. S unáhlenými odpoveďami sa neuspokoja.
  • Niekedy potrebujú hodiny a dni, aby spracovali svoje zážitky.
  • Vďaka svojej zamyslenosti a hĺbavosti často pôsobia ako zasnívané.
  • Robia si starosti o blaho a pohodu svojich rodičov, kamarátov a spolužiakov.
  • Ak vidia neprávosť alebo sú svedkami kriku (niekedy stačí aj hlasný rozhovor alebo zvýšený hlas), trpia.
  • Rodinné konflikty považujú za katastrofu.
  • Sú skôr introvertné/stiahnuté do úzadia.
  • Majú málo kamarátov spomedzi iných detí a rovesníkov.
  • Sú nadšené z počítačov.
  • V škole vynikajú skôr v takých predmetoch, kde môžu využívať svoju fantáziu a vizuálne učenie (napr. hudobná výchova, výtvarná výchova, literatúra a pod.).
  • Nie sú borcami v športe, lebo práve ten považujú za príliš rýchly, príliš zaťažujúci a prežívajú ho v spojení s nátlakom.
  • Sú skôr pomalšie.
  • Sú skôr nepresné a zábudlivé, a potom zo seba mimoriadne sklamané, lebo sa to nehodí do ich vlastných nárokov na seba.
  • Pri skúšaní, písomkách bývajú vystresované, smutné alebo dokonca depresívne.
  • Túžia po telesnom kontakte s ľuďmi, ktorí im poskytujú istotu.
  • Najlepšie sa cítia, keď sa môžu niečím zaoberať sami.
  • Pri konfliktoch sú bojazlivé, plačú, unikajú z bojiska.    

Čo môžu robiť rodičia?

Citlivým deťom sa v materskej či základnej škole posmievajú. Iné deti ich označujú za: plačkov, bojkov, zbabelcov alebo mamičkiných maznáčikovPokiaľ máte podobné obavy i vy, ponúkneme vám niekoľko tipov!

Aktívne počúvať

Rodičia môžu svojmu dieťaťu pomôcť spracovať zaťažujúce pocity tým, že ich budú podporovať v slovnom vyjadrení svojich zážitkov a pocitov. Dôležité je ukázať svojmu citlivému dieťaťu pochopenie i empatiu. Technika rozhovoru „aktívne počúvanie“ ukáže dieťaťu, že ste ho pochopili a odzrkadlíte tak jeho pocity.

Pripravte dieťa na ťažkosti

Život detí aj dospelých je pestrý. Prináša nám radostné zážitky, ale neochráni nás ani pred ťažkosťami a krízami. Citlivé deti trpia sklamaniami viac, rozvody prekonávajú len veľmi ťažko a choroby prežívajú intenzívnejšie. Existujú ale možnosti, ako deti na takéto nepriazne a ťažkosti pripraviť. Nevyhnutnou podmienkou je nepohŕdať alebo nezakazovať prudké emocionálne reakcie u takýchto detí.

Výchova citlivého dieťaťa si zároveň vyžaduje obrovskú trpezlivosť. Lebo takéto deti potrebujú dlhší čas, kým nadviažu nové kontakty. K novým situáciám pristupujú opatrnejšie. Dlhšie trpia aj vtedy, keď sa im rozbije kamarátstvo. Keďže citlivé deti intenzívnejšie vnímajú ťažkosti a negatívne stránky života, mali by sa rodičia snažiť šíriť optimizmus. K tomu je potrebné vyjadrovať kritiku týkajúcu sa dieťaťa konkrétne a konštruktívne, ale opatrne a negatívnym vyjadreniam dieťaťa treba priradiť pozitívne stanoviská.

Kontrola nad emóciami

Citlivé deti budú na očakávané ťažkosti pripravené lepšie vtedy, keď budú vedieť kontrolovať svoje emócie. Rodičia by preto mali využívať každú príležitosť na tréning emocionálnej kontroly. Pri osvojovaní si tejto schopnosti nejde o to, aby sme deťom ohraničili ich svet pocitov. Emocionálna kontrola znamená vedieť rozlišovať vlastné emocionálne zážitky a vedieť regulovať svoje konanie a reakcie aj pri ťažkých životných skúškach. Lebo citlivé deti sa nechajú druhými ľuďmi ľahko ovplyvniť, a preto skôr podliehajú nebezpečenstvu, že budú využívané alebo dokonca zneužívané.

Nápomocné hry a relaxačné cvičenia

Jednou z možností je pomenovanie pocitov, tak ako sme to ukázali pri aktívnom počúvaní. Zároveň je potrebné trpezlivé zaobchádzanie s citovými výbuchmi. Psychológovia odporúčajú na tréning emocionálnej kontroly hry, v ktorých má dieťa zachovať pokoj, udržať si pevné nervy, zatiaľ čo sa mu ostatní vysmievajú alebo ho hnevajú.

Aj relaxačné cvičenia, kreatívne činnosti, hudba a meditácia môžu prispieť k tomu, že sa dieťa postupne naučí kontrolovať emócie.    

Puberta – náročné obdobie

V puberte aj pohodoví chlapci a dievčatá reagujú niekedy veľmi citlivo na rozlúčky alebo sklamania a často dochádza k výbuchom citov. Ale u detí citlivých od prírody môže byť vnútorný hnev taký silný, že sa v tínedžerskom veku uzavrú do seba a izolujú sa. Hľadajú potom vlastné cesty, ako sa vyrovnať s problémami. Niektoré uniknú do svojho vysnívaného vnútorného sveta. Iné sa utiekajú k počítaču alebo hľadajú pochopenie u rovesníkov. Sledujú tým dvojakú stratégiu: hľadajú ochranu, ale zároveň vyjadrujú i protest proti nespravodlivej spoločnosti. Niektorí tínedžeri môžu zažívať i fázy depresie. Vnútornú bolesť a bezvýchodiskovosť sa potom podaktorí rozhodnú riešiť omamnými návykovými látkami.

TIP pre rodičov: Pri výbuchoch citov sa snažte reagovať pokojne a empaticky (aj keď to chce niekedy veľa pevných nervov), aby sa dieťa naučilo lepšie sa vyrovnávať so svojím sklamaním.

Tipy pre rodičov

Keď je dieťa citovo vykoľajené

  • Prerušte svoju činnosť a venujte dieťaťu sústredenú pozornosť.
  • Počúvajte ho a zostaňte pokojní. Položte mu jednu alebo dve otázky, aby ste si presnejšie vyjasnili problém „Čo sa stalo?“.
  • Zopakujte, čo vám dieťa povedalo, aby ste sa uistili, či ste ho dobre pochopili.
  • Potvrďte a pomenujte pocit a potrebu: „Asi si smutný, nahnevaný, lebo pre teba je dôležité ...“
  • Opýtajte sa dieťaťa, ako by mohlo vyriešiť problém.
  • Nájdite viaceré možnosti riešenia: „Toto je jeden nápad, máš aj nejaký iný?“
  • Ak sa ukáže ako vhodný, podporte dieťa v jeho riešení problému.
  • Ak vaše dieťa nereaguje a zostáva smutné alebo nahnevané, navrhnite mu čas na upokojenie a dohodnite sa, kedy si opäť – už vo väčšej pohode – pohovoríte, napr. o hodinu.
  • Spomeňte dieťaťu situáciu, v ktorej ste sa cítili podobne. „Chceš vedieť, ako mi vtedy bolo?“