Ako ma materská dovolenka okradla o rozum
Moje úvahy nad nebezpečenstvom príliš dlhej materskej dovolenky sa začali objavovať čoraz častejšie, hlavne po tom, ako som si tento rok už dva krát posolila kávu.
To už fakt na tej materskej blbem?
Moje úvahy nad nebezpečenstvom príliš dlhej materskej dovolenky sa začali objavovať čoraz častejšie, hlavne po tom, ako som si tento rok už dva krát posolila kávu. Tú si pripravujem hneď ráno, okolo 6.-7.hodiny, tu by sa dalo vyhovoriť na to, že som bola ešte ospalá.
Horšie je to, že tie nehody so soľou sa stali práve pri varení poobedňajšej kávy - okolo 14.hodiny. Tu ma už žiadna výhovorka nenapadá, hlavne keď obe nádoby s cukrom i soľou sú riadne označené nálepkou.
Nedávno sa mi podaril zasa kúsok, na ktorom sa deti a manžel smiali ešte niekoľko dní, ale mne bolo do plaču. Chlapcom som na olovrant pripravila ich obľúbenú pochúťku, biely jogurt osladený vanilínovým cukrom (ten "cukor" som im len pripravila, každý si mal nasypať podľa chuti).
O chvíľu za mnou pribehnú a vystrašení sa pýtajú. "Maminka, prečo nám tie jogurtíky kypia?“ To nepotrebuje komentár. Nevšimla som si, že miesto vanilínového cukru chystám kypriaci prášok - niet divu, že jogurtíky kypeli.
Prečítajte si aj: Ako vybrať pre dieťa tú správnu materskú školu?
Robím veci už akosi automaticky...
Je pravdou, že pri množstve povinností v domácnosti a okolo detí robím všetko automaticky, niekedy dokonca viac vecí naraz. Počúvam, čo mi hovorí starší syn, popritom fúkam odreté kolienko mladšiemu, miešam polievku a čítam recept na zákusok. Z toho sa naozaj dá scvokatieť.
Niet divu, že večer (keď ako výhovorku môžem použiť celodennú únavu) miesto svojej zubnej kefky držím v ruke hrebeň a chystám sa naň dať zubnú pastu. Aj moja slovná zásoba sa dosť zredukovala a skôr pripomína slovník môjho takmer 9-ročného syna ako dospelej ženy. Začína to asi vyzerať tak, že sa snažím poukázať na to, že MD mi nič nedala, akurát ma o niečo véééľmi dôležité obrala - o rozum.
Materská - krásna, ale ďakujem, už stačilo :)
Ale nie, materská dovolenka je aj bola pre mňa to najkrajšie obdobie v živote, od privítania malého človiečika na tomto svete, cez jeho prvé úsmevy, nevinné modré očká hľadiace na vás ako na božstvo, prvé slová, krôčiky, pády a slzičky utreté mamou, až po prvé huncútstva, vyplazený jazyk mame či otcovi a u nás práve aktuálne obdobie vzdoru - odpútavanie sa od mamy, čo je nevyhnutné a normálne, ale matke závislej na každodennej dávke pozornosti a potrebnosti to drása srdce.
Je najvyšší čas si povedať, bolo to krásne, ale ďakujem, stačilo. Na prvú materskú dovolenku som nastúpila pred siedmimi rokmi, na druhú hneď po nej. Celé tie roky som nepretržite doma a tak, ako som sa bránila odchodu z práce (lekárka ma pre opuchajúce členky predčasne vypísala), sa teraz akosi bránim návratu do pracovného procesu. Je to dlhá doba, odvykla som si vstávať o 4.30 a v teple či zime utekať na autobus. Ľahko sa privyká na dobré a pohodlné.
Zvykla som si na kolobeh života v domácnosti, budíček okolo 6.hodiny, príprava raňajok, desiatej školákovi, ranná kávička s cukrom, cesta do školy a škôlky. Navarím, poupratujem (v domácnosti - 4-izbovom dome so záhradou je stále práce dosť) a okolo 11.-12.hodiny si deti vyzdvihnem.
Mladší syn chodí do škôlky len na pár hodín, zvyká si na kolektív, vychytáva bacily a pripravuje sa tak na to, čo sa čoskoro stane realitou. Popoludnie trávime nad úlohami, čítaním, rozhovormi, prechádzkami a hrami.
Prečítajte si aj: Supermanažérka po materskej
Manžel je tak pracovne vyťažený, že ho v mojich úvahách ani nemusím spomínať. Cez týždeň je ozaj veľmi vzácne, keď zastihne deti ešte mimo svojich postelí, jediný čas , ktorý sa im môže venovať, je víkend.
Keby ten dlhý pobyt na mne nezanechával také trvalé následky, neváhala by som a nad návratom do práce by som ani nerozmýšľala, aspoň nie hneď. V pohode by som sa dokázala vžiť aj do úlohy žienky domácej, ale to by zrejme znamenalo len ďalšie ubúdanie z môjho už teraz skromného počtu neurónov.
Naštastie, nie som jediná :)
Ešte k tým mojim nehodám s kávou či jogurtami. Nedávno som sa rozprávala s mamičkou, ktorá je na MD kratší čas než ja, a tá, keď som sa jej posťažovala, aké somariny dokážem vyviesť, sa len zasmiala a upokojila ma, že nie som jediná, ktorej sa podaria také kúsky.
Ona zaliala vrecko čaju pre návštevu octovou vodou (zabudla, že kanvicu čistila octom) a jej známa na MD malinové kompóty osladila soľou a sterilizovala, na svoju chybu prišla až v zime, keď jej deti ohrnuli nošteky nad takou maškrtou. Uistila ma, že nie som sama, ktorej materská dovolenka ubrala na IQ, alebo aspoň - neznie to tak hrozne - znížila pozornosť.
Zaradili sme sa tak do stále početnejšieho klubu mamičiek poznamenaných materskou dovolenkou.:)
Prečítajte si aj: Materské a rodičovský príspevok budú od mája vyššie
