Diskutovali sme v KLUBE: Pomáhate deťom s obliekaním?

Monika: 
Ja pomáham. Mám doma ešte ročného syna, ktorého musím nachystať na cestu do škôlky, lebo ho nemám kde nechať. Takže dcére pomôžem s obliekaním, keď si nevie natiahnuť pančuchy, má tri roky a ešte nie je rýchla, to by jej trvalo aj 20 minút a mohli by sme rovno zostať doma. V škôlke sa obliekajú samé, lebo sa nemusia ponáhľať. Sorry, nebudem kvôli obliekaniu vstávať o hodinu skôr.   

Aneta (učiteľka v MŠ):
Som učiteľka ale aj matka na materskej. Skúsim to teda podať z obidvoch strán. Po prvé: nie je tu uvedený vek dieťaťa. Každá učiteľka pristupuje inak ku trojročnému dieťaťu a inak ku predškolákovi. Samozrejme, že maličké deti obliekame my. Nie je to sranda, hlavne v zime, obliecť 23 detí v jednej triede. Dať im pančušky, otepľovačky, skontrolovať či sú zapravené, svetrík, bundu, šál, čiapku a to ešte nespomínam prstové rukavice.

Pravidelne sme boli s kolegyňou celé prepotené, dokým sme obliekli všetky deti a pritom ešte dávali pozor na ostatné, ktoré už boli hotové a nudili sa. Predškoláci by sa už mali učiť sami obliekať. Je to jedna z mnohých podmienok školskej zrelosti - zvládať seba obslužné činnosti. Učila som aj na prvom stupni.

Tam sa povie, ide sa cvičiť a deti sa musia stihnúť prezliecť do telesného úboru. Poprípade, ak je telocvičňa v inej budove, musia sa stihnúť obliecť aj vyzliecť a ešte k tomu prezliecť do telesného úboru, aby niečo z tej hodiny mali. Takže, ak tá dotyčná pani učiteľka myslela predškoláka, tak sa jej ani nedivím.

Samozrejme, že ak sa ponáhľam do práce, škôlky, autobus, atď. nebudem zrovna učiť dieťa sa samo obliekať. Dá sa to kľudne cvičiť cez víkend, keď idete niekam na prechádzku a neponáhľate sa.

K tej vete: veď ona si vie sama zapnúť zips. Dieťa v kolektíve sa správa inak ako doma.

Častokrát sa v škôlke deti ťahajú a veľa vecí od seba odpozorujú. Určite to nebolo myslené tak, že pani učiteľka pozná vaše dieťa lepšie. Učila som 12 rokov v školstve a nepoznám žiadnu učiteľku, ktorá by si to dovolila tvrdiť mamičke. Všetky to robíme, lebo máme radi deti a záleží nám na nich. Chceme ich, čo najlepšie pripraviť do školy. Aby boli rozumné, samostatné a empatické (nech vedia fungovať v kolektíve). Keby nám na deťoch nezáležalo, za tie peniaze by to nerobil nikto.

Chápem, že každá matka sa na to nahnevá. Tiež som háklivá na svoje dieťa. No predtým ako začnem súdiť, zistím si viac faktov.

Lucia: 
Jasné, pani učiteľky mudrujú ,ale keď privediem syna 5 minúť po ôsmej, robia z toho drámu. Nehovoriac o tom, že v robote mi asi nikto nebude akceptovať, že som učila syna samostatnosti každé ráno.