Prečo sa bojíme byť normálnymi rodičmi? Sú dnešné deti iné?

Marika Koscelníková | 27. Feb 2020
iné deti, výchova detí, drzé deti, nevychované deti

Čo je vlastne iné – sú deti náročnejšie alebo rodičia benevolentnejší?

Pozrime sa na dnešné deti očami učiteľky a mamy štyroch detí (Lucia 28r, Alica 26r, Ivica 24r, Miloš 23r.), Evy Myjavcovej. Eva je riaditeľkou súkromnej komunitnej škôlky v Žiline  a už pár rokov vidí, že deti, ktoré prichádzajú do jaslí či škôlky, sú naozaj "iné".

Ale čo je dôležité povedať - nie je to ich "povahová" črta, ani všeobecná charakteristika...je to najmä o nás. O rodičoch.   

iné deti

Sú dnešné deti "iné"?

V čom sú deti, ktoré prichádzajú do škôlky a pracujete s nimi „iné“?

Ak by som mala jednoducho odpovedať či sú dnes deti iné, tak pod vplyvom súčasnej výchovy, kde vládne kult dieťaťa poviem áno, sú iné, v schopnostiach sebavedomejšie ale zároveň v živote a vo vzťahoch neistejšie, pretože prichádzajú o istotu rodiny alebo dokonca aj o svoj domov pri striedavej výchove, schopné dať do pozoru celú rodinu a sú aj neposlušnejšie, ale zároveň túžiace po pevnej ruke. 

Zmeny, ktoré sa ale dejú, sú hlavne v trendoch výchovy, ktoré sa šíria rýchlosťou internetu a ovplyvňujú rodičov, ktorí mnohokrát spochybňujú výchovu svojich rodičov, hoci z nich vychovali slušných, pracovitých a úspešných ľudí.

Vnímam, že dnešným rodičom často chýba odvaha byť rodičom, zo strachu, že sa konfliktom naštrbí ich vzťah s dieťaťom a majú v sebe zidealizovanú predstavu, že rodič a dieťa by mali mať ideálny partnerský vzťah. Samozrejme je super, keď sa to podarí a mali by sme na vzťahoch s deťmi pracovať, no nie na úkor dobrej výchovy alebo vzťahu s partnerom.

Kde robíme z vášho pohľadu ako rodičia najväčšiu chybu? 

Rodičia kľučkujú z nepríjemných situácií, kedy by mali byť rozhodní a pevní, rôznymi taktikami, vyjednávaním a neuvedomujú si, že ich dieťa práve vtedy potrebuje vidieť rodiča, ktorý je pevný a jasne určí pevné hranice.

Nevravím, že rodič má byť autoritatívny tyran, a čo povie platí preto lebo to povedal hoci to nedáva zmysel, ale mal by si u detí vypestovať zdravú autoritu, ktorá mu pomôže vyhnúť sa nepríjemným scénam na verejnosti alebo v škôlke. 

Rodičom a mojim učiteľkám vždy hovorím, že je ľahšie vybojovať jeden boj hneď na začiatku alebo vydržať pár dní v zápase o autoritu a poslušnosť ako dennodenne po zvyšok školského roka alebo života sa s dieťaťom prieť o každú maličkosť, čo si vyžaduje oveľa viac energie, ktorú by sme mohli do života dieťaťa investovať inakšie. 

Rozmaznávame, lebo nechceme konflikty

Veľa rodičov nevstupuje do konfliktu s dieťaťom nie zo strachu, ale s cieľom, aby sa poučilo, aby nieslo dôsledky svojho správania, aj keď je nevhodné. 

Ak chýba autorita a rodičia sú neistí vo svojich rozhodnutiach, tak  potom sme svedkami situácií, kedy dieťa veľmi rýchlo vycíti neistotu aj okamžite začne boj s rodičom. Pri absencii autority a budovaní partnerského vzťahu s deťmi rodičia tiež často prenášajú zodpovednosť za rozhodnutia na dieťa v domnení, že sa tak dieťa naučí správne rozhodovať a naučí sa niesť dôsledky svojich rozhodnutí a poučí sa.

Lenže táto výchovná metóda ma jeden veľký a vážny háčik a to ten, že človeku sa úplne dovyvíja centrum v mozgu, ktoré je zodpovedné za uvedomenie si dôsledkov našich činov a rozhodnutí až niekedy okolo 25 roku života. Preto takáto výchova môže priniesť príliš veľkú záťaž pre dieťa, ktorú nemusí vedieť uniesť.

Ako si vybudovať zdravú autoritu u dieťaťa, keď – ako ste spomínali – sami balansujeme medzi tým, či to čo robíme, robíme správne? 

Tak, že od malička dieťa učím, že ak raz poviem nie, tak to platí a ak raz poviem áno, tak to dodržím! A mali by sme si veľmi dobre rozmyslieť na čo poviem nie a na čo poviem áno a potom svoje rozhodnutie nemeniť. Musí v tom byť rovnováha.

No určite by rodič nemal trpieť od dieťaťa ponižovanie, nadávky, vzdor voči rozhodnutiam, ktoré boli dobre zvážené rodičmi, pretože rodič musí vedieť čo je pre dieťa alebo celú rodinu najlepšie a vidí širší kontext výchovy a hlavne cieľ, ku ktorému chce dieťa doviesť. Nelavírovať medzi rôznymi trendami výchovy dnes tak, zajtra onak. Ak je potrebné niečo vykorigovať tak je to iné. Radšej zmeniť formu výchovy na lepšiu neskôr ako vôbec, ale potom by som už mal byť dôsledný a konzistentný.

Bio rodičia niekedy sledujú viac zloženie potravín ako pocity dieťaťa

Ďalším výchovným trendom, ktorý do veľkej miery ovplyvňuje naše deti, je prehnaná starostlivosť o zdravú výživu a vzdelávanie. Na zdravej výžive a dobrom vzdelaní nie je nič zlé, ale všetko treba s mierou. Ak všetku moju energiu pohltí strach o to, aby moje dieťa náhodou nezjedlo niečo nezdravé alebo nezaostávalo v angličtine za ostatnými 3 ročnými deťmi alebo malo minimálne 3 krúžky, lebo to tak robia všetci, tak mám nastavené zlé priority. 

Dieťaťu oveľa viac ublíži nejednota medzi rodičmi, a ich neudržiavaný vzťah, na ktorý už matka nemá energiu ako to, keby si ako rodina sadli k stolu a dali si niečo menej zdravé a nie práve bio. A keď pri stole dieťa uvidí, že mama ako prvému naloží na tanier otcovi a všetci na seba počkajú a načúvajú jeden druhému, kto čo hovorí, dá do života dieťaťu oveľa viac ako tá najlepšia škola. 

Ako hovorí J.A.Komenský: „...široká rodina, celá dedina sú dôležité pre výchovu jedného dieťaťa, nestačia dvaja vychovávatelia na dvadsať detí!“

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: