Dieťa sa vie prispôsobiť potrebám rodiča: Nebuďte vlastnému dieťaťu poskokom

Dieťa sa vie prispôsobiť potrebám rodiča: Nebuďte vlastnému dieťaťu poskokom
24.4.2019 v kategórii Dieťa, autor Alexandra Okálová, foto: istockphoto.com

Spravili sme si z našich detí nechtiac autority, ktoré nám určujú priebeh dňa a diktujú, čo máme robiť. A to nie je správne. Môžu z nich vyrásť sebci, ktorí si nebudú nič vážiť. Ani samých seba.

Netrápte sa, ak musíte prerušiť jeho hru, lebo musíte ísť spolu na nákup. Neobviňujte sa! „Naša pohoda by nemala byť závislá od pohody dieťaťa. Dieťa je síce naša krv, ale je to iný človek. A nie vždy bude v úplnom súlade s tým, čo chceme my. Buďme preto v súlade aj s nesúladom našich vzájomných potrieb, ktorý vzniká kedykoľvek,“ vysvetľuje psychoterapeutka a lektorka Mgr. Hrapková.

Naša pohoda by nemala byť závislá na pohode dieťaťa

"Nepáči sa vášmu drobcovi, že je už treba ísť spať, lebo si všetci potrebujete oddýchnuť? Jeho reakcia je absolútne prirodzená, ale nesmiete sa ňou nechať rozhodiť. Pokojne mu dovoľte hnevať sa, potvrďte jeho pocity, ale nepovoľte. Pretože, ak s niečím nie je v pohode dieťa, neznamená to, že to musí dostať do nepohody vás.“ 

Ukážme si to na konkrétnom príklade:

Po rannom kolotoči dostanete chuť vypiť si kávu a vyložiť si na chvíľu nohy. Práve v tej chvíli sa vaše dieťa rozhodne, že chce, aby ste mu podali hračku, na ktorú nedočiahne. A čo urobíte vy? Jednoducho nevyskočíte okamžite, aby ste splnili jeho očakávanie, ale vychutnávate si svoju kávu ďalej a vysvetlíte mu, že vy pijete svoju kávu, aby počkalo.

(Pozn.: Nepodsúvajte dieťaťu, že si musí vystačiť. Nemusí, nech sa pokojne rozplače, ak chce. Raz príde na to, že vie vydržať a mama nepovolí, keď bude plakať, lebo nič zlé sa predsa nedeje. Aké jednoduché. Aké krásne...)

Pomôžte mu pochopiť, že je v bezpečí

Čo ale v prípade, ak príde hysterický záchvat?

„Záchvat hnevu je častým javom u detí, ktoré sú zvyknuté na to, že rodičia na ich túžby reagujú okamžite. Vy však musíte byť konzistentní, trvať na svojom, aby dieťa prišlo na to, že je bezpečné, ak mama vypočuje seba a povie mu nie,“ vysvetľuje psychologička.

„Dieťa sa často hádže v týchto situáciách o zem preto, že sa cíti bezmocné, lebo má pocit, že ho to ohrozuje. Takéto situácie sú však prospešné obzvlášť pre dieťa, pretože sa tak učí odložiť svoje uspokojenie na neskôr, a tiež prijať fakt, že nie vždy bude svet presne podľa jeho predstáv.“

Deti, ktoré sú zvyknuté odkladať uspokojenie svojich potrieb na neskôr a neboja sa odpovede NIE, sú sebaistejšie a menej často prepadajú záchvatom hnevu. Tu zohráva dôležitú rolu rodič, ktorý by naozaj nemal povoliť a vyhovieť dieťaťu zo strachu.

Máš hysterický záchvat? OK, upokojím ťa, ak mi dovolíš, ale inak pokračujem v tom, čo som začal. VY ste na prvom mieste Ak sa nám nepodarí zladiť vzájomné potreby a dôjde na rozhodovanie buď dieťa alebo ja, malo by zvíťaziť JA, lebo k sebe máme najbližšie. A nie je to vôbec sebecké, ako by sa mohlo niektorým zdať, ale skôr ohľaduplnejšie k sebe.

Dieťaťu vychádzam v ústrety, keď chcem, keď mi to urobí radosť, nie preto, lebo musím. V tom je veľký rozdiel. Problém je, že sme boli vychované k potláčaniu seba a nasledovaniu autority mimo nás, v tomto prípade našich detí. „Spravili sme si z našich detí nechtiac autority, ktoré nám určujú priebeh dňa a diktujú, čo máme robiť. A to nie je správne.“ Môžu z nich vyrásť sebci, ktorí si nebudú nič vážiť. Ani samých seba.

Formovanie cez odopieranie

Ak dieťaťu nevyhoviete okamžite, naučí sa, že je to preň bezpečné, a zároveň v ňom prebúdzate vynaliezavosť. Ak mu napríklad odmietnete kúpiť autodráhu, možno sa o pár chvíľ stanete svedkom toho, že si ju vaše dieťa postaví z knižiek alebo z pospájaných pokreslených papierov. Nedostatok podnecuje kreativitu.

Škola šťastia pre vaše dieťa

V dnešnej dobe je na rodičov kladený nesmierny tlak. Nadobúdame dojem, že dieťa musíme neustále stimulovať, každý deň s ním absolvovať iný krúžok, kŕmiť ho bio stravou a učiť ho naraz sedem jazykov. A potom sa čudujeme, že na nič nemáme energiu.

„Dieťa omnoho viac ako všetky tieto rozvojové aktivity potrebuje šťastného a spokojného rodiča. Ak smerom k dieťaťu vysielate, že sa máte dobre, to je to najlepšie, čo mu môžete dať do vienka. Pretože po vašom príklade bude schopné spraviť šťastným aj seba.“ Byť matkou nemá byť povinnosť, ale radosť, ktorú zdieľate s dieťatkom a šírite okolo seba.

Spravili sme si z našich detí autority, ktoré nám diktujú, čo sa bude diať

Čo funguje? Nie kompromis, ale dohoda! Kompromis môže skutočne spraviť obe strany nešťastnými.

Príklad: Chcete si pozrieť seriál, ktorý sa začína o pol tretej poobede, ale vaše dieťa chce ešte ostať vonku, lebo sa chce šmýkať na šmykľavke. Tak mu poviete, OK, ešte sa päťkrát spusti a potom pôjdeme. Dieťa je v strese lebo vie, že o chvíľu musí ísť domov a tak si to naplno neužije a vy takisto nie, pretože takto aj tak nestihnete začiatok svojho seriálu. Obe strany ostanú čiastočne frustrované.

Iné je dopredu si stanoviť, že o päť pol tretej odchádzame a dodržať dohodu, ktorú ste so sebou uzavreli. Ak dieťa protestuje, nevadí, časom pochopí, že je bezpečné prispôsobiť sa mame. Predsa tiež zažíva, že mu mama vytvorí priestor sa do sýtosti zahrať, ako chce.

 Nebuďte vlastnému dieťaťu poskokom

Nehrajte sa na lepšiu ako ste

Nejaký čas vám to možno bude fungovať, ale hraný altruizmus vám škodí a nakoniec vybuchne. Ak ste unavená, nepôjdete predsa s dieťaťom von, lebo ste to mali v pláne dňa a vo vašej predstave dieťa potrebuje byť na vzduchu každý deň.

„Stávate sa vtedy otrokom programu, ktorý ste si samy vytvorili,“ varuje psychologička a dodáva: „Majte na pamäti, že prvá ste vy. Až keď sa vymaníte z tohto otroctva, až potom vás začne materstvo skutočne baviť. Lebo byť matkou nemá byť povinnosť, ale radosť, ktorú zdieľate s dieťatkom a šírite okolo seba.“

Zbavte sa preto všetkých limitujúcich presvedčení o tom, aká máte byť a čo, ako, kedy máte robiť, a príďte na to, ako byť v úlohe matky spôsobom, ktorý vás baví a prináša radosť do vášho života.

Naučte dieťa vážiť si, čo preň robíte

Iba tak sa bude vedieť váš drobček tešiť z každej maličkosti, aj keď vyrastie. Ak budete robiť vždy to, čo vaše dieťa chce, nenaučí si vážiť vašu obetavosť a bude ju vyžadovať ako samozrejmosť.

Takže do toho, bez výčitiek si dajte tú poslednú tabuľku čokolády a pokojne a spokojne aj pred očami vlastného dieťaťa. Keď sa s ním potom inokedy podelíte alebo mu ten kúsok darujete celý, bude cítiť, že ste to spravili iba z lásky k nemu a bude si to viac vážiť. A nech sa deje, čo sa deje, pamätajte, že je v poriadku, ak niekedy nevyhoviete potrebám dieťaťa a uprednostníte tie svoje. Hneď, ako to vaše dieťa tiež pochopí, máte vyhraté.