Už ste si zvykli na škôlku? 4 náročné fázy v živote škôlkara
Počas navštevovania materskej školy sa v živote škôlkara objavia fázy, ktoré ho do istej miery zneisťujú. Po ich zvládnutí však deti s posilneným sebavedomím pokračujú bez problémov ďalej.
Fáza č. 1: Zvykne si na pravidlá
Po úspešnej adaptácii (cca po 6 týždňoch), deti chápu stále viac a viac, že v materskej škole existujú pevné pravidlá a hranice ako aj povinnosti, čaro nového postupne vyprchá a pre deti sa dni stávajú stereotypom.
Tu dieťaťu najlepšie pomôžete vlastnou presne určenou dráhou. Berte jeho obavy vážne, ale dajte mu jasne najavo, že materskú školu bude navštevovať aj naďalej. Ráno sa lúčte krátko a jasne s optimistickým výhľadom „neskôr sa zasa uvidíme“. Dajte dieťaťu do rúk niečo dôverne známe, osvedčená je napríklad malá knižočka s fotkami mamy, otca, domu, psa... Ak dieťa zvládne túto fázu, získa kúsok samostatnosti.
Všetko, čo naozaj potrebujem vedieť, som sa naučil v škôlke
Fáza č. 2: Bojkot
Po 2 – 3 mesiacoch dochádza doma zrazu k bojom, dieťa odmieta dodržiavať pravidlá. Nárast sebavedomia a odvahy, ktorú teraz deti v materskej škole získali, ich vedie k tomu, aby svoju silu vyskúšali nanovo v „bezpečnom hniezde“. Odporúča sa zostať vo výchove láskavým ale dôsledným. Po ďalších 2 – 3 mesiacoch deti túto fázu prekonajú úplne normálne.
Fáza č. 3: Únava
Celý prvý rok môžeme považovať za dobu adaptácie. Doprajte dieťaťu čas, aby si poobede oddýchlo. Porovnajte jeho námahu a vyčerpanie s vaším pracovným dňom. Nebuďte sklamaní z toho, že dieťa už nebude mať po príchode zo škôlky chuť na ďalšie stretnutia s kamarátmi alebo vašimi známymi. Nečudujte sa ani tomu, že bude len málo rozprávať. Nepreťažujte ho príliš veľa akciami alebo krúžkami.
Fáza č. 4: Prechod
V poslednom roku navštevovania materskej školy je dôležitá myšlienka na blížiaci sa nástup do školy. Práve tu môže viesť strach z nového začiatku k neistotám, ktoré sa prejavujú najrôznejším spôsobom: niektoré deti akoby urobili vo vývine krok späť, sú nesamostatné alebo veľmi hanblivé, iné zasa agresívne.
Rodičia často pochybujú o tom, či je ich dieťa zrelé do školy. Okrem trpezlivosti je potrebné zaoberať sa spolu s dieťaťom témou rozlúčky so škôlkou. Môže to byť formou kníh, zoznamom vecí a udalostí, ktoré sa do začiatku školského roka ešte udejú (nákup školskej tašky, vypadanie zúbkov...), alebo formou konkrétnej otázky, ako materská škola pripraví predškolákov na vstup do školy.
SUPER škôlka: V tejto by sa všetkým deťom páčilo
ANKETA: Akými fintami idete ráno na deti, keď sa im nechce ísť do škôlky?
Alebo tam chodia rady a vymýšľanie typu: "Dnes sa mi nechce a nikam nejdem", nepoznáte?
Kika (Adamko 3 roky): „U nás zabral argument, že tatino chodí do roboty a škôlka je Adamkova robota, takže aj Adamko chodí do roboty. Celý hrdý potom ide.“
Daška: „Ja idem na malého takto: máš tam kopec kamarátov, čaká ťa tam Kubko, Samko, Oliverko, bude im smutno. Alebo dnes si budete vystrihovať, dostaneš nožničky a farbičky, budeš tvoriť.... alebo pôjdeš tam iba na chvíľku, potom po teba prídem, keď sa naobeduješ... Musím to obmieňať, pretože nie vždy funguje tá istá finta. A niekedy sa stane, že chce ísť aj sám, tak je dobre.“
Akvi: „U nás je problém skôr s ranným vstávaním a z toho vyplývajú výhovorky. Syn má škôlku rád, a keď je už najedený a oblečený, tak nemusím vymýšľať nič. Keď však ráno vstáva, ako prvé sa ma opýta, kam ideme. A keď poviem, že do škôlky, tak začne vymýšľať. U nás zaberá, keď mu poviem, že majú v ten deň angličtinu, na ňu sa strááášne teší. Takže dva dni mám vyriešené. A v ostatné dni sa snažím vždy nájsť niečo, čo ho zaujme, podľa situácie – napr. ešte si si nedokončil obrázok, alebo dnes idete do telocvične a budete súťažiť a pod. Alebo aj také, že „pani učiteľka bude smutná, ak by si neprišiel“. Tiež to musím obmieňať. Ale našťastie to väčšinou nie je až taký problém.“
Stanka (Lukáško 5 rokov, Šimonko 2 a ¾ roka): „Ja Šimonka vlastne akoby uplácam. Obyčajne ráno vyjdeme z domu s tým, že veta „Nejdeme do škôlky“ ani nepadne. Dokonca ani keď sa prezliekame, nastane to až vtedy, keď stojí pred triedou a má ísť dnu, vždy ide ťažšie, ale už nerobí cirkusy a ja mu vždy sľúbim, že potom prídem a prinesiem mu lízanku. Tie zbožňuje, tak hneď ako si po Šimonka prídem, už si pýta lízanku. Niekedy ho však musí vziať učiteľka na ruky, aby šiel... Je tam jedna veľmi milá staršia pani a tá keď k nemu natiahne ruky a povie „Ahoj, Šimonko, srdiečko moje“ tak ide bez problémov dnu. Musím ale podotknúť, že mladší syn si na škôlku iba zvyká, začali sme len pred pár týždňami.“
Lenka (Romanko 2 ¾ roka): „My zatiaľ problémy s vymýšľaním nemáme. U nás je totiž aj v nedeľu, že „Chcem ísť do škôlky...“
