Deti s malým vekovým rozdielom: 10 tipov pre rodičov
V niektorých rodinách to tak plánujú a život im naplnenie plánov dožičí, v iných rodinách to jednoducho „príde“. Mať deti po sebe s malým vekovým rozostupom býva náročné, miestami zábavné, ale na čom sa zhodne väčšina otcov a mám, ktorých deti prišli na svet krátko po sebe, je, že je to nádherné.
Príkladom sú aj Martina (30) s manželom Martinom (32), rodičia Karolíny (2,5) a Veroniky (1), medzi ktorými je 16-mesačný rozdiel. Druhé tehotenstvo sa začalo len 7 mesiacov po prvej sekcii. Aké to je zvládať život s dvomi malými deťmi? Okrem toho, že dievčatá dorástli do takmer rovnakej veľkosti a parádia sa v rovnakom oblečení ako dvojčatá, a dokážu sa už aj samy pohrať, pokresliť, čítať či stavať vežičky z kociek, nie vždy je to jednoduché.
Napĺňajte potreby všetkých detí rovnako
„V prvom rade je potrebné uvedomiť si, aký je vekový rozdiel detí a čo staršie dieťa dokáže. Ak má niečo vyše roka, ťažko ho zapojíme do domácich prác alebo hier, kde si na dlhší čas vystačí samo. Je totiž vo veku, keď potrebuje rôzne podnety od rodiča v rámci psychomotorického napredovania, začína objavovať svoje hranice, jeho zvedavosť je čoraz väčšia a pozornosť rodiča si vypýta, ba vyplače. Samo si totiž tento program nevyplní,“ opisuje Martina. Zároveň hovorí o potrebách mladšieho bábätka, ktoré, ak je ešte novorodeniatkom, vyžaduje taktiež mimoriadnu pozornosť a starostlivosť.
Ako teda naplniť potreby oboch detí, bez žiarlivosti staršieho súrodenca, bez ubližovania sebe alebo mladšiemu a zároveň obstáť pri tom ako rodič fyzicky a psychicky v poriadku? Prinášame vám niekoľko rád.
Príbeh Barbory: O dvoch deťoch krátko po sebe
1. Obe deti vás potrebujú rovnako, nerobte z jedného prioritu
V Martininom prípade, keď prišla na svet Veronika, Karolínka bola ešte stále dieťatkom. Aj keď bola „staršia“, stále mala len rok a pol a mamu potrebovala rovnako ako pred príchodom novorodeniatka. „Karolínka si ešte neuvedomovala, že prišiel nový človiečik do rodiny, oboch rodičov potrebovala presne tak ako doteraz. Je ťažké takému drobčekovi vysvetliť okolnosti príchodu mladšieho súrodenca, aby sa napr. šlo hrať samo a pod. Nedá sa ´odložiť´ a aj keď ho napr. rodičia dajú na pár dní k starým či krstným rodičom, malo by to byť tak, aby nepocítilo, že je na druhej koľaji,“ hovorí mama dvoch dcér. Podľa jej slov je dôležité nemeniť zvyky. Karolína bola zvyknutá spať s rodičmi, po Veronikinom príchode nešla automaticky spať do vlastnej postieľky, ale spali všetci spolu naďalej.
„Aj deti si medzi sebou budujú vzťah a tým, že sa rozdelia od mamy, najmä staršie si potom vydobýja pozornosť a žiarli na mladšie. Skôr či neskôr sa to odzrkadlí napr. že sestru alebo bračeka odmieta, bije ho, robí jemu alebo mame zle napr. pri dojčení ap.,“ zhŕňa skúsenosti Martina.
2. Šatka a dvojkočík je veľká pomoc
Prvé tri mesiace bola v Martininom prípade šatka pri mladšej Veronike záchranou. Bola nápomocná najmä pri dojčení či zaspávaní, zatiaľ čo sa dve voľné ruky mamy dokázali venovať staršej Karolínke alebo domácnosti. Keď dievčatá rástli, šatke, neskôr nosiču, prišiel na pomoc dvojkočík. Ten bol pomocou najmä pri prechádzkach, ale najmä nákupoch, návštevách lekárov, pri vybavovaní potrebných náležitostí na úradoch. „Ide tu najmä o obdobie, keď staršie ešte nepočúva na slovo, aby neodbehlo na cestu, nemenilo smer jazdy podľa vlastnej nálady a zároveň mladšie už môže byť v kočíku.“
3. Ak to je možné, zapojte partnera
Otcovia sú zväčša tí, ktorí sa naďalej starajú o finančné zabezpečenie a chodia do práce. Ak to je ale možné a po príchode domov, či v čase voľna to povinnosti otecka dovoľujú, veľmi pomáha trávenie času s deťmi hrou. Otec môže vziať deti na prechádzku, prípadne ak sa mama venuje novorodeniatku, otec plnohodnotne využíva čas so starším a naopak. „Mamám veľmi pomôže aj zapojenie muža do domácich prác či obyčajné pohranie sa s deťmi, kým sa mama naje alebo osprchuje. Napr. keď bola Veronika ešte novorodeniatko, Karolína, ktorá bola celý deň so mnou, mala po príchode z práce zrazu celú tatovu pozornosť len pre seba,“ opisuje radosť z otcovej prítomnosti staršej dcéry Martina. Ak sa mama venuje novorodencovi, otec plnohodnotne využíva čas so starším a opačne.
„Staršie dieťa tak od mladšieho necíti ´konkurenciu´, pozornosť rodičov sa rovnomerne rozdelí medzi čas strávený s jedným dieťaťom, druhým dieťaťom a potom časom stráveným spolu. Aj otec si týmto buduje vzťah s deťmi a aj on týmto ukazuje vzorce správania sa, ktoré neskôr deti preberajú z domu do svojich životov – že tato sa hrá s deťmi, pomáha mame, s domácnosťou,“ vysvetľuje Martina.
Dve deti hneď po sebe: Čo si sa zbláznila?
4. Synchronizujte režim od začiatku
Pri deťoch s malým vekovým rozdielom je veľká šanca, že sa budú dať zladiť režimy oboch vo viacerých fázach dňa. A to nielen detí, ale aj mamy – ide najmä o zladenie aspoň jedného denného spánku, čas jedenia/kŕmenia, večerného kúpania a prípravy na nočný spánok, aktívnu časť dňa hraním a pod. „Týmto spájaním harmonogramov dňa oboch detí uľahčíte deň aj sebe, ale opäť budujete vzťah medzi nimi, nie konkurenciu, keďže všetko robia viacmenej spolu a nežiarlia na seba. Keď sa jedna kŕmi alebo uspáva mamou a druhá sa musí sama hrať a pod. Dôležité je dať deťom pocit bezpečia a istoty, že zo žiadnej činnosti nie je ani jedna vylúčená a rodič je tu pre obe rovnako.“
5. Nebojte sa poprosiť o pomoc
K všeobecným radám mám detí, ktoré medzi sebou majú malý vekový rozostup, je, aby sa nebáli požiadať blízku rodinu či priateľov o pomoc. Je v poriadku poprosiť starú mamu, dedka, švagrinú, najlepšiu kamarátku či krstných rodičov o pomoc. Navariť, upratať, prísť sa pohrať s deťmi, vziať ich von. Nie je to slabosť, zlyhanie, ani sklamanie v očiach ostatných. Je to prirodzené a v náročných dňoch priam potrebné mať niekoho, komu rodič verí a komu môže zveriť činnosti so svojimi deťmi s plnou dôverou. Ak niekoho takého vo svojej blízkosti máte, neváhajte. Psychická pohoda rodiča je veľmi dôležitá a ak nie je v poriadku rodič, deti to pocítia ako prvé.
6. Zapojte staršie do starostlivosti o mladšieho
Podať plienku, skontrolovať, či v nej niečo je, večerná hygiena, pomoc pri strave, napr. pri dojčení mladšieho bábätka, staršie sedí vedľa, hladí súrodenca, drží mamku za ruku, ak je dieťa kŕmené fľašou, staršie pridržiava fľašu, a tým pomáha, pri prebaľovaní podáva potrebné veci, pri hre hračky, učí sa podeliť aj o ne. Tým všetkým bola Karolínka zapájaná do starostlivosti o Veroniku.
„Tak sa cíti byť užitočná, ale učí sa i zodpovednosti, že jej úloha je dôležitá. Pochvala ju navyše stále viac motivuje k tomu, že to nerobí z povinnosti, ale rada a odbúravame tým u nej prejavy žiarlivosti či súperenia o priazeň a pozornosť rodiča,“ opisuje svoje skúsenosti Martina.
Predsavzatie budúcej matky alebo 12 vecí, ktoré urobím druhýkrát inak
7. Domácnosť počká
„Celý deň sa venujem deťom, ak žena nestíha umyť riad, pustiť práčku či povysávať počas dňa, domácnosť neutečie a po uložení detí si urobím nevyhnutné, na čo mi zostane čas a sily. Urobte si nevyhnutné. Prichystať jedlo sa dá aj večer, aby som sa nestresovala počas dňa tým, že nemám o 12.00 ešte obed hotový.“ Počas dňa venuje svoj čas hrám, kreatívnym chvíľam, keďže jej dcérky už objavili záľubu v kreslení, „čítaní“, tvorení prvých stavieb z kociek. Rovnako tak trávi s nimi veľa času na ihrisku a prechádzkami.
„Pamätám si, ako nás so sestrou brávala naša mamka každý deň von a keď nás večer uložila, vtedy jej začínala druhá, domáca ´šichta´. Ako dieťa som si to neuvedomovala, ale u nás sa žehlilo či zaváralo zázračne – večer, keď sme šli spať, bola na žehlenie prichystaná kopa bielizne alebo prepravky ovocia na zaváranie. A ráno – požehlené komínky a desiatky hotových fľaštičiek zaváranín. Až teraz, keď mám vlastné deti, si uvedomujem, čo všetko museli naše mamky pri nás zvládať bez toho, aby sme boli počas dňa ukrátené o aktivity a ten vzácny čas strávený s nimi.“
8. Hoci budú ťažké chvíle, stojí to zato
Povedzme si úprimne – ako mama mame... Koľkokrát máme slabé chvíľky, keď by sme najradšej zavreli dvere a dopriali si 30 minút osamote. Aj v rodinách s deťmi, ktoré prišli na svet po sebe, sa stane, že sú zlé a horšie dni. „ Sú situácie, keď jedno kričí viac ako druhé a to druhé sa následne to prvé snaží ešte viac prekričať... Plačú deti a vy plačete s nimi, ako ja v období, keď som ich obe uspávala na rukách. Karolíne šli zuby, Veronika mala koliky,“ spomína na ťažké dni a noci Martina. Čo však jedným dychom dodáva, že každý deň stojí za to.
„Na konci dňa si aj popri takých náročných momentoch nájdete krásne chvíle a ďakujete za to, že máte krásne a zdravé detičky,“ zdôrazňuje. S úsmevom tiež dopĺňa, že v zime obliecť dve plačúce deti, do toho chystať, vynášať a znášať kočík, sa zdá byť obyčajná prechádzka po ulici olympijským športom, „ale keď jedna spokojne spinká v kočíku, s druhou staviame zo snehu snehuliaka, je už všetko v poriadku. A aj keď sú a prídu náročné chvíle, stále si poviem – je to len obdobie,“ dodáva. Aj Martina si totiž uvedomuje, že aj keď je to miestami náročné, príde deň, keď dievčatá pred ňou zavrú dvere do izby a budú si chcieť povedať svoje tajomstvá už bez maminej prítomnosti. „Deti sú malé len raz,“ hovorí.
9. Nemajte výčitky
Martina tu spomína najmä obdobie šestonedelia po jej druhej dcérke. „Je to emočné vypätie, hormóny, rev, plač, krik... a tu som sa naučila povedať si ´to prejde´. Aj pre rodiča je to nové a aj rodič sa učí s deťmi – každým dňom, každou novou situáciou. Všetkého je naraz veľa pre každého. Nemajte preto za svoje pocity, prejavy zlosti či smútku výčitky, to prejde,“ hovorí. S úsmevom však dodáva, že rovnako tak: „keď potrebujete raz za čas zabaviť staršie dieťa rozprávkou alebo pesničkou v televízii, nemajte výčitky.“
Aký vekový rozdiel medzi deťmi je ideálny?
10. Dôverujte sebe a svojim deťom
Mama dvoch krásnych dcér povzbudzuje ostatné mamy v budovaní dôvery – voči sebe, že to zvládnu a voči deťom, že vycítia ich potreby. „Dôverujte sebe, mamy, pretože mama pozná svoje dieťa najlepšie a ono zas najlepšie ukáže, čo a kedy potrebuje.