Príbeh Barbory: O dvoch deťoch krátko po sebe
Aj si poplačem od vyčerpania, ale je tí dvaja sú dobrá dvojka.
Sme rodičia Barbora a Andrej a mame dve krásne deti. Matias 20 mesiacov a Ela 6 mesiacov. Chcela by som sa podeliť o svoje pocity z okamihu, keď sme zistili, že budeme mať dve detičky s malým vekovým rozdielom. Veľa mám sa toho bojí, ja som nebola iná.
Dve deti hneď po sebe: Čo si sa zbláznila?
Prvorodený
Keď som čakala svojho syna Matiaska, všetko bolo pre mňa/nás nové. Návšteva obchodu s detským oblečením bola radostnou udalosťou. Každý deň tehotenstva sme sa tešili, kedy tu už Matias bude s nami. Predstavovali sme si, aké to bude, mala som obavy, či budem dobrou mamou, ako v noci vstanem, keďže som bola riadny spachtoš, či dám správne plienku a všetky tie veci okolo.
Matiasko sa narodil 8.novembra 2019. Toľko pocitov a emócií sa nedá opísať slovami - to však každá mamina vie. Prvé noci boli náročné, ale mám úžasného manžela, ktorý vstával, a keďže som nedojčila skrz vysoké teploty po pôrode a zápal prsníkov, kŕmenie vybavil v noci on. Som mu za to veľmi vďačná, malý bol hladoš. Budil sa každú hodinu-dve.
Moja mamina bola zlatá, keď ma videla s opuchnutými očami od únavy, vždy povedala “Neboj moja, keď začneš prikrmovať, bude spinkať lepšie.” Samozrejme sme tomu s manželom úpenlivo verili. Nestalo sa tak a synček nespával ani po 5 mesiacoch. Toto je jeden z mnohých mýtov, že deti sa budia, lebo sú hladné. U nás to tak určite nebolo.
Opäť tehotná?
Akosi som v tom zhone zabudla sledovať svoj cyklus a vravela som si, že telo sa dáva po pôrode do poriadku, preto mi mešká menštruácia. Pre istotu som si spravila test a DVE ČIARKY!
Druhé dieťa? Veď už s tým maličkým máme stále kopec práce. Manželovi som to oznámila trošku s obavami a aj som mu hneď vysypala, čo sa mi honilo hlavou, ale zobral to "športovo". Upokojila som sa trochu a najviac mi odľahlo, keď sme túto novinku oznámili babkám. Tie nás nadšené utešovali, že budú pomáhať, ako budú vedieť.
Mala som dilemu, ako budem chodiť von s dvoma maličkými deťmi, takže ako úplne prvú vec sme kúpili súrodenecký kočík, ktorý som využila raz, keďže Matias nám od 10 mesiacov chodil a udržať ho v kočíku bolo nemožné.
Dve deti do roka: na toto by ste mali myslieť
Sestrička
Dievčatko sa nám narodilo 8.januára 2021. Cez videohovor sme Eli ukazovali bračekovi, aby si zvykol, že je tu ďalší člen rodiny. Na naše prekvapenie po príchode domov sa nevedel svojej malej sestry nabažiť. Stále bol pri nej, pusinkoval, hladkal, dudel dával. Keď som dojčila, pekne sa hral vedľa nás na hracej deke. Chápal, že Eli je hladná a maminka jej musí dať papať. Neskôr ju aj sám ochotne kŕmil.
Prežila som si však aj peklo, ktoré neprajem nikomu. Elinka mala dva mesiace a prestala nám dýchať. Oživovať vlastné dieťa je neskutočná rana. Začal sa kolotoč vyšetrení, Matiho sme museli dať babke a my sme behali po lekároch. Zistili jej srdcovú vadu a odvtedy sme ju oživovali viackrát.
Ten posledný kolaps bol najhorší. Bola som sama doma, manžel v práci, Eli prestala dýchať a ja som ju nevedela oživiť . Rýchlo som zavolala záchrannú službu, kde bola veľmi milá pani, ktorá mi uplakanej cez telefón povedala inú metódu, ako jej vrátiť dýchanie. NAŠŤASTIE PODARILO SA!
Matiasko bol vždy veľmi rozumný, takže chápal, že musím s Eli chodiť k pani doktorke a musí byt u babky, aj keď on tam chodí vždy veľmi rád. Skôr som sebe vyčítala, že s ním trávim málo času, ale vedela som prečo. Zdravie sestričky sme museli zachrániť.
Vekový rozdiel medzi deťmi: Takto som to vyriešila ja..
Iné deti
Kým sa Eli narodila, Matiasko sa našťastie naučil aj lepšie spávať. Už sa budil len dvakrát za noc. Raz ju prespal dokonca celú :)
V tomto je dcérka úplne opačná od narodenia. Ukážkovo spáva, na papanie sa asi od mesiaca budí raz a ráno vstáva o 8:00-9:00. Čo sme u syna nikdy nepoznali. Neverila som, že dve deti môžu byt tak odlišné. Zatiaľ čo Matiasa som musela nosiť na rukách večer a tak uspávať, poobede voziť v kočíku, Eli dám do hniezda od narodenia a krásne zaspinká sama.
Matiasko hneď ako ráno vstane, hľadá Elu, ukazuje jej hračky a je úžasne ich sledovať. Stačí, že zamrnká a už je pri nej! Samozrejme, boli dni, kedy som už nevládala, bola unavená, ale presne vtedy prišli tí správni ľudia a pomohli, či už rodina alebo kamarátka. Teraz s odstupom času si uvedomujem, ako zbytočne som sa bála, keď som uvidela tie dve čiarky na tehotenskom teste.
A najväčší bonus? Naša úžasná rodina - babky a dedko, ktorí vždy ochotne pomôžu vždy, keď to potrebujeme !!!
PS: Samozrejme som si aj poplakala, od únavy a vyčerpania, ale muž ma objal a povzbudil, že to zvládneme.
Je pravda, že niekedy hračky už večer ani neupratujem, veď ráno by boli tak isto rozhádzané. Na wc sama? To už neexistuje. Sú dni, kedy ideme spať s deťmi, takí sme unavení, keď je dobrý deň tak polhodinku po nich. Ale aj po tom najťažšom dni sa vždy večer teším na nový deň s nimi, pretože dívať sa na ich lásku ma neomrzí nikdy. My si len prajeme nech im vydrží večne.
Máte aj vy svoj príbeh, ktorý chcete zdieľať s ostatnými mamičkami? Napíšte na: koscelnikova@orbisin.sk