Rozmaznané deti, (ne)láskaví rodičia: Ako zareagovať, ak nás dieťa vyvedie z rovnováhy?
Najhoršie znášame, ak nás naše zlatíčko dostane do pomykova na verejnosti. Aká je však správna reakcia?
Každá mama svoje dieťa miluje a chráni. Snaží sa ho vychovávať podľa pravidiel, aby bolo slušné. Máme načítaných veľa kníh o tom, ako sa starať o bábätko odmalička, ako určovať pravidlá už v skorom veku, aby nám vlastné dieťa neprerástlo cez hlavu.
11 vecí, na ktoré moje milované deti zabudnite!
Prísnosť vo výchove
Na jednej strane chceme byť prísne, na druhej bojujeme s nutkaním, že ho potrebujeme pritúliť keď plače, hoci aj od zlosti. Najhoršie znášame, ak nás naše zlatíčko dostane do pomykova na verejnosti. Pohľady okoloidúcich, keď sa rozhodne trucovať uprostred ulice nás nútia zasiahnuť.
Aká je však správna reakcia? Uchlácholiť miláčika, alebo mu capnúť na zadok?
Neexistuje jednoznačná odpoveď, tak ako neexistuje všeobecný princíp výchovy. Na každého platí niečo iné. Už aj malý drobci majú svoju osobnosť a temperament. Sú deti citlivejšie a sú aj také, ktoré na výchovné napomenutie a zdvihnutý prst nezareagujú ani len mrnčaním.
Nikdy neporovnávajte
Najhoršie je, keď svoje deti porovnávame s ostatnými. Susedova Anička nerozhadzuje hračky, vie už krásne chodiť a stále sa usmieva a tá vaša ratolesť nemá rada cudzích ľudí, všetky hračky poláme a stále nie a nie postaviť sa na nožičky. To sú tie malé starosti. Neskôr pribudne porovnávanie známok v škole, množstvo krúžkov a podobne. Rodičia neznášajú ľahko, že ich dieťa nie je naj. Kde som spravil(a) chybu? To je večná otázka rodičov dajme tomu nevychovaného prípadne nešikovného potomka.
10 tipov pre rodičov: Keď sa dieťa „drží maminej sukne“
Psychológia rodiny poukazujú na fakt, že medzi spôsobmi rodičovskej výchovy a následným správaním sa dieťaťa existuje súvislosť. To znamená, že správanie sa vášho dieťaťa je odpoveďou na to, ako s ním komunikujete, aké pravidlá určujete, čo mu dovolíte, čo zakážete, jednoducho, ako ho vychovávate. Ste vo výchove prísni, zhovievaví, autoritatívni, úzkostliví, liberálni a podobne? To, aké signály dieťaťu vysielate, môžete prečítať z jeho správania. Naozaj sú za všetkým rodičia?
Deti zrkadlia
Dieťa je ako špongia. Nasáva všetko. Učí sa to, čo vidí a počuje. Kopíruje správanie a vníma emócie. Rodičia sú pre neho prvým kontaktom so svetom. Cez dieťa prechádza aj stres, napätie a nervozita, ktorá je občas v každej rodine. To, ako reagujete na vypäté situácie vy, si zoberie „za svoje“ aj ono. Nielen výchova formuje jeho charakter a správanie, ale aj prostredie, v ktorom žije, ľudia, s ktorými prichádza do kontaktu. Dieťa odráža svoje okolie.
Rozoberme si situáciu, v ktorej sa môžete ocitnúť. Ste v obchode, vaše zlatíčko sa vehementne usiluje dostať veľkého plyšového slona do nákupného košíka. Vy mu to nedovolíte a ono sa trucovito hodí o zem a narieka. (Rozmaznané deti sú veľkí citoví manipulátori. Vedia, že keď spustia plač a slzy, dosiahnu svoje). Ľudia si vás obzerajú a čakajú, čo urobíte. Ako sa zachovať, tak aby ste si neurobili hanbu? Vykričať dieťa, dať mu po zadku, nevšímať si ho, vysvetľovať, alebo ho upokojiť v náruči?
Nehnevajte sa na deti! Sú vašim zrkadlom
Reagujte tak, ako reagujete doma v podobnej situácii. Nerozmýšľajte o tom, či to okolie ktoré vás sleduje schváli. Buďte tým istým rodičom doma aj na verejnosti. Nehrajte sa na prísnych, keď doma ste láskaví a naopak. Dieťa vycíti zmenu v správaní a môže to zneužiť. Takmer všetky deti vo veku od dvoch do štyroch rokov sa priam vyžívajú v trucovaní a záchvatoch hnevu. Dieťa si uvedomuje, že je samostatnou osobnosťou, ktorá môže slobodne vyjadriť svoje príjemné, či nepríjemné pocity. Je na rodičoch, ako tieto zmeny v jeho správaní zvládnu.
Recept, ako zvládnuť vypäté situácie
Trpezlivosť, dôslednosť a prirodzená autorita. To je recept, ako zvládnuť vypäté situácie s vaším potomkom. Odborníci sa prikláňajú k modelu výchovy kombinujúcej prísnosť s porozumením.
V prvom rade sa musíte správať ako rodič. Hoci máte s dieťaťom priateľský vzťah, musí vedieť, že určité veci si k vám nesmie dovoľovať. Stanovte si pravidlá. Vyžadujte od dieťaťa disciplínu a ak na niečom trváte, nevyjednávajte s dieťaťom.
Dieťa vám nesmie klásť podmienky typu: „Urobím to, ak ...“ Ak si dieťa uvedomí, že za svoje činy ponesie dôsledky, pomaly prestane vystrájať. Musíte však byť dôslední a toto pravidlo vždy dodržiavať, inak bude zlatíčko skúšať vaše hranice!
Vylúčte zo svojho správania netrpezlivosť, ktorá sa prenáša z rodičov na deti. Keď dospelí zachovajú istý odstup, detský hnev pominie.
Psychológovia hovoria o takzvanej milujúcej autorite, ktorú deti potrebujú. Vedenie, uznanie, pochvala, ale aj jasne vymedzené hranice správania sa im dávajú istotu.
Rozmaznané deti
Rozmaznané deti majú problém v kolektíve. Z prostredia, ktoré im dalo všetko, na čo ukázali prstom, sa dostane do spoločnosti ľudí, ktorí jeho požiadavky ignorujú. Bývajú žiarlivé, urážlivé, trucujú. Odstrkovanie ostatných si vyslúžia kvôli neznesiteľnému správaniu. Niektoré deti však práve vstup do väčšieho kolektívu pomôže zmeniť. Už nie sú centrom pozornosti a ak chcú zapadnúť, musia prehodnotiť svoje správanie.
Pre rodiča je ťažké priznať si, že urobil chybu vo výchove. Nehovorte „mám zlé dieťa“, skúste zmeniť svoj prístup k nemu. Trávte s ním viac času, najmä ak vidíte, že potrebuje vedenie. Chváľte ho, počúvajte a vysvetľujete. Pomôžte mu riešiť problémy, ale neriešte ich za neho vy. Držte ho za ruku, ale nechajte, nech kráča sám.
