Mama na materskej: Konečne pondelok!
Čo si sa zbláznila? Pondelok? Veď nastanete dopravný chaos, pípačky v práci, nestíhačky a celý týždeň roboty... Ale kdeže. Mama na materskej sa pondelkom teší.
Cez týždeň mám režim a pokoj v dome
A to celkom z praktického dôvodu - po troch rokoch doma mám nastavený režim tak, že do neho vpracem sprchu, kávu, pri troche šťastia a dobrého postavenia hviezd si aj knihu prečítam, keď moja neplnoletá spoločnosť na obed zaspí. Nestáva sa to často, to je pravda, lebo Matej štrajkuje s obedným spánkom od roka a pol. No keď pribudla malá ségra, ktorá si na obed ľahá s mamkou do postele, Matej žiarlivo pricupká do bezpečného náručia a veru, aj zaspí.
Tak vtedy, keď si schrupnú obaja, ja môžem na tajňáša otvoriť knihu a čítať. Lebedíme si takto v spálni, lebo veď nemôžem sa pohnúť, osadenstvo by protestovalo. Ale pohodička, keď maličká zamrnčí, len pohmkám a pohladkám a tak natiahnem ich spánok a svoje intelektuálne vzdelávanie (aktuálne mám rozčítanú od Stephena Kinga Žiarenie, ehm, ale veď aj málo stačí).
Tým chcem povedať, že to mám viac pod palcom počas bežného týždňa. Paradoxne mám viac času, keď som s deťmi sama. Máme plán a toho sa viac-menej držíme.
MATERSTVO: Budem mať guľu na nohe a už nikdy nikam nepôjdem!
Víkendové trampoty
Víkendy sú nevyspytateľné. Nehovorím ani o dôkladne naplánovaných výletoch, ktoré sa skončia záchvatmi hnevu a grckami, ešte len vytiahneme auto z garáže. Vyšťavení po takom super výletiku do ZOO ledva zhltneme večer krajec chleba s maslom, zaspíme s deťmi o 20.00 hod. a celú noc ratujeme Mateja, ktorého naháňajú gorily. Aj keď nikam nejdeme, je to o držku.
Akože ok, mám chlapa, ktorý vezme deti vyvenčiť a aj obed navarí, ako akosi to stále musím doťahovať ja. Keď prídu zvonku, nedodržia čas obeda a následne spánku, prídu špinavé, alebo umrnčané a to kto upratuje? No ja. Obedné fňuky tiež stoja za zmienku, lebo ocko varí super, ale akosi neberie na vedomie, že saturejku deti vyňuchajú v omáčke a proste ju takú "čudnú" do úst nedajú.
Víkendové návštevy sú kapitola sama o sebe. Keďže bývame vo väčšom meste, kde pol našej dediny chodí na veľké nákupy alebo pozrieť nejaké pamiatky (v celkom počte 3), zazvonia neohlásene úplne bežne, že len na kávičku... a či ich muž nehodí tam a tam, a či by u nás nemohli nechať pre syna (ktorý v meste študuje, ale momentálne je na tripe) vajca a klobásy ešte z Veľkej noci. Veď dobre, ochotní sme, ale čo je dosť, to je veľa a už sme sa aj zatajili.
Fejtón: Prečo materská NIE JE DOVOLENKA
Vitaj, pondelok!
Jednoducho povedané, víkend je zábavný, rodinný, iný ako bežné dni, ale na pondelok sa teším. Viem, čo bude nasledovať, keď deti vstanú a muž za sebou zavrie dvere cestou do práce. Mám to viac pod palcom a poviem pravdu, aj decká ma akosi viac berú, keď som s nimi sama. Sú pokojnejšie. Nič iné im nezostáva.
Neviem, či to tak máte aj vy, mamy, no ja mám pondelky rada.
-sasenka-