Muži by mali zdieľať domáce práce, nie nám s nimi pomáhať
Napriek tomu, keď sa žena vráti domov z práce, je to práve ona, ktorá musí pripraviť večeru, umyť riad, oprať bielizeň a nachystať deťom veci do školy. Prečo?
Od čias, kedy sufražetky pre nás všetky vybojovali právo voliť, sme sa začali štverať po akademických aj kariérnych rebríčkoch, dostali sme sa do vedenia firiem aj na čelá ministerstiev či vlád. Muži si už aj zvykli na to, že nie sú inteligentnejší len preto, lebo nemenštruujú, a začali nás vnímať aj ako kolegyne, nielen ako „kočky”, ktoré by mali vedieť variť. A aj napriek tomu, keď sa žena vráti domov z práce, je to práve ona, ktorá musí pripraviť večeru, umyť riad, oprať bielizeň a nachystať deťom veci do školy. Prečo?
Žena doma: Môj chlap mi nepomáha
Žene patrí domácnosť?
„Môj manžel si myslí, že máme rannú rutinu spravodlivo rozdelenú. On cestou do práce zavezie deti do školy. A ja robím tú druhú akože polovicu, čiže zobudím deti, vychystám ich do školy, pripravím oblečenie, skontrolujem, či si umyli zuby, pripravím im raňajky, upracem po nich, keď dojedia, a naženiem ich do predsiene, aby sa obuli. A v tom príde môj manžel, obuje sa a ide ich odviezť,” opisuje každodenné rána Broňa, 33-ročná mama dvoch detí.
Hovorí, že nevie, či sa má na tom smiať, alebo si trieskať hlavu o stenu. Ktorúkoľvek z týchto dvoch možností si vyberie, mnohé z nás sa k nej pokojne môžeme pridať. Pretože aj napriek tomu, že žijeme v dobe, keď rodová rovnosť dosiahla dosiaľ nevídanú rovnováhu (hoci ešte ani zďaleka nie sme v cieli), stále doma pracujeme viac ako naši muži.
Naša práca doma je neplatená
Celoštátna stratégia rodovej rovnosti na roky 2014 – 2019 charakterizovala neplatenú prácu ako prácu mimo oficiálneho trhu práce, ktorá nie je finančne odmeňovaná a je väčšinou vykonávaná s cieľom uspokojenia určitých potrieb. „Patrí sem najmä práca v domácnosti, starostlivosť o dieťa a iné závislé osoby, dobrovoľnícka práca, výpomoc v rodinnom podniku a pod. Významnú časť ľudských potrieb uspokojujú práve výsledky neplatenej práce,” pokračuje definícia.
Inými slovami, prídeme domov z platenej práce, ktorá je ešte stále v prípade žien horšie platená ako v prípade mužov, aby sme pokračovali v neplatenej práci, za ktorú často nedostaneme ani len uznanie. A to aj napriek tomu, že práve touto prácou uspokojujeme významnú časť potrieb všetkých členov našej rodiny.
„Po práci sa po deti zastavím ja,” Broňa začína opisovať popoludnia. „Doma potom robím desať vecí naraz, poznáš to?” Poznám, ako každá žena, ale nechám Broňu vysvetliť to. „Kým je večera na sporáku, skladám bielizeň, v tom dobehne dcéra, potrebuje moju pozornosť, tak položím bielizeň vedľa, venujem sa malej, potom idem pomiešať večeru, vrátim sa k bielizni, cestou zodvihnem hračky zo zeme, a tak nejako to ide každý deň.”
(Ne)povinné čítanie pre rodičov: 4 zistenia o rozdelení domácich prác
My nemáme vlastný život?
Jej muž je v tom čase väčšinou doma. Občas nie. Raz týždenne si totiž ide zahrať futbal. Čo robí, keď je doma? Broňa vlastne ani nevie. Niečo na počítači. Zvykne hrávať počítačové hry, vraj sa pritom odreaguje. „A ty sa pričom zvykneš odreagovať, Broňa?” Len sa zasmeje.
To je presne dôvod, prečo my ženy stíhame robiť platenú aj neplatenú prácu – nemáme vlastný život. Prídeme domov z práce a pokračujeme v kolotoči, až kým nejdeme spať, aby sme sa ráno zobudili do úplne rovnakého dňa. „Ja mu doprajem relax, nech si ide zahrať ten futbal, aj keď tie počítačové hry ma fakt rozčuľujú. Čo má 15 rokov? To, čo ma ale trápi viac, je, že ja sa tak skoro možnosti venovať sa svojim záľubám nedočkám,” dodáva Broňa.
Sú veci, ktoré jej muž doma robí, napríklad vynáša smeti a raz za čas pripraví večeru on, alebo obed cez víkend. Ale nie tak často ako Broňa. Keď deti od neho chcú, aby sa s nimi hral, tak ide, hoci väčšinou chodia s touto požiadavkou za Broňou. V rodičovstve sa muži angažujú omnoho viac ako v minulosti. Podľa Claire Cain Millerovej z The New York Times (ext. zdroj Claire Cain Miller), ktorá sa venuje témam rodiny a rodovej rovnosti, je to preto, lebo rodičovstvo je naplňujúce. Muži sa venujú deťom, lebo vnímajú interakciu a majú dobrý pocit. Umývanie riadu nie je také naplňujúce.
Práca pre ženy
Podľa prieskumov OSN vykonávajú ženy minimálne dvaapolkrát viac neplatenej práce ako v muži v starostlivosti o domácnosť a rodinu. Rozdiel je enormný, a to aj napriek tomu, že od roku 1965 muži zdvojnásobili čas, ktorý venujú domácim prácam. V dôsledku toho nemáme toľko časových možností ani energie venovať sa platenej práci, čo nám podľa psychológov znižuje sebavedomie a podľa ekonómov možnosť byť samostatnými.
Je zaujímavé, že z minulosti pretrvávajú napríklad rozdelenia na mužské a ženské práce. Muži opravujú, ženy čistia. Muži pracujú viac-menej vonku, napríklad kosia trávnik alebo umyjú auto, ženy majú väčšinu povinností vnútri: varenie, vysávanie, utieranie prachu, bielizeň, riad a pod. Skutočný rozdiel medzi týmito prácami nie je v tom, či sú mužské alebo ženské, vonku alebo vnútri, ale v ich frekvencii.
Kým auto umýva raz za čas a opraviť treba niečo sporadicky, riad po večeri treba spratať každý deň. „Máloktoré úlohy sa podobajú na mučenie Sizyfa tak veľmi ako domáce práce, so svojím nekonečným opakovaním sa,” napísala v roku 1949 jedna z najslávnejších feministických spisovateliek Simone de Beauvoir (ext. zdroj Simone de Beauvoir)vo svojej knihe Druhé pohlavie. „Čisté sa stáva špinavým, špinavé sa stáva čistým, dookola a dookola, deň po dni.”
Príliš veľa na pleciach alebo Aj matky môžu vyhorieť
Kvalita manželstva a domáce práce
A pritom práve deľba domácich prác sa v prieskumoch verejnej mienky pred pár rokmi objavila na treťom mieste v dôležitosti pre správne fungovanie vzťahu. Hneď po vernosti a dobrom sexe. Až 62 percent opýtaných sa vyjadrilo, že zdieľanie domácich prác je dôležité pre úspech manželstva.
Jedna štúdia sa na to pozrela detailnejšie a vedci zistili, že rôzne domáce úlohy ovplyvňujú kvalitu vzťahu rôznymi spôsobmi. Pre ženy je dôležité umývanie riadu. Ak si túto povinnosť delili so svojimi partnermi, cítili sa vo vzťahu šťastnejšie, ale ak spratávali riad len ony samy, neboli spokojné. Muži boli šťastnejší, ak si s manželkami delili vybavovačky a nákupy. Tak potom prečo práce nezdieľame?
„Môj muž si myslí, že ich zdieľame,” opravuje ma Broňa. „On skutočne verí tomu, že robí toho veľa, lebo jeho otec toho robil menej.” Rozdiel je možno naozaj vo vnímaní. Možno skutočne muži jednoducho veria, že robia veľký podiel prác, lebo na rozdiel od ich mám, my nerobíme úplne všetko. A tu sa dostávame do bodu, keď môžeme ukázať prstom na vinníka, ktorý môže za to, prečo muži pred skladaním bielizne uprednostnia playstation: svokra za to môže.
„Je to pravda, ja s tým súhlasím,” povedal 35-ročný Jaro, ženatý otec jedného dieťaťa. „Moja mama robila všetko, my s bratom a otcom sme nemuseli ani pohnúť prstom. A myslím si, že veľa chalanov kamošov to malo doma rovnako. Mamy sa postarali, nenaučili nás postarať sa o seba. Sypem si popol na hlavu,” dodal a ja ho mierne opravím: „Nesypeš popol na hlavu sebe, ale svojej mame.”
Čo s tým? Naučme synov postarať sa o seba
Otvorený dialóg nikdy nie je na škodu, ale musí prebehnúť s rešpektom. Bez útoku a obrany, bez obviňovania a vyviňovania sa. Ženy väčšinou hovoria, že nechcú mužom diktovať, čo a kedy majú robiť, ale že inak to nejde. „Vynes smeti, prosím ťa. Postráž deti na chvíľu, prosím ťa.“ A ešte lepšie: „Môžeš mi pomôcť s večerou?“ Ako keby ju on nešiel jesť. Zabudnite na to, že muž je váš pomocník, pretože nie je. Je to dospelý človek, ktorý sa o seba má vedieť postarať, a k tomu patrí aj príprava jedla a starostlivosť o domácnosť a deti.
„Skúšali sme si písať to-do listy. Pred pol rokom. Z to-do listu môjho muža zatiaľ nič neubudlo, ale vždy, keď sa ho spýtam, či by mohol niečo urobiť, povie mi, že jasné, veď to má na to-do liste,” hovorí Broňa. Potom si vyrobili malé koleso šťastia, na ktorom si točia, kto bude aké domáce práce robiť v ktorý týždeň. „To ho bavilo viac. Muži sú večné deti,” dodáva a s úsmevom prevráti očami.
Ale to úplne najlepšie, čo môžete urobiť, je naučiť vaše deti deliť si domáce práce spravodlivo. Dávať synom rovnaké úlohy ako dcéram. Naučiť ich postarať sa o seba a druhých. Vychovať generáciu, ktorá už nebude riešiť takéto problémy, pretože pre ňu bude úplne normálne, že aj muži sa starajú o domácnosť. Nech naše deti vytvoria v budúcnosti lepšiu spoločnosť.