Príliš veľa na pleciach alebo Aj matky môžu vyhorieť
Cítite sa netrpezlivo a podráždene? Máte pocit, že ste na všetko sama a čelíte neustálym problémom a starostiam? Vstávate s pocitom únavy a vyčerpanosti?
Syndróm vyhorenia spomíname najčastejšie v súvislosti s vrcholovými manažérmi, právnikmi, lekármi – ľuďmi, ktorí robia pre tento svet veľa a zabúdajú „doplniť nádrž“. Do skupiny, ktorá zabúda na plnenie svojich základných potrieb niekoľko týždňov, mesiacov, či rokov však spadajú aj ženy – matky.
Aj mama má svoje HRANICE
Ako sa môžeš cítiť nešťastne, keď...
Už v roku 1963 pomenovala túto tému spisovateľka Betty Friedanová (ext.zdroj Betty Friedanová) ako „problém, ktorý nemá meno“. Popísala pocity žien, ktoré mali krásne, zdravé deti; milujúcich manželov; usporiadanú domácnosť, a predsa sa cítili nenaplnené, izolované, preťažené a hlboko nešťastné. O ťažobe, ktorú tieto ženy cítili, sa nezverili ani najbližším priateľkám či matkám, pretože táto téma znamenala do istej miery spoločenské „tabu“.
Ako by mohla byť žena, ktorá dostala najvyšší dar (ktorým „materstvo“ nepochybne je) nešťastná, preťažená a bez energie? Dnes si už môžeme povedať verejne, že sa to stáva pomerne často – zároveň však pomaly a nepozorovane. Najčastejšie vtedy, ak človek zabudne na seba a svoje potreby (tak, ako sa na vzornú slovenskú ženu patrí).
Vyhorenie nie je ako chrípka
Tá vás prekvapí zo dňa na deň so zhoršenými príznakmi. Prichádza pomaly; často v podobe apatie, nezáujmu, smútku či neodchádzajúcej únavy. Stav sa prudko zhorší až vtedy, keď sú uvedené príznaky dlhodobo prehliadané.
Môžeme hovoriť o tzv. „móde prežitia“
Stave, keď sa síce naoko nič nedeje, ale vy cítite:
- že na deti viac kričíte,
- že je všetko na vašich pleciach,
- že ste sa už dlhšie nevyspali, nezasmiali či nenamaľovali...
Že to skrátka a dobre už pomerne dlho nie ste vy.
Pocity viny
Každý rodič vie, že takéto chvíle nastanú. Ak sú však zdroje dlhodobo nedopĺňané, pocity nevypočuté a telá nezregenerované má tento scenár iba jediný koniec.
Podobne na tom bola aj mamička Zuzana. „Prežívala som to, čo všetky čerstvé mamy, ktoré sa vrátia do práce. Kolobeh výčitiek. Nevedela som nájsť rovnováhu medzi časom, ktorý som trávila v práci a tým s deťmi. Neustále som sa cítila vinná. Mala som pocit, že zanedbávam buď jedno, alebo druhé. Buď som bola zlá zamestnankyňa, alebo matka.“ Zuzana fungovala v móde prežitia niekoľko mesiacov. Cez deň bežala do práce, potom po deti a po večeroch opäť otvárala pracovný notebook. Nakoniec skolabovala a skončila dva týždne na gauči v obývačke. Z neho už cesta späť rozhodne nebola jednoduchá.
Keď mama kričííí, lebo má DOSŤ
VAROVNÉ PRÍZNAKY vyhorenia
• Aj napĺňanie základných potrieb je boj
Nie, nehovorím o období, keď si priveziete bábätko z pôrodnice a zabudli vám k nemu pribaliť manuál. Toto obdobie treba v zásade naozaj len prežiť. Obdobia výpadku starostlivosti o seba (dostatku spánku, zdravej výživy či úpravy výzoru) sa objavujú aj neskôr a bývajú znakom, že vaše zdroje sú na hrane. Uprednostňovanie starostlivosti o deti na úkor tej našej máme v popise práce. Ak však spozorujete, že „si nemáte ani kedy umyť vlasy“ a plnohodnotný spánok znie ako vzdialený sen, prekopte svoj denný program, skráťte zoznam povinností a ak treba, požiadajte o pomoc partnera či okolie.
• Máte pocit, že vo všetkom zlyhávate
Mnohé z nás počúvajú vnútorný hlas, ktorý im našepkáva „Nie som dosť dobrá. Všetko sa pokašlalo. Vo všetkom zlyhávam. Som otrasná matka.“ Môže to byť rozhovor, ktorý sme viedli sami so sebou, keď sme boli deťmi a výsledok vzorcov, ktoré sme rokmi zveľaďovali. V zlom období vás však tento hlások dokáže prekričať a vy máte pocit neustáleho zlyhávania. Skúste vedome stopnúť mentora vo vašej hlave a nekritizovať sa za to, že vaše deti pozerali viac televíziu alebo ste nenavarili zdravú večeru. Ak sa bičujete vnútornými výčitkami pričasto, môže to byť znak, že ste na hrane a treba si dopriať viac pozitívnych afirmácií, pochvál, čohokoľvek, z čoho vám bude príjemnejšie a lepšie.
Deťom vstup zakázaný: Aj mama potrebuje byť SAMA
• Cítite sa izolovaná
Ak by som mala poradiť mamičkám len jednu vec, poradila by som im stretávať sa so svojimi priateľkami čo najčastejšie. Dokázateľne veľké množstvo psychických problémov spôsobuje v dnešnej dobe samota a izolácia. Čerstvé mamičky sa dnes po návrate z pôrodníc stiahnu do svojich vlastných bublín a tvoria si novú komunitu matiek vo svojom okolí. To však spôsobí rozpad pôvodných priateľstiev a zmenu hĺbky fungujúcich vzťahov. Neoberajte sa o spoločnosť kamošky, s ktorou si môžete pofrflať na manžela a zároveň zaspomínať na frajera z prvej triedy. Ženy si odjakživa potrebovali odplakať vytrpené v náručí iných žien. Ak si to dlhodobo nedoprajeme, naša duša bude strádať. Taký je zákon ženských kruhov, ktorý nezmení ani izolovaný materinský život v 12-poschodovom paneláku mestskej džungle.
• Zdá sa vám, že všetko má top prioritu
V skutočnosti je veľmi málo vecí, ktoré naozaj musíte. Ak sa pristihnete pri tom, že váš TO DO list nemá konca, neustále nestíhate (a pritom nič nedokončíte), bežíte z jednej aktivity do druhej a nikdy nemáte oddychu, zastavte sa. Aj to je znak, že niečo nie je v poriadku. Život naozaj nemusí byť naháňačka. Ak ste z neho nadobudli ten pocit, naordinujte si dávky malých radostí, ktoré urobíte nie preto, že musíte, ale preto, že chcete.
• Ste neustále podráždená, unavená a mrzutá
„Keď ty na tie deti tak kričíš“. Aj takto by mohlo znieť zhrnutie môjho najhoršieho rodičovského nezvládania v časoch, keď som riešila batoľa, ADHD a separačnú úzkosť v rovnakom rozhodujúcom období. Neuvedomovala som si, že som neustále podráždená, namosúrená, urážlivá a verbálne agresívna – až kým nepadla táto pamätná veta z úst mojej tety. Vtedy som si uvedomila, že som na hrane a ja vlastne kričím o pomoc. Odvtedy si dávam pozor na vlastný zvýšený hlas a uvedená teta k nám chodí na výpomoc v časoch, keď potrebujem „odísť“. Veľa vám napovie aj vaše telo. Akákoľvek strnulosť, stuhnutosť, či bolesť môže byť znakom preťaženia.
• Nemáte žiadne hobby
Ide v podstate o zákon zachovania energie. To, čo vydáte, musíte prijať – nielen vo fyzickom, ale aj psychickom, emocionálnom a spirituálnom zmysle. Ak ste spozorovali, že ste prestali robiť činnosti, ktoré vám robili radosť, skúste sa k nim opäť vrátiť. Ak je to možné, vyhraďte si čas pre seba, čo najpravidelnejšie.
Vie o tom svoje aj trojnásobná mama Lucia, ktorá odmietla hrať rolu vyčerpanej mamy v domácnosti a presadila si čas len pre seba: „Stanovila som si presne určený čas pre mňa samu, ktorý dodržiavame všetci – manžel, deti a aj ja. Dvakrát do týždňa cvičím; teraz online, z domu. Od marca som si pravidelnosťou dala do poriadku diastázu po troch deťoch. Dvakrát týždenne mám ráno predtým, než manžel odíde do práce, online angličtinu. Myslím si, že ma zachraňuje a silu dáva práve tá pravidelnosť. Že sa tých vecí nevzdávam, naopak, doprajem si ich pravidelne, hoci občas len nakrátko.“